Obkopená temnotou,
pohltená bolesťou,
padám do priepasti.
Žiadny lúč slnka,
sama medzi vlkmi,
snažím sa uniknúť,
volám z temnej hĺbky.
Bože, prosím zasvieť mi,
z ničoty ma vyveď.
Sama som stratená,
uhas môj smäd.
Lebo v tme Ťa nevidím,
zastretý mám zrak.
Všade klam a hriech,
svet vyvíja nátlak.
Bez Teba som ničím.
Len Ty ma oživíš.
Vrátiš chuť k životu
a temnotu zničíš.
Daj síl ďalej kráčať,
aj keď stále padám.
A vieru znova začať.
Do rúk sa Ti vkladám.