Kto si zaslúži náš rešpekt a menej závisti, nenávisti

Kto si zaslúži náš rešpekt a menej závisti, nenávisti

Asi už obchodov máte všetci dosť po predvianočnom zhone, no predsa začnem s obchodmi tento blog na zamyslenie počas sviatkov, keď sa zrodila Láska v ľudskom, materiálnom tele.

Aspoň raz do týždňa ideme do obchodu, hoci možno niektorí už len cez internet si objednajú jedlo, či ďalšie potreby. Vďaka Bohu a nielen jemu, že dnes nemusíme pracovať na poli od svitu do mrku, a v zime jesť dookola len chlieb, zemiaky, tvaroh či kyslú kapustu. Ešteže nemusíme byť tak sebestační, ale niekto pre nás dovezie, privezie, aby sme mohli kúpiť si podľa chuti, ceny alebo obsahu, uvedeného na obale v sekcii zloženie.

Na Slovensku si však strašne veľa ľudí rado zanadáva na obchody, ktoré nám ponúkajú pestrosť, akú sme nikdy predtým nemali a za cenu, za akú si to sami nevieme zadovážiť, alebo sa nám nechce. Tí kapitalisti, čo to vyrábajú si vraj pýtajú strašné ceny. Tie supermarkety vraj všetko predražujú… Nikoho ani len nenapadne si zanadávať na štát, ktorý cenu všetkého navyšuje o minimálne 10%. Väčšina tovarov má viac ako 20% prirážku od štátu v podobe DPH, spotrebiteľských daní či ciel. Absolútne najvyššie sú dane na palivo. Rozdiel v tom, čo platíme v SR a čo je cena za liter v USA /51c!/, predstavuje spotrebnú daň, ktorú odvádzame štátu! A viete si predstaviť, že existujú štáty, kde ani len DPH neexistuje, resp. je na úrovni 5%, ako napr. vo väčšine štátov USA - na všetko?

Politici, ktorí sa vezú na tejto vlne závisti a nenávisti, sú vraj tí, ktorí nás pred sebeckosťou a ziskuchtivosťou tých obchodníkov a kapitalistov ochránia. Oni samozrejme nie sú ani náhodou sebeckí, ani ziskuchtiví. Síce sú všetci skorumpovaní, ale lepšie, než aby sme boli bez nich napospas tým strašne vykorisťovateľským kapitalistom…! Veľký rozdiel je len v tom, že na rozdiel od politikov, kapitalisti-podnikatelia riskujú svoje vlastné peniaze. Ponúkajú svoje služby, ktoré si človek môže, ale nemusí kúpiť na rozdiel od štátu, ktorého služby sú nám nanútené.

Je veľmi rozšírené posťažovať sa na svojich zamestnávateľov. Ako málo platia a aké majú obrovské zisky. Ani nedeľu, ani štátny sviatok nedoprajú svojim zamestnancom. Tehotné prepúšťajú, ženy nezamestnávajú, strojmi, robotmi či elektronickými pokladnicami nahrádzajú… Každý jeden z týchto poľutovaniahodných môže tiež skúsiť podnikať, ísť do rizika, že celé roky nebude mať zisk, a aj keď nejaký niekedy vyrobí, tak ľahko oň príde, keď jeho konkurencia ho vytlačí z trhu. Ten zamestnanec má však hneď v ten mesiac garantovaný príjem, zisk za svoju prácu. Podnikateľ má len dlho náklady, ktoré musí vedieť znižovať, aby dokázal predávať za cenu prijateľnú pre spotrebiteľa.

Nikoho ani len nenapadne si zanadávať na štát, ktorému musí ten zamestnávateľ odviesť zhruba tú istú sumu za svojho zamestnanca, akú mu vyplatí na účet. Áno, polroka jeho zamestnanec pracuje pre štát, až tú druhú polovicu pre seba a svoju rodinu! A preto máme mať nejaký zvláštny druh úcty k politikom? To oni nám dávajú prácu? Namiesto toho, aby garantovali voľný trh, kde je sloboda súťaženia pre firmy, lebo len to garantuje najnižšiu cenu pre spotrebiteľa, oni dávajú nadnárodným korporáciam dotácie, daňové prázdniny, rekvalifikovaných zamestnancov, protekcionistické zákony pre obmedzenie konkurencie, patenty atď., len aby mohli zhrabnúť províziu a zároveň si pootvoriť dvere po skončení politickej kariéry do úspešného biznisu. Korporatívny socializmus = fašizmus.

Rómski spoluobčania, vytlačení na okraj spoločnosti rasistickými zákonmi o minimálnej mzde a nenávidení pre prijímanie sociálnych dávok, majú rovnako právo na náš rešpekt ako plnohodnotné osoby. Len aby neohrozili pracovné miesta väčšiny, podnikatelia nemajú slobodu ich zamestnať. Rešpekt k svojim právam si zaslúžia aj farmári s vlastnými pozemkami, aby na nich mohli hospodáriť. Ich vlastnícke práva sú pošliapané, aká úcta, keď z vlastného majetku musíte stále platiť štátu výpalné!? Smetiari a vodári si zaslúžia našu úctu, bez nich by sme stále zomierali na najrôznejšie choroby. Ďalej novinári, ktorí dnes miestami suplujú aj prácu policajtov – i za cenu ohrozenia života… Ten zoznam by mohol pokračovať.

No nevidím dôvod, prečo práve inštitúcie, založené a financované štátom, majú byť autoritami zasluhujúcimi špeciálnu autoritu. Veď ten štát je založený na neexistujúcom spoločenskom kontrakte, ktorý nás v podstate pod hrozbou smrti okráda o zdroj obživy a nanucuje nám svoje neefektívne služby (o tých viac nabudúce). Ak by Ježiš prehlasoval kráľa Heroda, preláta, či vojakov za autority, tak by asi nemal žiadnych následovníkov. Napokon tieto autority usilovali o jeho odstránenie úplne od začiatku jeho života, ako aj dnes vidíme tento trend voči kresťanom. A ešte, Ježiš sa nebál oponovať ani veľkňazom, keď sa mýlili...

Napriek všetkým kontroverziám Jeho posolstvo platí: Láska namiesto nenávisti, závisti, egoizmu!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo