Šokujúca pravda o Ježiškovi a vianočnom stromčeku odhalená

Medzi pospolitým ľudom sa šíria fámy, že Ježiško nenosí darčeky, ba dokonca, že ani neexistuje. Už ani deti, o ktorých bolo napísané „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“, v Ježiška neveria. Ich duše boli kontaminované pozitivistickým bludom. Svet detí je ohrozený chladným pozitivizmom. Mnohé deti sú presvedčené, že darčeky nenosí Ježiško, ale rodičia a ich „osvietení“ rodičia ich v tomto povrchnom presvedčení utvrdzujú. Títo rodičia si o sebe myslia, akí sú pokrokoví, a pritom sú len krátkozrakí.

V tomto článku by som chcel uviesť veci na pravú mieru. Budem postupovať Heglovou dialektickou metódou. Najprv vyslovím tézu, potom antitézu a nakoniec medzi nimi urobím syntézu, aby som dospel k nejakému vyššiemu hľadisku, k vyššej pravde. Moja základná téza (grundtéza) znie: Darčeky na Vianoce nosí Ježiško. Voči nej kladiem antitézu: Darčeky na Vianoce nosia rodičia. Teraz vysvetlím, ako som sa od týchto dvoch téz dopracoval k vyššej, obsiahlejšej téze.

Mále deti sú pomerne dôverčivé. Predstavujú si, že Ježiško je mysteriózna reálna bytosť, ktorá príde do obývačky, kým oni spia v detskej izbe a uloží tam pod stromček darčeky. Neskôr, keď náhodou natrafia na darčeky ukryté v skrini alebo prichytia rodičov, ako dávajú darčeky pod stromček, stratia svoju vieru a prežívajú niečo ako krízu viery detského veku. Lenže tu sa netreba zastaviť. Treba pátrať po pôvode darčekov. Kde sa vzali darčeky? V obchode? A ako sa dostali do obchodu? Že autom? A kde sa vzalo auto? Že ho vymyslel ujo konštruktér? A kde sa vzal ujo konštruktér? Ako to, že žije, dýcha, dokáže vymýšľať veci, ktoré vo svete neexistujú, ako to, že je?  Darčeky sú vytvorené z nejakej hmoty. Kde sa vzala tá hmota? Kde bola tá hmota pred Veľkým treskom? A odkiaľ sú rodičia? Od svojich rodičov? A tí sú odkiaľ? A kde sa vzali prví ľudia? Že evolúcia, že prirodzený výber? Ako to, že evolúcia vie vyprodukovať inteligentné a tvorivé bytosti, ktoré dokážu písať filozofické traktáty, skladať symfónie a robiť vedecký výskum? Veď v účinku nemôže byť viac (inteligencie, tvorivosti...) ako v príčine. Keď postupujeme dôsledne, nakoniec si položíme leibnizovskú otázku „Prečo je vôbec niečo a nie radšej nič?“ a dopracujeme sa až k aristotelovsko-tomistickej prvej príčine, k Bohu ako prvej príčine všetkého bytia.

Ježiško v kontexte Vianoc predstavuje Boha. Ježiško je Boh prispôsobený detskému chápaniu. Boh je Bytie. Bytie všetkých vecí (vrátane darčekov) je odvodené od jeho bytia. Boh je však aj láska a láska chce druhých urobiť šťastnými. Jeden zo spôsobov, ako môžete druhého človeka urobiť šťastným, je obdarovať ho. Teda dôvod, ktorý vedie ľudí k tomu, aby si dávali darčeky, je láska a láska je Boh resp. Ježiško. Boh nekoná vo svete priamo. Keď chce niečo vykonať, pošle anjela alebo si vyvolí nejakého človeka. Keď chce niekoho obdarovať, urobí to prostredníctvom nejakého človeka. V prípade detí sú to ich rodičia, lebo komu by malo viac záležať na deťoch ako ich rodičom.

Rodičia, ktorí svoje deti balamutia pozitivistickými polopravdami, že to oni im dávajú darčeky, si neuvedomujú, že nebyť Boha, tak by ani neexistovali a keby to nebola jeho vôľa, ani by nevstali z postele.

Darčeky teda nosí Ježiško (Boh), ale robí to prostredníctvom rodičov. Rodičia sú jeho nástrojom. Toto je vyššia syntetická pravda, o ktorej som hovoril na začiatku. Ak deti prichytia rodičov pri tom, ako dávajú darčeky pod stromček, mali by im vysvetliť, že ich majú od Ježiška.

Deti netreba príliš tlačiť do dospelosti. Treba im dopriať čas na prirodzený vývoj, čas na to, aby mohli byť deťmi. Celé ľudstvo bolo kedysi v detskom veku. Bolo to vtedy, keď ľudia chápali svet pomocou mýtov, legiend, rozprávok. Prevládal polyteizmus a animizmus. Vývoj jednotlivého človeka je opakovaním vývoja celého rodu. Ontogenéza predstavuje fylogenézu v malom. V biologickej rovine o tom hovorí Haeckelov zákon.

Dovoľme deťom, aby boli deťmi. Dovoľme im, aby chápali svet pomocou rozprávkových symbolov a obrazov. Neskôr, keď podrastú, budú môcť pochopiť tieto symboly aj rozumom. Ježiško je pre nich ten pravý obraz, ktorý pôsobí nielen na ich obrazotvornosť, ale vytvára v nich aj zmysel pre duchovno.  Pomocou tohto obrazu vkladáme do ich duše semienko, ktoré v budúcnosti prinesie dobrú úrodu. Tí, ktorí chcú deťom povedať rovno tvrdú pozitivistickú pravdu, v nich naopak zmysel pre duchovno zabíjajú (To sa vzťahuje aj napr. na sféru sexuálnej výchovy).

Dnes sa používa slovo mýtus ako synonymum nepravdy, povery, bludu a doba si žiada boj proti mýtom. V skutočnosti je to inak. Mýtus vyjadruje pravdu, ale robí to vo forme príbehov, obrazov a symbolov. Podobne ako sen. My sme stratili kľúč k porozumeniu mýtov, a preto si povýšene myslíme, že sú to len také nezmyselné báchorky. Nevravím, mnohé z toho, čo dnes poznáme ako mýty sú len zdeformované pozostatky toho, čo prijali ľudia v dávnej minulosti od svojich kňazov, druidov, šamanov, vedomkýň, zasvätencov (hierofantov). Napr. grécke mýty o záletných bohoch majú zjavne dekadentnú povahu, čo si uvedomovali už aj niektorí osvietenejší Gréci ako napr. Sokrates a Platón. V dejinách nedochádza len k vzostupu, ale aj k úpadku. Keď Adam a Eva opustili raj, bol to úpadok alebo vzostup? Ako sa to vezme.

Iný spôsob ako vyjadriť, že niečomu neveríme, je povedať o tom, že je to rozprávka. Lenže Chesterton povedal: Ak máme spoznať pravdu, musíme sa vrátiť do rozprávky. Náš osvietený básnik Milan Rúfus zase: Rozprávky neboli vymyslené pre deti, aby zaspali, ale pre dospelých, aby sa prebudili. Hoci hovorili o rozprávkach, asi by súhlasili obaja s tým, že to isté platí aj o mýtoch. Mýty a rozprávky obsahujú duchovné, psychologické a niekedy aj historické pravdy vyjadrené vo forme symbolov, obrazov a príbehov. Preto ak chceme vyjadriť, že niečo je nepravda, nehovorme o tom, ako o mýte alebo rozprávke, lebo mýty a rozprávky sú väčšinou pravdivé, ale povedzme radšej, že ide o nepravdu, blud, omyl...

Vianoce majú špecifickú atmosféru, lebo čas, kedy sa konajú má špecifickú kvalitu. Čas nie je čisto kvantitatívna veličina ako nám tvrdia prírodospytci, čas má svoju kvalitu. Rovnako tak má kvalitu aj priestor. Priestor v kostole má inú kvalitu než priestor v mafiánskom dúpäti, hoci prístroje prírodospytcu by asi nenamerali žiadny rozdiel. Duchovne založení ľudia však cítia tento rozdiel. V čase Vianoc, v čase zimného slnovratu dochádza k tomu, že nebo sa priblíži zemi, a preto cítime niečo z jeho atmosféry mieru a šťastia a dochádza k narodeniu Krista ako v prírode, tak aj v našom vnútri. Preto väčšina ľudí vníma Vianoce ako šťastné obdobie. Človek spontánne, sám od seba prežíva šťastie. Vlastne nie úplne všetci, lebo sú aj ľudia, ktorí majú práve cez Vianoce depresie. Cez Vianoce sú konfrontovaní s pravdou o sebe a tá nie je pre nich príjemná.

Jeden z mýtov, teda neprávd, o Vianociach, ktoré sú zaužívané je, že cez Vianoce nemá byť nikto sám. Je dobré, keď človek má niekoho s kým má harmonické vzťahy a môže s ním zdieľať krásnu vianočnú atmosféru. Lenže aj ten, kto je sám, môže prežiť hodnotné Vianoce. Podstata Vianoc je duchovná, je o kontakte medzi nebom a zemou a až potom sa tento vplyv prenáša do medziľudských vzťahov. Pre dobré prežitie Vianoc je dôležitejšia hĺbka nášho duchovného života než početnosť našich vzťahov.

Ďalšia moja základná téza v tomto článku znie: Vianočný stromček symbolizuje strom života, ktorý podľa knihy Genezis rástol uprostred raja.

Na tv lux som počul jedného teológa, ktorý tvrdil, že zo spomínaného stromu života bolo vyrobené drevo, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš. Ja považujem túto hypotézu za nesprávnu. 1. Medzi pobytom Adama a Evy v raji a udalosťou na Golgote je taký časový rozdiel, že nie je možné, aby sa za taký čas zachoval žiadny strom. 2. Raj s najväčšou pravdepodobnosťou nemal fyzickú podobu, nebolo to nijaké fyzické miesto tu na Zemi. Raj sa nachádzal v duchovnom svete, vo svete, do ktorého odchádzajú duše po smrti. Preto tam ani nerástli žiadne stromy, z ktorých by sa dalo urobiť drevo na kríž.

Rajské stromy neboli fyzické stromy s kmeňom a konármi. Vlastne to vôbec neboli stromy. O stromoch hovoríme v tomto prípade len symbolicky. Čo teda si máme predstaviť pod stromom života? Pri porozumení mnohým nezrozumiteľným miestam Biblie nám môže byť nápomocná kabala. Viacerí autori Biblie kabalu poznali a používali kabalistické pojmy. Konkrétne strom života je kľúčový kabalistický pojem. Označujeme ním schému desiatich sefír, sfér alebo nádob, ktoré predstavujú rôzne časti-sféry stvorenia. Sféry obsahujú rôzne anjelské hierarchie. Posledná, desiata sefira malkut je náš fyzický pozemský svet. So znázornením stvorenia pomocou stromu sa môžeme stretnúť aj v iných mytológiách. Napr. v severskej germánskej mytológii sa strom života v podobnom význame ako v kabale resp. v Biblii nazýva Yggdrasil.

Biblickú zmienku o strome života v strede raja by sme mohli interpretovať tak, že prví ľudia mali prístup k poznaniu vyšších duchovných svetov, k poznaniu anjelských hierarchií. Po vyhnaní z raja toto poznanie stratili.

Vianočný stromček vykazuje viaceré podobné črty s kabalistickým stromom života. Jeho duchovný význam by sme mohli vysvetliť pomocou tohto stromu. Potom by vianočný stromček predstavoval symbolické a schematické znázornenie Boha a stvorenia. Na vrchole stromčeka je vždy hviezda alebo špic. Tieto ozdoby predstavujú Boha ako zdroj všetkého bytia. Boh stojí na vrchole nad všetkým a z neho všetko vychádza. Ozdoby či už sviečky, gule alebo reťaze by mohli symbolizovať anjelské hierarchie. Darčeky pod stromčekom potom náš hmotný svet.

Na môj výklad by mohol niekto namietnuť, že vianočný stromček sa prvý krát objavil v Nemecku v 16. alebo 17. storočí, mal taký a taký význam a pod. To je určitá historická pravda. Mne v tomto článku išlo skôr o duchovnú pravdu. Niekto sa môže snažiť zaviesť nejaký zvyk, lenže pokiaľ tento zvyk nemá nejaký hlbší duchovný, duševný alebo psychologický význam, potom sa neujme.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo