All you need is Love

All you need is Love

Byť milovaný je vari najzákladnejšia ľudská potreba. Človek, ktorý nezažil prijatie a rešpekt to má v živote veľmi ťažké. No naša najhlbšia túžba nás zjavne presahuje a potrebuje byť nasýtená niečím ešte väčším než sme my sami.

Človek je tvor spoločenský. Už dieťa v matkinom lone potrebuje zakúšať lásku od svojej matky. Bezbranné dieťa je celkom odkázané na starostlivosť svojich rodičov. Počas rôznych etáp nášho života sa viac-menej učíme milovať a potom aj lásku odovzdávať. Práve rodina je miesto takejto školy. Ale ak rodina neučí láske a prijatiu, človek sa deformuje a postupne sa stáva chladným. Preto nestačí len rodina sama o sebe. Je dôležité aby to bola živá bunka. Ak je rodina napadnutá, je zároveň napadnuté aj najzákladnejšie ľudské povolanie - povolanie k láske. Bez tohto povolania sa človek stáva ľahko manipulovateľný. Je odkázaný sám na seba. Zostáva vykorenený a stojí na pohyblivých pieskoch. 

Programový individualizmus ničí človeka. Robí z neho otroka svojich vášni a pudov. Spoločnosť, ktorá urputne presadzuje primát vedy a techniky, zadúša v človeku schopnosť milovať. Výdobytky modernej techniky priniesli so sebou aj dobré veci, ale aj množstvo nebezpečenstiev. Technika je dvojsečný meč - dobrý sluha, ale zlý pán. Bol to Martin Heidegger, ktorý raz prehlásil, že „technika prekonala všetky vzdialenosti, ale nevytvorila žiadnu blízkosť.“ Dnešná spoločnosť je napadnutá týmto vírusom. Koľko ľudí si všimne radšej svoj mobil ako človeka vedľa seba ?! Virtuálne vzťahy však nemôžu nehradiť vzťahy skutočné. Virtuálny svet ponára človeka do zradnej ilúzie, ktorá ho môže ľahko oklamať. Človek, ktorý týmto svetom nechal oklamať je čoraz viac ľahostajnejší voči okoliu. Internet vníma ako útočisko a ochranu pred zraneniami. 

Ak sa vykorení rodina a manželstvo, človek sa nestane vlkom samotárom v prísnom slova zmysle. Človeku nie je blízke žiť ako kôl v plote. Prirodzene túži po spoločenstve. Preto začne hľadať rôzne náhrady - rodinou sa mu stane internet, štát, strana alebo domáci miláčikovia. Táto „rodina“ začne preberať všetky funkcie skutočnej rodiny. Všimnime si koľko mladých (a nielen mladých) sú doslova synmi a dcérami internetových hier a sociálnych sietí. Znepokojuje ma to, ako bude vyzerať naša spoločnosť o dvadsať-tridsať rokov. Ako kus ľadovca kde každý bije za seba a za svoje práva. 

Rovnako existujú deformované podoby lásky. To, čo sa dnes prezentuje ako lásku, veľmi často skutočnou láskou nie je. Je preto potrebné veľmi pozorne skúmať, čo sa za slovom láska skrýva. Pod touto pokrievkou dnes mnohí pomýlení ľudia skrývajú všetko možné - promiskuitu, homosexuálne vzťahy, manipulovanie s druhými a podobne. Prezentácia pokrivených vzťahov a modelov správania sa na nás valí hlavne z bulváru, z rôznych pochybných seriálov a filmov. Tí, ktorí nám podsúvajú túto propagandu sa nám bez hanby usmievajú do tváre a neváhajú svoje bludy označiť za normálnosť. V akej spoločnosti to žijeme keď nenormálne sa prezentuje ako normálne a naopak? Skutočná láska v sebe zahŕňa okrem citu a telesných prejavov, aj rozum a hlavne obetu. Moderní „experti“ na lásku však z tohto rámca vytrhli cit a telesné prejavy a postavili ich na piedestál. 

Človek teda bytostne potrebuje lásku, ale veľmi často sa mu jej nedostáva resp. sa mu to dostáva v prekrútenej forme. Ako to riešiť? Myslím si, že problém leží ešte hlbšie - v tom, že naša spoločnosť odsunula Boha na vedľajšiu koľaj. Práve On je tým pravým zdrojom lásky. Ak Boh neexistuje, všetky hodnoty stoja na vode a ľahko si možno vytvoriť nové resp. si ich poupraviť podľa vlastnej ľubovôle. Dnes je moderné žiť akoby Boh nebol, ale ono to má svoje dôsledky - otázka Božej existencie existenciálne zasahuje človeka. Nech už si na túto otázku odpovieme akokoľvek, vždy to bude mať praktický dopad na náš život. 

V tomto živote svoj zrak upierame na veci alebo na vzťahy. Častokrát si myslíme, že keď budem mať to alebo ono, naplní ma to. Podobne to funguje aj vo vzťahoch - keď budem vo vzťahu s tým/ s tou budem už šťastný. Je tu však háčik. Keď je náš hlad po pozemských veciach/medziľudských vzťahoch nasýtený, onedlho sme hladní ďalej. Preto mnohí menia vzťahy závratnou rýchlostou. Je v nás túžba po láske, ktorá nás presahuje. A túto priepasť môže naplniť Niečo, resp. Niekto nekonečne veľký. Boh je týmto žriedlom ku ktorému by sa mala táto vyhladovaná spoločnosť vrátiť. Je to láska s veľkým L.   

Titulný obrázok - https://www.crosswalk.com/blogs/debbie-mcdaniel/50-verses-of-love-to-cover-any-shade-of-grey.html

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo