Raz čapil sedem zabil

Raz čapil sedem zabil

Alebo ako sa František Mikloško stane prezidentom Slovenskej republiky

Asi poznáte tú rozprávku. Ako šustrík prekabátil mocného obra a získal kráľovstvo a ruku krásnej princeznej k tomu. Prípadne si viete vybaviť v mysli scénu z Infinity war, v ktorej Dr. Strange tesne pred svojim rozsypaním, hovorí Tonymu Starkovi, že toto bola jediná víťazná možnosť z niekoľkých miliónov. Ešte lepšie poznáte kultový boj Dávida s Goliášom. Všetko vopred prehraté bitky. S víťazným koncom pre outsiderov. Hoci neviete ako dopadnú Avengers, predpokladáte, že zvíťazia. I František Mikloško sa už rozsypal. Dokonca dvakrát. Istému americkému, či francúzskemu prezidentovi to vyšlo tiež až na tretíkrát.

Pre Františka Mikloška to môže na prvý pohľad vyzerať ako prehratý boj. To čím sa najviac operuje sú jeho nízke preferencie. Ak tomu uveria jeho voliči, a nielen tí potenciálni, tak to tým nízkym číslom aj skončí. Lebo prichádza nátlak, aby sme si mysleli, že nemá šancu. Na drzovku, úplne priamo, to robí Mistrík s SaS. Namiesto toho aby zháňali Mistríkovi autentických liberálnych voličov, rozhodli sa loviť v konzervatívnom spektre. Lebo hodnoty, slušnosť, demokracia a čo ja viem čo ešte, a niektorí, skôr konzervatívne ladení, čo chcú len normálne slušne žiť v spravodlivom štáte sadajú na lep. Veď prečo nemať len jedného slušného, spravodlivého. A Mistrík má najlepšie percentá. O tom si môžeme prečítať na internete, v novinách, vidieť to správach v televízii. Tu si aj ja sama kladiem otázku prečo má František Mikloško také nízke čísla. Kde sú preferenčné hlasy ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda o rodine. Prečo ich doteraz neoslovil. Nie preto, že tí čo sa ho zúčastnili boli len proti rozpínaniu LGBT, proti adopcii detí pármi rovnakého pohlavia? Proste to boli ľudia čo majú v týchto otázkach jasno, a nie sú to nevyhnutne zapálení kresťania, či pro-liferi. Poznámka na okraj. Zaujímavejšie by bolo, keby sme vedeli, koľko ľudí by sa zúčastnilo referenda o sprísnení vykonávania potratov a koľkí by boli za. Prieskum v podobnom duchu si Postoj dal urobiť. A dopadlo to fifty-fifty. Čiže v spoločnosti je veľa ľudí, ktorí majú konzervatívny pohľad na kultúrno-etické otázky. Podstatnejšie je na ktorom mieste v ich rebríčku dôležitosti sa tieto otázky nachádzajú. Lebo povedzme si úprimne okrem kultúrno-etických otázok ľudia na Slovensku žijú napríklad aj dostupnosťou a kvalitou zdravotnej starostlivosti, nízkymi mzdami a dôchodkami, vysokými odvodmi, nevymožiteľnosťou práva, byrokraciou, nedostatkom dostupného bývania pre mladé rodiny, rodinkárstvom, korupciou, regionálnymi rozdielmi, nekvalitným vzdelávaním svojich detí, rozdelenými rodinami kvôli práci, nekvalitnými cestami, ničením lesov a životného prostredia atď.  Je naivné myslieť si, že ľudia na Slovensku sa rozhodujú primárne na základe svojich kultúrno-etických hodnôt. V každom prípade je fajn vedieť v akom pomere je spoločnosť v týchto otázkach rozdelená. V otázke homoagendy aj potratov to vyzerá tak pol na pol. Tieto otázky sú pravdepodobne dôležitejšie pre ľudí vzdelaných, duchovne zameraných, sčítaných, ale tiež pre ľudí ľahko manipulovateľných, veriacich konšpiráciam a propagande, antisystémových, a tiež zrejme pre ľudí možno jednoduchých ale hlboko zakorenených vo viere. Masa obrovskej strednej vrstvy primárne rieši iné problémy, prevažne materiálne, tie s ktorými sa denne stretáva.

Vráťme sa k okolnostiam potenciálu Františka Mikloška.

  1. Veronika Remišová včera na otázku či vylučuje svoju kandidatúru, odpovedala, že ak sa traja demokratickí kandidáti dohodnú, tak nebude kandidovať. Dá sa to chápať tak, že ak sa nedohodnú, tak kandidovať bude? Vyzerá to tak, že sa dohodnú? Veronika Remišová, preto aby sa demokratické sily netrieštili ešte viac, v prípade, že ostatnú viacerí demokratickí kandidáti ako jeden, zvýši ich počet o seba. Aké múdre. Ako z Monty Python. Asi v tom nemusíme hľadať nátlak na Mikloška aby sa vzdal.
  2. Rada KDH Mikloška nepodporila. Mnoho sa v KDH zmenilo, po ére uspávačov hadov, možno aj k lepšiemu,  ale nepodporeniu Františka Mikloška v prezidentských voľbách ostáva konzervatívne verné. I keď KDH nepodporilo, jeho voliči ho budú voliť.
  3. Prečo liberáli musia mať svojho kandidáta, prečo nemôžu podporiť konzervatívneho demokratického kandidáta, ktorý s nimi zdieľa všetky hodnoty okrem kultúrno-etických. Veď je predsa toľko iných „dôležitejších“ hodnôt, ktoré sú pre Slovensko také nevyhnutné.
  4. Ak sa František Mikloško pustí do kulturno-etických otázok môže dať dole Harabinové percentá, ale stratí tie liberálne, slušné. Ale keďže sa liberáli v jeho prospech nevzdajú. Dokonca pribudne ešte jeden kôň, tak ich mnohopočetné hlasy sú len fikciou.
  5. Kde prebieha boj? Boj o voliča. Na poli slušnosť – neslušnosť alebo skôr na poli konzervativizmus – liberalizmus – socializmus s ľudskou tvárou? Ani jeden z týchto košov nie je homogénny, každému kandidátovi sa dajú priradiť atribúty z oboch polí. Teoreticky nám vznikajú do druhého kola nasledujúce dvojice, niektoré sú pravdepodnejišie, iné menej:

slušný konzervatívec – neslušný konzervatívec

slušný konzervatívec – slušný socialista

slušný konzervatívec – slušný liberál

slušný konzervatívec – neslušný socialista

slušný konzervatívec – neslušný liberál

neslušný konzervatívec – slušný socialista

neslušný konzervatívec – slušný liberál

neslušný konzervatívec – neslušný socialista

neslušný konzervatívec – neslušný liberál

slušný socialista – neslušný socialista

slušný socialista – slušný liberál

slušný socialista – neslušný liberál

neslušný socialista – slušný liberál

neslušný socialista – neslušný liberál

slušný liberál – neslušný liberál

Priraďme si teraz k jednotlivým kategóriam jednotlivé mená, ak spadajú do tej ktorej kategórie a zároveň ich vnímajú tak voliči pripadajúci do tej ktorej skupiny voličov, rovnako pomenovanej.

Slušný konzervatívec – František Mikloško, Milan Krajniak, Veronika Remišová, Andrej Kiska

Neslušný konzervatívec – Štefan Harabin (Sadiki, disciplinárne konania), Marian Kotleba (Slovenská pospolitosť, rodinkárstvo v BBSK,), Andrej Danko (Slotov spolupracovník, rigorózna práca)

Slušný socialista – Miroslav Lajčák, Ján Kubiš, Peter Kažimír, Peter Pelegrini

Neslušný socialista – Robert Fico (Bonaparte, urážanie novinárov), Richard Raši (parkovanie v KE)

Slušný liberál – Robert Mistrík, Zuzana Čaputová, Veronika Remišová, Andrej Kiska

Neslušný liberál – Miroslav Lajčák (Evka, demisia-nedemisia), Béla Bugár (vláda so Smerom, pozemky), Andrej Kiska (pozemky)

Ak je niekto zaradený do kategórie neslušný, tak je za ním nejaká kauza, či povesť. Pri mene uvádzam príklad. Pre voličov týchto neslušných tieto kauzy nie sú podstatné. Ak je niekto zaradený, to dvoch kategórii, tak do takých, ktorých voličov pravdepodobne oslovuje.

Pri voľbe voliča je dôležité na ktorom poli sa rozhoduje. Či na poli slušnosť – neslušnosť, alebo na poli konzervativizmu – liberalizmus – socializmus. Teda ak sa nerozhoduje len – tak, bez rozmýšľania, podľa sympatií.

Rozdeľme si kandidátov podľa toho na ktorom poli zatiaľ bojujú.

Slušnosť – neslušnosť. Mikloško, Remišová, Kiska, Mistrík, Čaputová, Lajčák verzus NIKTO. Môžeme si všimnúť, že nemajú nikoho s kým by mohli zviesť súboj. Kto by už len sám seba definoval ako neslušného? Teda na bojovom poli slušnosti môžu osloviť len tých voličov, ktorí tu nechcú neslušného prezidenta.

Konzervativizmus – liberalizmus – socializmus s ľudskou tvárou. Krajniak, Harabin, Kotleba, Danko –  Mistrík, Čaputová –  Fico, Lajčák, (Kubiš, Kažimír, Pelegrini, Raši)

Potrebujeme vedieť ako sú percentuálne v spoločnosti zastúpené jednotlivé kategórie voličov.

Slušní konzervatívci – Oľano, KDH, KDS, OKS, Sme rodina, Kiskova strana

Neslušní konzervatívci – SNS, ĽSNS, čitatelia konšpiračných webov

Slušní socialisti – Smer

Neslušní socialisti – Smer

Slušní liberáli – SaS, PS, Spolu, Kiskova strana, Oľano, Sme rodina, Most

Neslušní liberáli - Most

Čím ďalej tu nad tým rozmýšľam, tým viac sa mi to mieša. A rozmýšľam prečo sa robí kampaň. Prečo sa robia diskusie? Lebo kandidáti sú neznámi. Ich názory sú neznáme. Čudné, nie? Že ten kto chce byť prezidentom Slovenskej republiky môže byť občanom Slovenskej republiky neznámy.

To na čo som chcela poukázať je, že František Mikloško by mal opustiť bojové pole slušnosť - neslušnosť a vstúpiť na to druhé, pred prvým kolom osloviť konzervatívnych voličov, pro-liferov, antigenderistov. Aj tých neslušných, ktorým nevadia Harabinove či Kotlebove kauzy. V diskusiách sa nesmie nechať dotlačiť do toho aby v nich bol len so slušnými, stačí pár tvrdších diskusií s Harabinom či Kotlebom a má časť ich voličov.  Môže si vziať príklad aj od Kuffu a bude ich mať ešte viac. Skončí na druhom mieste, za kandidátom Smeru. A v druhom kole zvíťazí už vo svojej prirodzenej polohe slušného neprimitívneho konzervatívca, ktorý vie spájať. S podporou všetkých, ktorí od neho očakávajú, že sa vzdá v ich prospech pred prvým kolom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo