Koreň všetkého zla?

Koreň všetkého zla?

Kedysi dávno som videl na Youtube film Koreň všetkého zla? od anglického biológa a zapáleného kritika všetkých vier a bohov Richarda Dawkinsa. Bol to môj prvý kontakt s ateistom Dawkinsom. Tento film som zhliadol viackrát a preto som sa rozhodol trochu bližšie sa pozrieť na jeho kritiku a napísať polemický text. Film je dvojdielny a v tomto blogu budem reagovať iba na jeho prvú časť.

Richard Dawkins je zrejme najznámejší žijúci ateista. Hoci som veriaci, musím priznať, že v istom zmysle ho rád čítam. Neraz však nad jeho názormi na náboženstvo len nechápavo pokrútim hlavou. Mnohí ho označujú za bojovného ateistu alebo antiteistu, no mne skôr príde ako agnostik. Pred 13 rokmi sa zúčastnil známej londýnskej autobusovej kampane - Boh pravdepodobne neexistuje. Prestaň si robiť starosti a užívaj si život. Vo svojej stupnici (od 1-7) v knihe Boží blud sa radí k 6. kategórii - „nie som si úplne istý, ale myslím si, že Boh je veľmi nepravdepodobný a žijem svoj život tak akoby neexistoval. Sám seba radím do kategórie 6, ale inklinujem ku kategórii 7 - som agnostikom len do tej miery, do akej som agnostikom v otázke víl žijúcich hlboko v záhrade.“ (Ja by som sa v tejto stupnici ocitol na čísle dva - „nie som si úplne istý, ale pevne verím v Boha a žijem svoj život tak, ako keby existoval.“)   

Film Koreň všetkého zla? je vlastne zhrnutím toho, čo Dawkins viac rozvinul vo svojej knihe Boží blud - moju úvahu teda budem trochu prepájať aj s jeho knihou. Podobne ako v iných názoroch na náboženstvo, aj v tomto filme Dawkins ostro kritizuje najmä abrahámovské náboženstvá - kresťanstvo, islam, judaizmus - ich extrémistické aj umiernené podoby. Náboženstvo nazýva „skrytou hrozbou a výzvou pre civilizované hodnoty.“ Podstatnú časť filmu tvoria rozhovory s príslušníkmi týchto náboženstiev pričom väčšina z nich zjavne nepatrí medzi tých umiernených. Rozhovor zvyčajne končí konfrontáciou a silnými slovami. Samozrejme, že medzi veriacimi nájdeme nemálo fanatikov a extrémistov, to je nepopierateľný fakt. Vo filme sú však veriaci paušálne vyobrazení ako fanatici a tmári, kým ateisti ako zástancovia rozumu a vedy. Je to nečestná taktika pretože neexistuje nič také ako „typický veriaci“ alebo „typický ateista.“ Podobnú chybu robia niektorí veriaci keď uvažujú o ateistoch ako o skazených a nemorálnych. Takéto zovšeobecnenie si však nezaslúži žiadna skupina. Zlatým klincom Dawkinsovej protináboženskej demagógie je absurdné obvinenie pápeža a Vatikánu z toho, že zakazovaním kondómov spôsobil smrť mnohých ľudí v Afrike sužovanej AIDS. (O vzťahu náboženstva, násilia a Dawkinsovej kritiky som už písal v predošlom článku s názvom Polemika s Dawkinsom

Náboženstvo ako barlička?
Začiatok filmu nás zavedie do francúzskych Lúrd kde sa v 19. storočí mladej slečne zjavila Panna Mária. Dawkins sa rečnícky pýta či takéto nevinné stretnutie nie je len začiatkom k tomu, čo vedie mladých mužov k páchaniu teroristických činov. Odpovedám dôrazne - nie je. Je to opäť nezmyselné obvinenie, ktoré sa zakladá na predsudkoch a na nepodloženom názore, že viera ako taká smeruje k násiliu. Masy v Lurdách, sviečky, pochod a atmosféra solidarity môžu vytvárať pocit bezpečia a spolupatričnosti, no v princípe nehovoria nič o tom či Boh skutočne existuje alebo je to všetko len prelud, ktorý sa odohráva v hlavách ľudí. Na základe akého kritéria rozhodneme čo je skutočne pravda a čo je len v našej hlave

Pocity na týchto masových stretnutiach môžu byť klamlivé a nemusia byť indikátor skutočnej viery. Vždy mi bolo istým spôsobom protivné, keď niekto po takomto stretnutí vyhlásil: „Wow, to bola, ale atmoška.“ Nerád by som dotkol ľudí, ktorí prežívajú vieru viac emocionálne - prosím, pokračujte v tom ďalej. Ale ja som presvedčený, že skutočná viera sa rodí práve v temných nociach kde človek nevie či vôbec Boh existuje alebo keď má človek pocit, že sa mu Boh stratil z dohľadu. Práve pri vôbec žiadnych alebo dokonca nepríjemných pocitoch sa najviac okresáva naša viera. 

Nemyslím si, že vieru charakterizujú slová ako nerozmýšľať, neskúmať, nepochybovať. Skutočnú vieru podmieňuje premýšľanie, skúmanie a aj zdravá miera pochybnosti. Ináč by to nebola viera, ale strnulá ideológia. Náboženstvo sa zrodilo z uvažovania nad svetom, nad tým, že si naši predkovia kládli otázky a nie, že ich v sebe potláčali. Na počiatku náboženstva bol údiv. 

Mal som dojem, že Dawkinsa akoby zarazil fakt, že v Lurdách síce boli milióny ľudi, ale prípadov zázračných uzdravení bolo len 66. Tak poprvé, Boh nie je automat do ktorého si vhodíme mincu a na želanie nám vyskočí uzdravenie. A po druhé treba povedať, že choroba nemusí indikovať to, že Boh nad nami zlomil palicu. Choroba nemusí byť nevyhnutne zlom, môže slúžiť k našej spáse a k spáse druhých. Boh tým, že dopustí nejaké zlo môže z neho vyvodiť ešte väčšie dobro, ktoré nemusíme pochopiť na tomto svete.

Dawkins vypálil ďalšiu námietku a to, že „viera v Boha slúži ako barlička.“ Nie vždy. Niekedy nás Boh zavedie na také miesta a do takých situácii kedy by sme si priali aby radšej neexistoval a dal nám pokoj. Respektíve, myslím si, že mnohí sú v pokušení prispôsobovať si Boha podľa vlastných želaní. Navyše z prijatia Božej existencie vyplývajú aj neraz nepríjemné morálne záväzky preto je nelogické zredukovať Boha na príjemnú barličku. 

Zaujal ma ešte jeden moment z Lúrd keď jedna pani hovorila o tom, že „má vieru, presvedčenie, dôveru v to, že existuje nejaká Osoba mocnejšia než lekár.“ Treba povedať, že áno Boh je mocnejší než ktorýkoľvek lekár, no nemožno preto teraz zavrhovať lekárov a lieky. To by bolo naivné. Veľmi často nás Boh uzdravuje práve cez lekárov. 

Slepá viera a problematika Božej existencie
Dawkins vidí zlo a žriedlo fanatizmu v samotnej povahe náboženskej viery. Vieru napáda ako iracionálnu a slepú. V Božom blude prehlasuje: „Viera sa vyznačuje tým, že človek je schopný veriť bez toho aby mal na to dobrý dôvod.“ Ďalej tvrdí, že „nie je žiadny preukázateľný dôvod veriť, že existuje Boh.“ Niektoré viery sú naozaj slepé a to nielen čo sa týka náboženstva, ale aj sekulárných ideológii. V Dawkinsovom zjednodušenom videní náboženstva sú však všetky viery bez rozlišovania nahádzané do koša s nápisom slepé. Pravá viera však slepá nie je. John Lennox však v jednej svojej prednáške spomína, že už aj do niektorých slovníkov sa dostala skreslená definícia náboženskej viery ako „viery, tam kde nie sú dôkazy“, resp. „vieru nepotrebujete keď máte dôkazy.“ Tomuto chápaniu viery neučí ani Biblia - aby sme verili slepo a bez dôkazov. Aj neveriaci Tomáš vyžadoval dôkazy predtým než by mohol uveriť vo vzkrieseného Ježiša. Ježiš mu tieto dôvody poskytol. (porov. Jn 20, 24-29) Ježiš rozhodne nepožadoval slepú vieru - svojich učeníkov si získaval na základe dôkazov - skutkov, zázrakov a znamení. No napriek tomu už v tej dobe mu nie všetci uverili.  

Biblia a Katolícka Cirkev zhodne učia, že „Boha, ktorý je počiatkom a cieľom všetkého, možno s istotou poznať zo stvorených vecí prirodzeným svetlom ľudského rozumu.“ (1. Vatikánsky koncil) „Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí.“ (Rim 1,20) Existencia Boha sa dá odvodiť z mravného zákona v nás a z hviezdneho neba nad nami. Matematik John Lennox v diskusii s Dawkinsom: „Slepá viera môže byť veľmi nebezpečná, ale nie všetky viery sú slepé. Viera v kresťanskom zmysle nie je slepá. Moja viera v Boha a v Krista nie je slepá, je racionálna a založená na dôkazoch. Časť z týchto dôkazov sú dôkazy objektívne, niektoré pochádzajú z vedy, iné z histórie a ďalšie sú osobné skúsenosti.“ 

Bolo by dobré ujasniť si ešte jednu vec - Dawkins často hovorí o dôkazoch, no nie je celkom jasné, aký konkrétny typ dôkazu má na mysli. Domnievam sa však (a nie som v tom sám), že Dawkins ako scientista uznáva ako hodnoverné hlavne vedecké dôkazy čo je samozrejme nesprávny prístup k Bohu vopred odsúdený na neúspech. Niet divu, že sa v Božom blude o filozofických dôkazoch Tomáša Akvinského (resp. to ako ich dezinterpretoval) vyjadril, že „nič nedokazujú a je ľahké odhaliť ich pochabosť.“ Je zrejmé, že Boha nedosiahneme ďalekohľadom alebo mikroskopom - priamy prístup k Bohu nemáme. Ako Biblia píše „Boha nikto nikdy nevidel.“ (Jn 1,18) A tak Jeho existenciu musíme odvodiť jedine zo stvorených vecí. Ani architekta domu alebo paneláku v ktorom bývate zrejme osobne nepoznáte a nemáte s ním možnosť priamo hovoriť. No samotná stavba, jej dizajn a účel indikuje architekta, tvorcu. V podobnom duchu sa o Bohu vyjadruje aj Biblia. „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť.“ (Ž 19, 2-5)

Niektorí môžu uvažovať v tomto zmysle: Prečo však Boh nedáva jasnejšie na známosť, že existuje? Prečo jednoducho nepošle tak nepriestrelný dôkaz, ktorý by presvedčil viac-menej každého? Prečo sa Boh skrýva a jednoducho neukáže? (Tieto otázky mi pripomínajú pokúšanie Ježiša od ľudí spod kríža -„Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho“ - /Mt 27,42/) Myslím si, že keby Boh dal naozaj všetkým na vedomie, že naisto existuje nasledovala by táto otázka - išlo by už potom o vieru? Nebolo by to skrátka už vedomie, pred ktorým by sa nedalo uniknúť? Usudzujem, že keby skutočne Boh dal takýto nepriestrelný dôkaz, už by sme sa nevedeli slobodne rozhodnúť pre, proti alebo bez Neho. Myslím si, že 100% dokázaný boh by už bol len predmetom našej manipulácie a zneužívania.   

Otázka Božej existencie zasahuje celého človeka, nie len jeho intelekt. Človek nie je len rozum - je to oveľa širší „koláč“, do ktorého patrí okrem rozumu, aj vôľa, skúsenosti, pokora, priania a konieckoncov aj srdce človeka. (Práve preto Blaise Pascal hovoril o dôvodoch srdca, ktoré sa rozhodnú pre Boha.) Všetky tieto funkcie človeka ovplyvňujú pohľad na najdôležitejšiu otázku ľudskej existencie - existuje Boh? Prednedávnom som čítal zaujímavé a úprimné svedectvo filozofa a ateistu Thomasa Nagela.  

Hovorím o strachu z náboženstva ako takom. Hovorím z vlastnej skúsenosti, pretože týmto strachom osobne trpím - chcem aby mal pravdu ateizmus. Nie je to len v tom, že neverím v Boha, a preto prirodzene dúfam, že sa vo svojom názore nemýlim. Je to v tom, že dúfam, že žiadny Boh nie je ! Nechcem, aby existoval nejaký Boh, nechcem, aby takto fungoval vesmír. Pochybujem, že existuje niekto, kto by k otázke Božej existencie pristupoval čisto nezaujato - niekto, kto by bez ohľadu na svoje konkrétne presvedčenie dopredu nechcel, aby jedna či druhá odpoveď bola správna.“ 

Ak sa už vopred rozhodnem, že ma žiaden argument v prospech kresťanstva nepresvedčí, ak si postavím okolo seba pevnú bublinu skepticizmu, trúfam si napísať, že požadovať od kresťanov "ukáž mi dôkazy a ja uverím". Pretože som sa už vopred pevne rozhodol pre isté stanovisko a nepresvedčí ma nič ani keby „mŕtvi z hrobov vstávali.“ (Lk 16,31) 

Veda a rozum - jediné prístupy k pravde? 
Dawkins vo svojej kritike náboženstva vychádza z pozície scientizmu. Scientizmus by sme mohli charakterizovať ako myšlienkový smer, ktorý prehlasuje, že veda má monopol na pravdu a prednosť pred ostatnými prístupmi k pravde, resp. mimo vedy niet skutočného poznania. Dawkins cez tento priezor hodnotí dôkazy v prospech teizmu a náboženské vierouky. V skutočnosti sa však scientizmus vedou len neoprávnene zaštiťuje. V Božom blude Dawkins otvorene prehlasuje, že „Boh je vedecká hypotéza ako každá iná. Hoci je náročné testovať ju v praxi, patrí do kategórie DAP, dočasného agnosticizmu, rovnako ako kontroverzii o vyhynutí druhov na konci permu a kriedy. Existencia alebo neexistencia Boha je vedecký fakt o vesmíre, ktorý je v princípe možné zistiť, hoci možno nie v praxi.“ Veda však skúma len prirodzený svet, Boha nemožno z tejto pozície falzifikovať a ani o ňom uvažovať ako o vedeckej hypotéze. Scientizmus si robí oveľa väčší nárok. Žiada si rozhodovať o celku reality - nielen o prirodzenom, ale aj o metafyzickom svete. 

V Dawkinsovom myslení možno implicitne vybadať aj silný racionalizmus - čo nie je rozumom jednoznačne dokázané, nemožno považovať za pravdivé. Lenže scientizmus a racionalizmus si vnútorne protirečia - nie je dokázané, že všetko, čo je rozumom a vedou nedokázané, je zároveň nepravdivé. Existujú aj iné prístupy k pravde, ktoré nie sú strikne vedecké a racionálne, no neznamená to, že sú nepravdivé resp. že sú vo vzájomnom rozpore. (prístup umelecký, mystický a náboženský) Scientizmus teda nie je vedecký a racionalizmus nie je racionálny. V podstate ide o slepé vierovyznania, príťažlivé pre mnohých v dnešnom odkresťančenom svete. V Dawkinsovom prístupe dochádza k zabsolutizovaniu úlohy vedy a rozumu v ľudskom poznaní. Je to vidieť hlavne v problematike evolúcie a Stvorenia, ku ktorej sa dostanem neskôr. 

Je dobré sa zastaviť ešte pri jednej námietke, ktorú Dawkins často používa a to, že viera je iracionálna. Treba sa spýtať - ktorá viera? Pretože viera v kresťanskom zmysle rozumu neprotirečí. Ako napísal pápež Ján Pavol II: „Viera a rozum sú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch povznáša ku kontemplácii o pravde.“ Viera od rozumu závisí a podobne je tomu naopak. Pri tejto námietke je však potrebné rozlišovať - viera nie je iracionálna, viera v kresťanskom zmysle presahuje ľudský rozum. To je podstatný rozdiel - to, že veríme v skutočnosti za horizontom ľudského rozumu neznamená, že sú iracionálne či nemožné. Aj astrofyzika presahuje chápanie 7-ročného chlapca. Z toho však nevyplýva záver, že astrofyzika je iracionálna. Treba však povedať, že ľudský rozum nezávisí len od viery, ale aj od ďalšej podstatnej zložky - pokory. Totiž najväčším výkonom rozumu je uznať jeho vlastné hranice.    

Stvorenie vs evolúcia? 
Vo filme je načrtnutá konfrontácia medzi stvorením a evolúciou. Nie som biológ takže sa nechcem púšťať do polemiky s biologickou stránkou darwinizmu. Z Darwinovej evolučnej teórie prírodným výberom však vyplývajú aj filozofické a teologické východiská a tu by som sa rád pristavil. Darwinova evolučná teória skutočne napadla Bibliu - presnejšie povedané - doslovný výklad prvej knihy Genezis. Treba však pripomenúť, že už pred Darwinom existovalo v kresťanstve povedomie, že prvé kapitoly knihy Genezis nie sú prírodovedeckou štúdiou, ale správou o Božej povahe a vzťahu k človeku. V istom zmysle je pravda, že „Darwin vysvetlil rozmanitosť v prírode bez nutnosti nadprirodzeného zásahu alebo Boha.“ Ale akú predstavu Boha máme na mysli? Ak narážame na chápanie Boha u amerických kreacionistov alebo u zástancov inteligentného dizajnu, tak áno, spor s Darwinom nastáva. Kresťanstvo ale nie je jednotné v postoji k evolučnej teórii. Kedže som katolík, prijímam stanovisko svojej Cirkvi ako najrozumnejšie - stvorenie a evolúcia nie sú v rozpore

Dawkins vysvetľuje evolučný proces skrze podobenstvo o Hore nepravdepodobnosti. „Boží zásah alebo slepá náhoda - to by sa rovnalo prekročenie kilometrového strmého útesu malým krokom. Na druhej strane je tu mierny svah evolučného vývoja. Prírodný výber, nie božský dizajnér, je motorom evolúcie.“ Ak Dawkins chápe Boží zásah a božského dizajnéra, tak ako ho chápu kreacionisti a zástancovia ID, tak áno - Stvoriteľ a stvorenie v tomto zmysle evolučnej teórii odporuje. Treba však dodať, že Dawkins interpretuje evolúciu čisto materialisticky a to už sa nepohybujeme v rovine empirickej vedy, ale na poli filozofie materializmu. Hoci vo filme to nie je explicitne spomenuté, nie je ťažké sa z Dawkinsových celkových vyhlásení k tomuto záveru dopracovať. Materialistický výklad evolúcie je však problematický. Ak je naša myseľ iba produktom slepých síl anonymnej hmoty a nie Mysle, ako vieme, že generuje správne úvahy o okolitom svete, vrátane o náboženstve? Materializmus je sám o sebe slepou vierou - nikto nikdy nedokázal, že hmotné súcno je jediné a že nie je nič viac ako hmota

Nie som fanúšikom kreacionizmu a ani koncepcie ID, zastávam tzv. teistickú evolúciu. Hoci Dawkins veľmi často argumentuje proti prvým dvom názorom, treba dodať, že je vysoko pravdepodobné, že by ako presvedčený ateista odmietol aj stanovisko teistickej evolúcie. Dawkins a na druhej strane kreacionisti, ktorí chápu Genezis strikne doslova, nás v podstate kladú pred falošnú dilemu - stvorenie alebo evolúcia. Z toho vyviera nezmyselný a zbytočný spor medzi vierou a vedou.   

Chápanie Boha ako prvotnej príčiny, ktorá uschopňuje druhotné príčiny a chápanie vesmíru a sveta, ktorý má určitú autonómiu neodporuje evolúcii. Prírodný výber je nástroj, ktorým Boh riadil evolučný proces a pritom nemusel do neho aktívne zasahovať. Prírodný výber môže byť sám o sebe slepý - ako je slepý skrutkovač - no Stvoriteľ slepý nie je. Podľa mňa Darwinova evolučná teória vyvracia určité predstavy o Bohu, no Boha ako takého nevyvracia. Práve naopak, zvýrazňuje Jeho geniálnu tvorivosť.  

Dawkins priamočiaro tvrdí, že Darwinova evolučná teória ho priviedla k ateizmu. Snaží sa zostreliť Boha, zaštiťuje sa pritom vedou, no v skutočnosti páli z pozície nevedeckého scientizmu ... a pochopiteľne mimo.   

Kto stvoril Boha?
Dawkins ďalej tvrdí: „Prírodný výber nás dovedie na vrchol Hory nepravdepodobnosti. Od triviálnej jednoduchosti až po zložitú komplexnosť. Hypotéza božského dizajnéra nič z toho nevysvetľuje pretože prináša ešte väčší problém, než rieši sama - kto stvoril Boha? “ Túto otázku spomína aj v knihe Boží blud, konkrétne v kapitole Prečo Boh takmer určite neexistuje

Je to na prvý pohľad logická otázka - ak kresťania tvrdia, že Boh je príčinou všetkého, odkiaľ sa teda vzal Boh? Častokrát táto námietka padá pri vyvodzovaní Boha z existencie sveta a vesmíru. (kozmologický dôkaz) Pozrime sa na jednotlivé premisy tohto argumentu, hlavne na prvú. 

1) Všetko, čo začne existovať, má príčinu svojej existencie.
2) Svet začal existoval.
3) Preto má svet príčinu svojej existencie.

Je potrebné zdôrazniť, že prvý výrok nehovorí, že všetko (teda aj Boh) má príčinu svojej existencie, ale že všetko, čo začne existovať, má príčinu svojej existencie. Boh v kresťanskom chápaní je Boh nestvorený, mimo čas a priestor, je večný. Nestvorený Boh je Stvoriteľ vesmíru, neživého a živého stvorenstva. Preto otázka kto stvoril Boha? de facto nedáva zmysel. Je to akoby ste sa spýtali kto stvoril nestvorenú bytosť

Otázka kto stvoril Boha dáva zmysel jedine v prípade stvorených, mytologických bohov, ktorí sú skôr projekciami ľudských vlastnosti do sveta božského. Biblia ich odmieta ako modly a preludy. John Lennox sa však domnieva, že Dawkins má možno problém s pochopením pojmu nestvorený. Väčšina ateistov však verí v niečo (podľa nich) večné - v hmotu a energiu. Problém teda nemusí byť v tom, že neveria v niečo večné, ale v to, že neveria vo večnú osobu - večného Boha. Ak ateisti tvrdia, že hmota a energia mala počiatok - kto/čo vytvorilo ich, resp. kto/čo vytvorilo to, čo ich vytvorilo
https://www.youtube.com/watch?v=ztuOTrqcNLM

Náboženstvo a veda. Boh medzier
Dawkins páli ďalšiu ťažkú kritiku: „Existuje značný rozpor medzi vedou a náboženstvom. Niektorí hovoria, že môžu žiť vedľa seba. No ja si to nemyslím. Sú vo vzájomnom protiklade. ... na rozdiel od vedy, náboženstvo prekvitá na nevyriešených záhadách....“ 

Nesúhlasím. V skutočnosti veda a náboženstvo odpovedajú iným spôsobom na rozdielne otázky ľudskej existencie. Samozrejme za predpokladu, že náboženstvo nechápe posvätné texty ako učebnice prírodopisu alebo astronómie a ak veda zachováva hranice svojho výskumu - metodologický agnosticizmus. Dawkins v Božom blude zosmiešňuje kresťanskú teológiu, no na druhej strane evidentne nevie, že práve teológia mala podstatný vplyv na vznik modernej vedy. Práve kresťanské chápanie sveta pomohlo „odčarovať“ prírodu, nechápať ju ako niečo božské a nedotknuteľné, ale ako hodné skúmania a pozorovania. Osobne nemám strach zo žiadneho vedeckého objavu, pretože žiaden takýto objav nemôže principiálne nabúrať moju vieru, nieto ešte poprieť Boha. Práve naopak, každý skutočne vedecký objav je vítaný pretože pomáha lepšie pochopiť krásu stvorenstva.  

Podobne častou námietkou voči kresťanskej viere je to, že kresťania používajú Boha ako zaplátanie medzier v súčasnom vedeckom poznaní. Neviem, preto Boh. Je pravdou, že v minulosti slúžili rôzni bohovia ako táto záplata pre niečo, čo bolo vtedy nevysvetliteľné - blesk alebo slnko. Prišla veda a našla prirodzené vysvetlenie pre tieto javy - bohovia už neboli potrební. Aj dnes existuje u veriacich toto pokušenie - dosadiť si Boha ako pohodlné vysvetlenie zatiaľ nevysvetliteľného. Lenže Boh v kresťanskom chápaní nie je bohom medzier. Je to prapôvodné vysvetlenie všetkého. Konieckoncov aj tradičné dôkazy Božej existencie (5 ciest Tomáša alebo dôkaz zo svedomia C.S. Lewisa) nevychádzajú z nevedomosti (neviem, preto Boh), ale z najlepšie dostupných informácii o svete (mám k dispozícii dostupné poznatky, preto Boh). 

Boh nás nepozýva k potlačovaniu rozumu, je to presne naopak - podnecuje nás aby sme podľa našich možností čo najviac využívali rozum. Argumentácia boha medzier by sa dala obrátene použiť aj na ateizmus alebo vedu - neviem, preto ateizmus/neviem, preto veda

Čajník, víly, špagetové monštrum ... a Boh 

Z filmu môžeme vyčítať ďalšie Dawkinsové tvrdenia: „Na rozdiel od náboženstva, veda nepredstiera, že vie všetko. Stále sú tu nejasnosti o vzniku vesmíru, ktoré čakajú na vysvetlenie. To, že ich veda nevie teraz vysvetliť neznamená, že posvätné texty alebo tradícia to dokážu. Veda nemôže falzifikovať existenciu Boha, ale to neznamená, že Boh existuje. Je milión vecí, ktoré veda nemôže vyvrátiť.“ Dawkins uvádza analógiu anglického filozofa a matemika Bertranda Russella - veda podobne ako nedokáže vyvrátiť Boha, nedokáže vyvrátiť ani čajník obiehajúci okolo Slnka. De facto nikto neverí v existenciu takého predmetu. Predpokladajme však, že keby ho dokladali posvätné knihy a tradície, ľudia by uctievali čajníkové náboženstvo. Keby sme ho v stredoveku spochybnili, dostali by sme po prstoch od inkvizície. Až prišiel novovek, ktorý ho vyvrátil. Dawkins v Božom blude píše:

Strikne vzaté, všetci by sme mali byť agnostikmi v otázke čajníka: nemôžeme totiž s istotou dokázať, že žiadny nebeský čajník neexistuje. V praxi by sme sa nehlásili k čajníkovému agnosticizmu, ale k a-čajníkizmu.“ Na podobné prirovnania s Bohom kritici náboženstva využívajú rôzne rozprávkové bytosti, víly, Santa Clausa alebo populárne lietajúce špagetové monštrum. 

Treba však povedať, že tieto analógie nie sú dobré. Problém tkvie v tom, že kým vyššie spomínané veci/bytosti sú predmety medzi predmetami, Boh ako ho chápe kresťanská teológia je celkom iný. Boh nie je súcno medzi súcnom alebo jeden predmet medzi ďalšími predmetami. Boh je plnosť bytia, Bytie samo o sebe. Porovnávame tak neporovnateľné veci. Dávať pravdepodobnosť/nepravdepodobnosť existencie Russellovho čajníka a existencie Boha je miešanie hrušiek s jablkami. Ďalší háčik spočíva v tom, že kým prakticky nevieme dokázať existenciu Santa Clausa alebo špagetového monštra, v prípade dokazovania Boha sa môžeme niečoho „chytiť.“ Navyše nikto nemal osobnú skúsenosť so špagetovým monštrom a ani sa nám takáto bytosť nedáva nijako poznať. Je to iba produkt ľudskej predstavivosti - a samozrejme, netreba zabudnúť, že slúži na zosmiešňovanie kresťanskej viery.

Chcem sa ešte dotknúť jedného aspektu, ktorý Dawkins spomína - a to otázky mytologických bohov. „Sme ateisti, čo sa týka bohov v ktoré verili naši dávni predkovia. Niektorí z nás však išli o jedného boha ďalej.“ Je to pravda, ale opäť si musíme dávať pozor na rozlíšenie medzi bohmi mytológie a Bohom kresťanstva. Ani ja neverím v bohov ako je Zeus alebo Thor - považujem ich (ako som už spomenul vyššie) za projekcie ľudských vlastností do nadzmyslového sveta. Hoci mnohí bohovia sú skutočne preludmi, nevyplýva z toho nevyhnutne záver, že neexistuje skutočný Boh. Mytologických bohov odmietol už napríklad filozof Aristoles, no na druhej strane veril, že existuje prvá príčina všetkého.    

Použité zdroje
Film Koreň všetkého zla?, časť 1 - https://www.youtube.com/watch?v=iX5vwE3uKtE (čes. titulky nie sú vždy presné, Dawkinsove myšlienky som niekedy parafrázoval, no pri snahe zachovať pôvodný zmysel -  odporúčam však anglický originál - Root of All Evil) 

Odporúčam pozrieť debatu medzi Johnom Lennoxom a Dawkinsom o knihe Boží blud (https://www.youtube.com/watch?v=zF5bPI92-5o)
DAWKINS, R: Boží blud. 2016
KELLER, T: Proč Buh. 2008
https://en.wikipedia.org/wiki/Kalam_cosmological_argument

Titulný obrázok - https://3dchristianity.wordpress.com/2014/08/24/talking-with-jews-and-muslims/

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo