Boh, mimozemšťania a my

Boh, mimozemšťania a my

Sme vo vesmíre sami? Aký dopad by mal objav mimozemského života na naše chápanie Boha a seba samých? Otázka existencie mimozemšťanov je zaujímavá nielen na poli prírodných vied.

Písal sa rok 1938. V USA sa vysielala rozhlasová hra Vojna svetov, adaptácia sci-fi románu H.G. Wellsa z roku 1898. Hra o invázii mimozemskej mocnosti vyvolala v Amerike pomerne slušnú paniku. Niektorí boli totiž presvedčení o tom že, to čo práve počujú je reálna reportáž. Obľubujem dnešné hollywoodske sci-fi filmy a hlavne tie kde bytostí z vesmíru útočia na ľudstvo. Pre mňa je to skvelé odreagovanie. Neprestajne ma však udivuje to, že zachranca ľudstva je (takmer) vždy občan USA. Nuž, ešteže tu máme Američanov, ktorí nás z každej prekérnej situácie vždy dostanú.  

Sme vo vesmíre sami? Táto otázka sprevádza ľudstvo už oddávna. Mnohí známi učenci a vedci boli presvedčení, že vesmír je plný bytostí, ktoré sú podobné ba vyspelejšie ako sme my. Je však potrebné dodať, že tieto ich predstavy môžu byť dnes pre nás trochu bizardné. Tak napríklad Johannes Kepler sa domnieval, že Mesiac je obývaný vyspelou civilizáciou. Isaac Newton veril, že dokonca aj Slnko má svojich obyvateľov. Americký podnikateľ a astronóm Percival Lowell podobne uvažoval o Marse a tvrdil, že hlavným mestom červenej planéty je bod Solis Lacus. Nedávna pozornosť astronómov sa obrátila práve smerom k Marsu a k najväčšiemu mesiacu planéty Saturn - Titanu ako o možných kandidátoch na vhodné podmienky pre vznik života. Lenže dôkazy o ich existencii sa však (aspoň zatiaľ) nenašli.      

Nemôžem nespomenúť úvahy rôznych konšpiračných teoretikov o tom, ako nám vlády zatajujú existenciu mimozemšťanov. Pamätám si na jeden film, v ktorom bývalý pracovník Oblasti 51 v americkej Nevade rozprával o UFO a o mimozemských technológiach na ktorých pracoval. Americká vláda jeho tvrdenia poprela. Kto však klame a kto vraví pravdu? Dá sa s istotou výlučiť, že istí ľudia o mimozemšťanoch nevedia?   

Známy záhadológ Erich von Dänicken napísal o vplyve mimozemských civilizácii na priebeh dejín viacero bestsellerov. Predkladal napríklad to, že mimozemšťania mali vplyv na stavbu egyptských pyramíd. Nepochybne ide o majstrovské architektonické dielo, ale vyvodzovať z toho nejaký dôkaz o existencii mimozemských bytostí je podľa mňa scestné. Sú to však zaujímavé úvahy. Musím uznať príťažlivosť týchto alternatívných výkladov, no jedným dychom zároveň dodať, že ich závery sú zrejme málo pravdepodobné. Rovnako skepticky sa pozerám na údajné stretnutia s mimozemšťanmi alebo svedectvá ľudí, ktorí videli UFO. Ide o tvrdenia typické skôr pre sekty, ktoré vyznavajú akýsi „mimozemský gnosticizmus.“

Ak by sa však v nasledujúcich desaťročiach naozaj dôveryhodne preukázalo, že vo vesmíre existujú bytosti prinajmenšom podobné nám, bola by to senzácia prvého stupňa. Astronóm Carl Sagan, ktorý sa zaoberal výskumom života mimo našej planéty (známejší pod skratkou SETI) si to uvedomuje: „Objav mimozemskej inteligencie by bol objavom mimoriadneho vedeckého, filozofického a teologického významu.“

Som presvedčený o tom, že život na iných planetách je pravdepodobný. Verím, že takýto život existuje, hoci zatiaľ nemáme žiadne dôkazy. Teoretický fyzik Michio Kaku vo svojej knihe Budúcnosť mysle uvádza, že „Hubblov vesmírny ďalekohľad poskytol odhad celkového počtu galaxii vo viditeľnom vesmíre - sto miliárd. Tým pádom môžeme vypočítať počet planét podobným Zemi vo viditeľnom vesmíre: jedna miliarda krát sto miliárd, teda sto triliónov planét, ktoré sú podobné Zemi. Ide o naozaj astronomické číslo, takže šance na to, že vo vesmíre existuje život, sú astronomicky vysoké, zvlášť keď prihliadneme  na to, že vesmír je 13,8 miliárd rokov starý a že je dostatok času na to, aby sa niekde vytvorili (i zanikli) celé ríše inteligentných tvorov. V podstate by bol zázrak, keby žiadne ďalšie pokročilé civilizácie neexistovali.“

Vesmír má rozmery, ktoré sa vymykajú ľudskej predstavivosti. O počtoch hviezd a telies ani nehovorím. A o vzdialenostiach už vôbec nie. Veď aj k nám najbližšej hviezde - Proxime Centauri by sme sa pri súčasnej technológii dostali tak za niekoľko desiatok tisíc rokov. Veľkosť vesmíru nám na prvý pohľad dáva pádny dôvod myslieť si, že predsa v tak obrovskom priestore nemôžeme byť osamelými bežcami.

Český fyzik Jiří Grygar sa však domnieva, že „keď sa vrátime k možnému priebehu scenára vzniku a vývoja života na Zemi, náš prípadný optimizmus opäť vychladne. Život na Zemi je totiž výsledkom postupného naviazania neuveriteľného množstva veľmi delikátnych biochemických reakcií, a tak si mnohí biológovia myslia, že i keby sa fyzikálno-chemické podmienky na ranej Zemi zopakovali úplne presne, podruhýkrát by to možno na Zemi život nevznikol.“ Albert Einstein raz vyhlásil, že „pravdepodobnosť náhodného vzniku života na Zemi je asi rovnaká, ako keby ste chceli vytlačiť slovník nemeckého jazyka výbuchom v tlačiarni.“ Navyše aj keby boli vytvorené všetky podmienky pre život, ešte to nutne neznamená, že tam život aj vznikne. Predstavte si, že do izby umiestnite postieľku, mlieko a pekne ju vyhrejete. Izba je perfektne vyladená na život, no je naivné predpokladať, že sa tam raz vďaka podmienkam objaví aj dieťa. Zdá sa, že otázka existencie mimozemšťanov je otázkou na ktorú len tak ľahko a za pár rokov neprídeme. 

Ďalšou veľkou záhadou zostáva aj to ako vlastne vznikol život tu na Zemi? Čo bolo tou prvotnou iskrou? Môžeme sa ďalej spýtať - čo je život a ako ho môžeme zadefinovať? Prišiel život z vesmíru? Od odpovedí na tieto otázky sa môžeme ďalej odraziť v našich úvahách o živote mimo našej planéty. Otázkou zostáva aj to prečo nás zatiaľ mimozemšťania nekontaktovali? Je to už takmer 60 rokov čo vysielame našim mimozemským priateľom signály. Sondy Voyager a Pioneer sú okrem iného aj nosičmi odkazov pre prípadných vesmírnych domorodcov. Žiadna odpoveď doteraz neprišla. Je však možné, že naši mimozemskí bratia skutočne existujú, no nemajú potrebu nás kontaktovať. Z jednoduchého dôvodu - nie sme pre nich kontaktovateľní. Nikto z nás (za predpokladu, že sme na tom duševne v poriadku) predsa nemá potrebu komunikovať s mravcami alebo s baktériami. Michio Kaku píše: „Iróniou je, že galaxia by mohla byť plná inteligentných foriem života, ale my sme tak primitívni, že ich nemôžeme vnímať.“ Možno, že nás mimozemšťania už kontaktovali, no nie sme schopní ich signál zachytiť. V konečnom dôsledku nemožno s istotou výlučiť ani hypotézu, že žiadne vyspelé civilizácie mimo Zeme nie sú. 

Predpokladajme však, že skutočne existujú bytosti a civilizácie, ktoré sú na oveľa vyššom stupni vývoja ako sme my. Predpokladajme, že v budúcnosti budeme môcť s nimi naviazať zmysluplný kontakt. Z toho vyvstávajú otázky, ktoré sa skôr týkajú náboženstva - zmení sa niečo na teologickom chápaní človeka? Podkopal by prípadný objav mimozemšťanov kresťanskú vierouku? Vôbec nie. Verím, že budeme stále v očiach Boha naďalej originálni - na tom sa nezmení nič. Prídeme na to, že máme nových bratov a sestry. Títo priatelia nás môžu obohatiť o nové poznatky a chápanie sveta, prípadne dokonca lepšie pochopiť Boha. 

Vychádzam aj z toho, že veda je vynikajúci nástroj, ktorým môžeme spoznávať krásy a tajomstvá Božieho stvorenia. Moderná veda má svoj pôvod práve v kresťanstvom chápaní sveta. Vesmír nie je nedotknuteľne posvätný a ani nie je bohom. Práve toto „odčarovanie“ prírody pomohlo k rozvoju vedy v západnom svete. Boh vložil do človeka svetlo rozumu aby mohol vo vesmíre a v prírode poznávať stopy Jeho stvoriteľskej činnosti. Človek je prirodzene zvedavý a veda túto túžbu naplňuje. Považujem preto za neopodstatnené obávať sa prípadného objavu mimozemského života. Strach je na mieste vtedy ak by boli mimozemské civilizácie k nám nepriateľské. V tomto článku však budem o niečo optimistickejší, hoci nedá sa výlučiť ani to, že budú k nám agresívni. Tentokrát však predpokladajme, že mimozemšťania budú iní, priateľskejší na rozdiel od filmov Mars útoči  alebo Deň nezávislosti.   

Katolícka Cirkev nemá žiadnu oficiálnu doktrínu o postoji k mimozemšťanom. Je otvorená možnosti ich existencie a nezakazuje ani teologické úvahy o živote mimo Zemi. Dosvedčujú to aj vyhlásenia posledných dvoch riaditeľov Vatikánskeho observatória - José Gabriel Funesa a Guya Consolmagna. Nemusím ani zdôrazňovať, že sa pohybujeme na rovine niečoho čo nazývam „vysoko špekulatívna teológia“. Nemôžem sa veľmi oprieť ani o Bibliu pretože o možnosti života mimo Zeme nehovorí vôbec nič. Možno, že civilizácie mimo Zeme obdržali vlastné posvätné texty do ich kontextu a podmienok.

Prípadný vedecký objav mimozemského života a jeho dopad na kresťanstvo prirovnávam tak trochu k Darwinovej evolučnej teórii. Oba prípady nabúravajú určité predstavy o Bohu, o svete a o človeku. Veda môže teológii pomôcť v lepšom nazeraní na prirodzený svet a tým aj v lepšom pohľade na Boha. Na druhej strane, teológia nesie v sebe dôležité posolstvo - Neostávajme len pri prirodzenom svete. Nazerajme vyššie. Uvažujme o veciach, ktoré nás presahujú a oslobodzujú z pút prízemného materializmu. Boh, svet, vesmír a človek sú veľkými tajomstvami. Predmet výskumu je teda nevyčerpateľný. Kým veda skúma tajomstvá prirodzeného sveta, teológia tajomstvá sveta nadprirodzeného. Nikto tu nie je nadradený ani podradený, sú to dve sestry-dvojičky, ktoré si majú navzájom čo povedať. Podobne je tomu tak aj v otázke existencie mimozemského inteligentného života.

Boh vytvoril vesmír, ktorý je oveľa fascinujúcejší ako si vieme predstaviť. Ak by sme skutočne prišli na to, že mimozemšťania existujú mohli by sme z tohto objavu vyvodiť napríklad záver, že Boh je oveľa lepším a originálnejším tvorcom než sme si doteraz mysleli. Objav by nás možno priviedol opäť k dnes prepotrebnej pokore, že o Ňom toho až tak veľa nevieme a že vždy je niečo, čím nás môže prekvapovať uchvacovať. Možno by sme si uvedomili, že možnosti Boha sú neobmedzené a že nemáme dôvod ho zavrieť do našich predstáv. Opäť by sme zistili, že v našich úvahach o Ňom, o vesmíre a o človeku sa pohybujeme stále len na okraji obrovského oceánu plného tajomstiev. 

Je možné, že raz na iné planety budeme vysielať misionárov, ktorí budú evanjelizovať celé mimozemské kolónie. Možno, že raz pápež podnikne mimoplanetárnu „štátnu“ návštevu k mimozemskej civilizácii na svojom „papa-spaceship.“ Dokonca je možné, že takéto misie ani nebudú potrebovať - čo ak je ich život v dokonalej harmónii so Stvoriteľom a bez hriechu? Zaujímavé by bolo zistiť čomu by naši hypotetickí vesmírni bratia verili: Boli by už kresťania alebo by vyznávali iné, nejaké vlastné náboženstvo? Alebo sú ateisti? AgnosticiAlebo čo ak sú naše predstavy o mimozemšťanoch naivné?

Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky si môže dať každý z vás sám. 

Použitá literatúra

KAKU, M. Budoucnost mysli. 2014
SAGAN, C. Druhy vedeckej skúsenosti. 2008 

https://www.vira.cz/texty/knihovna/kapitoly/existuje-zivot-mimo-planetu-zemi

TItulný obrázok - https://parade.com/596570/walterscott/5-things-you-didnt-know-about-close-encounters-of-the-third-kind/

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo