Britské umieranie na krásu

Britské umieranie na krásu

Horlivých zástancov Brexitu, rojčiacich bojovník proti Brexitu i labouristickú opozíciu spája spoločný menovateľ - nebezpečné ilúzie, krátkozrakosť, žalostný vzťah k realite a nulové ohľady na záujem krajiny. Odvrátenou a pozitívnou stranou celej tragikomédie je však potvrdenie životaschopnosti európskeho projektu.

V referende z júna 2016 sa občania Spojeného kráľovstva rozhodli opustiť EÚ. Od tej doby sa krajina zmieta v politickej, ústavnej a konštitučnej kríze. (Mimochodom ide o dôkaz, koľko škody a rozvratu vie spôsobiť tzv. „spravodlivejšia“ a „obyčajným ľuďom bližšia“ priama demokracia ako je referendum alebo plebiscit. Keď binárnou voľbou „áno – nie“ chcete odpovedať na komplexné spoločenské otázky, dopadne to ako v prípade Británie).

Theresa May od aktivácie článku 50 Lisabonskej zmluvy z marca 2017 v rámci možností robí maximum aby zmiernila bolestivé dôsledky Brexitu. May pritom nie je vášnivá eurofilka, len robí jednoducho to, čo jej diktuje politická realita.

Premiérka sa pritom v tomto nezávideniahodnom boji pohybuje vo veľmi tesných mantineloch a nemá skoro žiadnych zahraničných, ani vnútropolitických spojencov. Túto skutočnosť potvrdilo aj Dohody o Brexite, ktorú odmietla Dolná Snemovňa.  Proti premiérke a jej kabinetu sa spriahli nepravdepodobní spojenci - Fanatickí prívrženci Brexitu, pre ktorých je Dohoda „málo ambiciózna“, rojčiaci zástancovia druhého referenda, usilujúci sa o zotrvanie krajiny v Únií, ako aj líder opozičných labouristov Corbyn, ktorého hlavyným cieľom je dostať sa k moci. Všetky tri skupiny však majú spoločných menovateľov – nebezpečné ilúzie, krátkozrakosť, žalostný vzťah k realite a nulové ohľady na záujem krajiny.

Postoj EÚ je jasný – presadzuje pragmatický Brexit, ktorý bude čo najmenej škodiť hospodárstvu a politike. Je tiež zjavné, že  EÚ nemôže pristúpiť na rojčiace predstavy niektorých euroskeptikov, zaseknutých v 19. storočí. Tí by chceli vyjednať čo najvýhodnejšie podmienky pre Britániu mimo Únie vyjesť hrozienka výhod bilaterálnej spolupráce. To všetko, samozrejme bez finančných, právnych, alebo migračných záväzkov. Zaujímavé bolo jasanie skupiny nadšencov Brexitu pred Dolnou Snemovňou. Na transparentoch mali nápisy „Radšej žiadnu dohodu, ako zlú dohodu!“. Opäť ide o ľudí, ktorým počarovali volebné slogany a zabudli na praktickú realitu. (Len na okraj – denník The Economist vyrátal, že v prípade „No Deal Brexitu“, by 2-minutóvé zdržanie každého nákladiaka spôsobilo v Doveri, cca. 47 km kolónu v Doveri, čo je len drobná nepríjemnosť v porovnaní s ostatnými dôsledkami „nedohody“ medzi UK a EÚ.

Ešte bizarnejší je postoj tzv. „Remoaners“, (zložené zo slov „remain“ – zotrvať v EÚ, a „moan“- nariekať) ktorí sú do dneška v ťažkom šoku z hlasovania Britov za odchod krajiny z EÚ. Odmietli deal Theresy May, lebo dúfajú, že dôjde k novému referendu, kde budú mať ľudia možnosť sa znovu vysloviť, či súhlasia s Dohodou o odchode krajiny z EÚ. Členstvo krajiny v EÚ by to možno mohlo zachrániť, no podkopalo by to vieru ľudí v demokratický proces, posilnilo naratív extrémistických zoskupení („tí hore sa vás opýtajú, ale potom sa zariadia ako im to vyhovuje!“) a britská spoločnosť by sa polarizovala minimálne na jednu generáciu. Poslanci z okruhu „Remoanerov“ dokonca minulý týždeň v Dolnej Snemovni obmedzili vláde  rozpočtové určenie zdrojov na prípravu „Brexitu bez Dohody“ (ktorý by hypoteticky mal nastať 19. marca 2019), aby takémuto scenáru úplne zabránili. V lepšom prípade ide o politický marketing voči voličom ktorí s Brexitom nesúhlasia, v horšom prípade o detisnké zastieranie si očí pred katastrofickejším scenárom. Je to podobné, akoby skupina poslancov obmedzila vláde peniaze na prípravu opatrení proti povodniam v presvedčení, že v takom prípade povodne nenastanú...

Napokon je tu perfídna hra Jeremy Corbyna, najradikálnejšieho ľavičiara na čele Labour party od jej vzniku. Zdatne sa mu darí vyhýbať sa odpovediam na otázky, akú má koncepciu o usporiadaní vzťahov s EÚ, či je za predĺženie, prípadne zrušenie článku 50. Aj na základe nesúhlasu mladej generácie a prvovoličov, získali labouristi a podceňovaný Corbyn v parlamentných voľbách 2017 prekvapivo dobrý výsledok. V povrchnej dobe twitterovských hesiel 24 hodinového mediálneho cyklu mladému voličovi uniklo, že „cool“ Corbynovi je EÚ ukradnutá. Už viac ako 30  rokov je však raz skrytým, raz otvoreným euroskeptikom a vo svetle marxistickej dialektiky sa riadi pravidlom, že čím horšie pre vládu & krajinu, tým lepšie pre nástup socialistickej revolúcie.  

Je preto nespravodlivé, keď komentátori sprava i zľava May kritizujú za márnivosť a nedostatočnú pripravenosť konať. Umiernená a pragmatická dohoda spôsobí najmenšie škody Británii i Únií. Aj najhorlivejší zástanca Brexitu, by totiž v prípade  vstupu do 10 Downing Street napokon musel prejsť bleskovým vnútorným prerodom – od romantickej poézie predvolebnej kampane o „globálnej Británii, obchodujúcej s celým svetom, veľmoci ktorej ruky nezväzuje bruselská byrokracia“ k realistickej próze politickej každodennosti a rozumnému usporiadaniu vzťahov s pol miliardovým európskym hospodárskym priestorom.

Naostatok, rokovanie Dolnej Snemovne odráža malichernosť, v akej sa britská politika ocitla. Celá opozícia, labouristi, škótski nacionalisti i liberálni demokrati premiérku po neschválení jej návrhu vyzvali, aby iniciovala rokovania naprieč politickými stranami o Brexite. Keď však oslovila Corbyna, jeho zástupcovia jej odkázali že sa s ňou nestretne, kým May explicitne nevylúči scenár „No Deal Brexit“. Podobné manévre môžeme zaznamenať aj v prípade ostatných aktérov politickej tragikomédie.

Celý príbeh Brexitu je však užitočný vďaka empirickému poznatku, ktorý priniesol. Padol mýtus o EÚ ako o ťarbavom, neefektívnom, byrokratickom telese bez názoru a jednotného rozhodovania. Práve naopak. EÚ sa zomkla za vyjednávací tím, voči Británii mala jasné, korektné a primerané požiadavky. Je to dôkaz, že aj v prípade budúcich medzinárodných problémov je nateraz modus operandi účinný, že konsenzus a legitimita sa v EÚ tvoria pomerne rýchlo. Podpora členstva v Únií je napriek odstredivým tendenciám najvyššia za posledné roky v každej členskej krajine. Naopak, vysnívaná „globálna Británia“, nový „Singapur Západu“, namiesto zmysluplnej dohody pomaly umiera na krásu...

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo