Pán Palko, na čo to bolo dobré?

Pán Palko, na čo to bolo dobré?

 

Pán Palko sa rozhodol napísať komentár a nenechať ani nitku suchú na KDH.  Bolo to bez upozornenia, bez výstrahy, prosto to napísal a zaútočil. Neviem o žiadnom pokuse  sa s nami  o tom najskôr  porozprávať a veci si prípadne diskrétne vydiskutovať. Bola zvolená stratégia: Namier a páľ!

Viem, že od predsedu KDH sa očakáva tak ako donedávna, zdržať sa a vydržať, ale...

Ale, tie časy prešli. Sú preč. Hovorí sa, že sto múch aj kravu zabije. Nemôžete len tak stáť a držať. Každý, kto ide okolo si kopne a ak je toho moc, tak vás to zloží a keď nereagujete, priznávate tým, že tí, ktorí Vám to robia, majú pravdu, resp. majú na to právo.

KDH je samozrejme na vine všetkému, aj tomu, že sa topia ľadovce v Grónsku. Paradoxom je, že sa o týchto našich „hriechoch“ najčastejšie dočítate na konzervatívnych portáloch a z pier a klávesníc konzervatívnych autorov. Asi to viac chutí, kopnúť si do vlastného. Možno. Neviem. Nepoznám ten pocit. Ja to nerobím. Pravdou je, že sa bránim a aj budem, treba sa na to pripraviť.

Na začiatok trochu faktografie:

KDH bolo prvou stranou, ktorá definovala svoje dva ciele v prezidentských voľbách.

Prvý: Aby boli dôstojné.

Druhý: Aby konzervatívci mali koho voliť.

Následne sme o niečo neskôr boli znova prvou politickou stranou, ktorá povedala, nad ktorými menami strana uvažuje v prezidentských voľbách. V tom čase všetci hovorili, ako nejdú kandidovať. My sme už v januári minulého roku predstavili dve veľmi silné mená, meno europoslanca pána M. Mikolášika a meno pána M. Čaučíka.

Po veľmi korektnom prístupe p. Mikolášika sme náš výber zúžili na pána  M. Čaučíka ako nášho potenciálneho kandidáta. Marián Čaučík sa aj zúčastnil diskusie s inými prezidentskými kandidátmi. Dokonca to došlo do takého štádia, že keď sa prezidenta A. Kisku pýtali, koho by si vedel predstaviť vo funkcii prezidenta, menoval aj kandidáta KDH Mariána Čaučíka.

Nikto v tomto období nevyslal smerom k nám žiadny signál. Signál, že má záujem o niečom s nami rokovať. Nikto. Ak by prišiel, určite by sme sa tomu venovali. V prvej polovici júna ohlásil svoju kandidatúru F. Mikloško. Túto skutočnosť som komentoval slovami:  „ ... meno p. Mikloška  u nás vzbudzuje rešpekt.“

Napriek tomu, že nikto s KDH o ničom nerokoval a napriek tomu, že o kandidatúre sme sa dozvedeli z tlače, sme boli po ohlásení kandidatúry p. Mikloška pripravení na diskusiu. Na predsedníctve sme sa dohodli, kto pôjde na stretnutie a výrazom rešpektu k osobe F. Mikloška bolo aj to, že tam okrem predsedu boli zastúpení aj všetci podpredsedovia. Pôvodne potvrdené stretnutie  neskôr p. Mikloško zrušil. Je to pre nás pokorujúce a nerád to píšem. No je to fakt. Je to pravda. Pravdu si treba hovoriť. V Dóme Sv. Martina máme krásnu Donnerovu  sochu sv. Martina, ktorá znázorňuje, ako sa delí o plášť s chudákom. Tá socha je veľmi inšpiratívna, pretože ukazuje, že je potrebné pomôcť, vzdať úctu, aspoň základnú, aj tomu najbiednejšiemu.  My sme nestáli ani za stretnutie. Ani len stretnutie neprebehlo. Bolo odmietnuté.

Napriek tomu sme v októbri Františka Mikloška a Mariána Čaučíka  pozvali na Radu KDH, aby mohli členom Rady vyjadriť záujem o ich podporu. Pán Mikloško neprišiel. Poslal list. Uprednostnil stretnutie v Prahe. Nekomentujem to, mohol by som. Stále sme v rovine faktov, len a len faktov.

Táto októbrová  Rada KDH odsunula rozhodnutie o podpore prezidentského kandidáta na ďalší termín.

A ani v tomto období p. F. Mikloško a ani nikto z jeho štábu neprejavil záujem o nejakú komunikáciu.

Na decembrovej  Rade sme vzhľadom na okolnosti, ktoré boli, prijali uznesenie, ktoré je zložené z troch častí.

Zjednodušene povedané, bolo formulované nasledovne:

1/ KDH vlastného kandidáta nepostaví, pretože si je vedomé aj zodpovednosti za to, že by mohlo dôjsť k fatálnemu rozbitiu hlasov.

2/ KDH je pripravené rokovať s kandidátom, ktorý by mohol byť spoločným konzervatívnym kandidátom. V konzervatívnom priestore sa  komunikovalo o dvoch menách:  p. Remišová a p. Mikloško. Preto sme v uznesení uviedli, že ak dôjde medzi nimi k dohode „k primárnym voľbám“, sme pripravení s ich víťazom rokovať a podporiť ho.

3/ Táto časť uznesenia hovorí o tom, čo v takom prípade, ak by k takejto dohode nedošlo. Vtedy  sme definovali, že podporíme kandidáta s podporou opozície, ktorý bude mať najväčšiu šancu prejsť do druhého kola. Za predpokladu, že sa s ním dohodneme na kultúrno-etických otázkach.

To sú fakty. Uvedomujem si, že v postfaktickej dobe sú  fakty nezaujímavé,  ale predsa som to riskol a skúsil som ich tu uviesť.

V celom tomto príbehu som maximálne odosobnený, i keď to niekto bude  chcieť  interpretovať opak. Možno malým dôkazom toho je, že som pánovi F. Mikloškovi  prezidentskú petíciu na Nám. SNP jeho ľuďom už niekedy v lete podpísal. Tu však nejde o mňa. Tu ide o KDH, ale aj o charakter Slovenska, ako sa neskôr k tomu v tomto blogu dopracujeme.

Rozsah mojich informácií je limitovaný, ale z toho, čo viem, tak ako sa neozývalo na naše klopanie, tak sa neozývalo na klopanie od  p. Remišovej, ktorá mala záujem sa s p. Mikloškom stretnúť. Škoda, možno sme mohli byť niekde inde.

Aj napriek týmto skutočnostiam, ktoré sú pre nás dosť pokorujúce, je tu stále možnosť, že p. Mikloška podporíme. Podľa platného uznesenia Rady KDH to bude  v tom prípade, ak bude mať z opozičných kandidátov najväčšie šance prejsť do druhého kola. Teoreticky môže nastať ešte jedná možnosť a to situácia, že ak by sme sa s najsilnejším  kandidátom (a p. Mikloško by ním nebol) nedohodli na kultúrno-etických otázkach, v takom prípade by sme to museli nanovo definovať.

Tak aj preto nerozumiem tomuto  útoku na KDH zo strany p. Palka. Na čo to bolo dobré?

Ale stalo sa. Možno teda nastal čas sa otvorene spýtať.

A tu prechádzam k druhej časti môjho blogu. Možno tu ide o záujem  poškodiť KDH. Áno, v „kauze prezidentská kandidatúra Františka Mikloška“ môže zručný komunikátor urobiť KDH vinné pri akejkoľvek situácii. Ak pán Mikloško nevyhrá, na vine bude KDH. Ak by KDH pána Mikloška podporilo a on by nevyhral, aj tak by sme boli na vine, lebo sme ho podporili neskoro. Dokonca aj  keby pán Mikloško vyhral voľby aj s našou podporou, bolo by to odkomunikované  tak, že aj napriek tomu, ako sme ho podporili, pán Mikloško voľby vyhral. Poznáte to:  Máš čiapku, nemáš čiapku, stále je zle.

Prečo by to niekto takto robil?

A tu je otázka pre pána Palka. Sám píše, že sa zúčastňuje akcií organizovaných SDZR  proti Istanbulskému dohovoru. Tých akcií, na ktorých sa žiaľ robí stranícka politika v kostoloch. Nie som odborník na vnútorné postupy v cirkvi, ale pokiaľ viem, má sa rozlišovať medzi veľkou a malou politikou. Vo veľkej politike sa priam očakáva zapojenie cirkvi, pretože veľká politika rieši veľké témy ako  ochrana života a rodina. Zapojenie sa však určite neočakáva v malej politike. Malá politika je „stranícka politika“, teda politika spojená s politickými stranami. Ak počas týchto akcií usporiadavaných v kostoloch sa priamo od ambónu hovorí, akú stranu voliť a akú nie. Ak  sa počas týchto akcií priamo v kostoloch alebo pred nimi zbierajú  podpisy na vznik novej politickej strany, je to v rozpore s touto doktrínou cirkvi.

Aké je postavenie p. Palka v celom tomto príbehu? Odpoveďou na túto otázku  bude reakcia samotného pána Palka, či plánuje za túto stranu, ktorá takto zneužíva kostoly a vieru, kandidovať do eurovolieb. Rád by som od neho počul, že nie a že bol len zneužitý.

Ak sa však takejto odpovede nedočkáme, bude to viac ako len zlé. Volať ľudí na ružencové pochody, volať veriacich bojovať proti Istanbulskému dohovoru, aby sa nakoniec z toho vykľula predvolebná kampaň, je viac ako len za hranou.

Táto nová strana nemá agendu. Jej „agendou“ je urobiť si z KDH pružinu, z ktorej sa chcú odraziť. Stratégia je útočiť a poškodzovať KDH. Kvôli tomu vznikol komentár pána Palka?

Opakujem, budem veľmi potešený, ak pán Palko prehlási, že nebude a ani neplánoval kandidovať za túto stranu tvorenú zo smeráckych peňazí za účelom rozbitia kresťanských hlasov do europarlamentu a ani v parlamentných voľbách. Ak áno, musel by sa potom vysporiadať  s niektorými skutočnosťami, na začiatok napríklad aj s touto.

Vladimír Palko vo svojom komentári nešetrí Š. Harabina. V poriadku, ale je potrebné povedať, že organizátor tých politických akcií v kostoloch, na ktorých sa zúčastňuje aj Vladimír Palko, vychvaľuje Štefana Harabina ako skvelého kandidáta. Dokonca ho vychvaľuje za postup v kauze mafiána menom Kýbel. Na to už asi treba poriadny žalúdok. Čo s tým?

Čo s tým p. Palko? Opýtate sa to p. Zbiňovského ?  Nedáva žiadnu logiku podporovať Františka Mikloška a zároveň spolupracovať s tými, ktorí podporujú Štefana Harabina. Alebo to v záujme rešpektovania straníckej stratégie strany pán Palko prehliada?

Možno by stála za odpoveď aj otázka,  čo s dvorným webom tejto vznikajúcej strany, ktorá sa síce volá poriadne katolícky, ale kľudne ju môžete vzhľadom na obsah príspevkov premenovať aj na Harabin web.  Ak Štefan Harabin predstavuje pre túto novú stranu kádrovú rezervu, aké je potom miesto Vladimíra Palka v celom tomto príbehu? To sa tam pomestia? Vladimír Palko na jednom konci a Štefan Harabin na druhom konci, ale v tej istej strane?

Verím, že sa p. Palko bude jasne dištancovať. Ak nebude, tak potom nastal čas jasne priznať farbu.

Pán Palko píše v závere svojho komentára, že „ najhorším scenárom nie je to, že sa v druhom kole ocitne nejaká hrôzostrašná dvojica, a že to prežijeme...“ Dovoľte mne na záver môjho blogu povedať, že s tým nesúhlasím. Áno, prežiť to prežijeme. Ale za akú cenu? Keď sa súperiaci konzervatívci v Nemecku v roku 1933 rozhodli vyriešiť ústavnú krízu tak, že do hry vtiahli populárneho Hitlera, ako veľmi sa mýlili. Akú cenu zaplatil celý svet?  Van Papen zavrhoval obavy z toho, že z neho  urobili kancelára tvrdením: „ Zavolali sme ho preto, lebo sa nám to hodí... Behom dvoch mesiacov ho dostaneme do kúta a bude len kvičať.“   Ako veľmi sa mýlili. Kto nakoniec kvičal? Ako to dopadlo, všetci poznáme z histórie.

Nie je jedno, kto sa dostane do druhého kola prezidentských volieb  rok pred parlamentnými voľbami. Určite to nie je jedno. Tie dva týždne ste v primetime, všetky kamery sú otočené na súboj dvoch kandidátov. Každý len trochu politicky príčetný si to musí uvedomiť. Z dvoch kandidátov v druhom kole sa iba z jedného stane prezident a z toho druhého sa stane silný politik, lebo ak je aspoň trochu chytrý, vyťaží z tej pozornosti v rámci druhého kola maximum.

Máme už Kotlebu. Máme už Kollára. Potrebujeme ešte niekoho ďalšieho? To tú našu krehkú stavbu parlamentnej demokracie môže vážne narušiť  a posilniť euroázijský model s dominanciou Ruska  u nás. Kto za to prevezme zodpovednosť?

 KDH to nebude.

Škoda, že sme si to museli vydiskutovať takto verejne, ale ja som nezačal. Len som reagoval. Pokojne si to môžeme s pánom Palkom dopovedať na iných fórach, diskrétne a možno sa aj na niečom dohodneme. Možno v niečom aj budeme spolupracovať. Ja s tým problém nemám, za predpokladu, že nie je vedome súčasťou toho nechutného zneužívania viery, ktoré  sa teraz deje pri vzniku novej politickej strany.

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo