Jánove očakávania a Ježišov krst

Jánove očakávania a Ježišov krst

Evanjeliové čítanie zo slávnosti Krstu Krista Pána, ktorá uzatvára Vianočné obdobie, nás prepája s evanjeliom, ktoré sme počúvali na 3. adventnú nedeľu. Tam bola naša pozornosť viac zameraná na Jána Krstiteľa, avšak prvé dva verše, ktoré počúvame dnes, sme počuli aj vtedy. Ježišov krst je samozrejme nevyhnutne spojený s vystúpením Jána Krstiteľa.

Z Evanjelia podľa Lukáša (3,15-16.21-22): (15) Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. (16) Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ (21) Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo, (22) zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Zdieľať

Keď si predstavujeme scénu Ježišovho krstu, pravdepodobne nám zväčša príde na myseľ situácia, ako sa Ján Krstiteľ zdráha Ježiša pokrstiť a ten musí Jána priam presvedčiť, aby tak nakoniec urobil. Toto je však opis, ktorý nájdeme len u Matúša. U Lukáša, tak ako u Marka, nachádzame veľmi stručný opis Ježišovho krstu. Táto stručnosť je až zarážajúca, avšak zároveň práve vďaka nej vyniká jedinečný charakter tejto udalosti.

Marek aj Lukáš venujú udalosti krstu jednu vetu, ktorá jednoducho hovorí, že Ježiš bol Jánom pokrstený v Jordáne. Niet tu zmienky o žiadnom dialógu medzi Jánom a Ježišom. V oboch prípadoch je Ježiš len jeden z mnohých, ktorí k Jánovi prichádzajú na krst a Ján Krstiteľ nerozpoznáva na Ježišovi nič zvláštne.

Ján Krstiteľ nerozpoznáva na Ježišovi nič zvláštne. Zdieľať

U Lukáša táto obyčajnosť vystupuje do popredia ešte viac. Kým Marek sa zameriava priamo na Ježiša: „V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne“ (Mk 1,9), u Lukáša je aspekt „jedného z mnohých“ viac viditeľný: „Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš...“ (Lk 3,15). Navyše u Lukáša nachádzame zmienku, že Ježiš sa pri krste modlil, ktorú v ostatných evanjeliách pri tejto udalosti nenájdeme. V tom momente je nebo otvorené. Dôležitosť Ježišovej prítomnosti medzi mnohými je tak ďalej podčiarknutá: nebo je otvorené, keď sa ľud dáva krstiť a keď je medzi nimi pokrstený aj modliaci sa Ježiš.

Otvorené nebo, z ktorého vychádza Duch, ktorý zostúpi na Ježiša, je obrazom bezprostredného prepojenia Ježiša s Božou sférou. To prekvapuje o to viac, keď máme na pamäti práve ten aspekt obyčajnosti Ježiša medzi mnohými, ktorí prichádzajú na krst. Práve na tohto „obyčajného“ Ježiša zostupuje Duch Svätý, o ktorom hovoril už samotný Ján. Ten, keď predstavuje toho, ktorému pripravuje cestu, hovorí, že on bude krstiť Duchom Svätým a ohňom (3,16), čo počúvame aj v samotnom úryvku z liturgie. Hneď na to, čo však už v liturgii počuť nebudeme, dovysvetľuje, čo to pre Jána znamená: „V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“ (3,17).

Obraz vejačky priamo súvisí s Duchom. Vejačkou sa totiž vytvára vietor, ktorý odveje ľahké plevy od ťažšieho zrna, ktoré zostane na svojom mieste. No a „vietor“ a „duch“ sa, tak v gréčtine ako aj v hebrejčine, povedia rovnako. Prepojenie obrazu spálenia pliev s ohňom je jasný. Pre Jána Krstiteľa tak krst Duchom Svätým a ohňom znamená súd: oddelenie dobrých od zlých a záhuba tých zlých. Potvrdzujú to aj ďalšie Jánove slová, ktoré povedal zástupom už skôr, že sekera je už priložená na korene stromov a ďalej vysvetľuje: „A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa“ (3,9). Ten, ktorému on pripravuje cestu, je v jeho očiach ten, ktorý bude vykonávateľom týchto predpovedí blízkeho súdu.

"Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným." (Lk 4,18) Zdieľať

Ak máme pred očami túto Jánovu predstavu a opis Ježiša ako ho predstavuje evanjelista, Ježiš sa vôbec nejaví ako ten, ktorý by prišiel vytínať, či odvievať a hádzať do neuhasiteľného ohňa. Áno, Ján má pravdu, že bude naplnený Duchom Svätým, čo je vyjadrené aj zostúpením Ducha pri krste. Avšak Ježiš neskôr vysvetlí zmysel jeho pomazania Duchom slovami proroka Izaiáša: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok“ (4,18-19). Nečudo teda, že keď sa toto všetko deje, Ján Krstiteľ má pochybnosť o Ježišovej identite, a preto posiela za Ježišom svojich učeníkov s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ (7,19). Ježiš Jánovi neodkáže: „Hľa, ako oddeľujem plevy od zrna“, ale: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší“ (7,22-23). Mentalitou Ježišovho kráľovstva je totiž privádzať k životu. Preto následne zástupom Ježiš vysvetlí: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on“ (7,28). Každý, kto sa otvorí mentalite Božieho kráľovstva, ktoré je prítomné v Ježišovi, je väčší ako Ján Krstiteľ.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo