Tuším predsa tu niečo smrdí

Tuším predsa tu niečo smrdí

Pred chvíľou belgický ministerský predseda podal demisiu. Prečo? Predsa podpísal v Marrakeši pakt, hoci sa doma mu odstúpila časť tak dlho vytváranej koalície, dosiahol svoje!

Dnes večer belgický predseda vlády Charles Michel (z frankofónnej časti Belgicka) povedal po rokovaniach, že oznámil kráľovi svoju rezignáciu. Urobil to potom, čo mu zostala menšinová vláda a mal rozhovory so svojim bývalými koaličnými partnermi (Flámska nacionalistiká strana) ohľadom dohody o migrácii, ktorá mu oznámila, ž ho nepodporí. Chcel vydržať až do májových normálnych volieb, ktoré sú spojené s voľbami do Europarlamentu.

Komentovať dokument, ktorí mnohí odmietajú, je zbytočné. Vyjadrovať sa k nemu vyjadrili viacerí kompetentní. Preto sa dá predpokladať, že aspoň čo to bude zmenené v prospech.

Dokument je zaujímavý tým, že rieši viacej menej len bilaterálne vzťahy Afrika/ Európska únia. Tu by sme mali zbystriť pozornosť. Lebo z 93 účastníckych krajín väčšina bola zastúpená len ministrami, prípadne miestnymi zastúpeniami. Medzi nimi sa vynímala Angela Merkelová, ktorej to bolo završujúce dielo. Podobne, ako minister Lajčák. Samozrejme, že chceli byť pri tom.

My sme nemali v minulosti vybudované väzby medzi krajinami Afriky. Koloniálne krajiny teraz dobieha vlastná minulosť a to, čo robili. V Bruseli je múzeum kolónii, kde je demonštrované úžasné násilie na ľuďoch, z ktorých boli otroci. Nie každý má schopnosť takejto sebareflexie.

Merkelová hovorila o tom, že tento pakt je míľnikom pri lepšom usporiadaní sveta. Pomôže, aby sa „táto planéta sa dala urobiť lepšou“. Len táto veta poukazuje na sporné priority. Teda jej cieľom nie je blaho Nemecka a jeho občanov, ale chce zachraňovať celý svet. Že to nie je možné, to vie každý. Veľmi dobre sa pamätáme na pozvanie migrantov do EÚ a na Wir schaffen dass. A boli kvóty.

Začali diskusie ako pomôcť Afrike. Pokiaľ tam budeme dovážať mlieko z dotovanej produkcie z EÚ, potom naučíme ich len otŕčať ruky. Lebo je to nespravodlivé aj voči nám, ale predovšetkým voči nim, lebo likvidujeme ich domáce hospodárstvo cenami, ktoré nie sú udržateľné. Toto je aj problém našej potravinovej sebestačnosti.

Svet po 2011 je iný. Spozornel. Pád dvojičiek nás naučil všeličomu. Napriek tomu sme stále naivní. Lebo si zamieňame násilie na ženách s násilím na ľuďoch, ktorí o sebe vyhlasujú, že sú ženami. Toto je len dôsledne aplikovaný Istanbulský dohovor. Lebo nám stále hrozí, že medzinárodná úderka nám príde vysvetľovať, čo si máme myslieť.

 

titul foto politico.eu

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo