Všeobecná deklarácia a zamlčiavané dokumenty ľudských práv

OSN pred 70 rokmi schvália Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, na ktorú potom nadväzovali ďalšie ľudskoprávne dokumenty. Ich princípy sa podnes vo viacerých krajinách hrubo porušujú. Posledné desaťročie aj v demokratických krajinách silnejú snahy niektoré Deklaráciou menované práva ignorovať, predefinovať, alebo nahradiť inými.

OSN schválila Všeobecnú deklaráciu ľudských práv 10.12.1948. „Pretože uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodňateľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru vo svete, pretože ignorovanie ľudských práv a pohŕdanie nimi viedlo k barbarským činom urážajúcim svedomie ľudstva ... pretože je nevyhnutné, aby boli ľudské práva chránené zákonom, ak nemá byť človek donútený uchyľovať sa ako k poslednej možnosti k odboju proti tyranii a útlaku..." Tieto práva zabezpečujú sociálny rozvoj a lepšie životné podmienky.

Podľa Deklarácie „Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. ... bez ohľadu na odlišnosti akéhokoľvek druhu, ako sú rasa, farba, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické a iné presvedčenie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, rodové alebo iné postavenie. Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť." S tým súvisí a z toho vyplýva „právo na rovnakú právnu ochranu bez akejkoľvek diskriminácie." „Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromia, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť." „Každý má právo na slobodu pohybu … a požívať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním.“ (čl. 13,14)

Hlavným impulzom na schválenie Deklarácie boli zločiny komunistickej a nacionálno socialistickej diktatúry.

Komunistický socializmus

V r. 1948 mala OSN 55 členov. Z nich 48 hlasovalo za prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Medzi 8 štátmi, ktoré sa hlasovania zdržali bolo spolu s moslimskou Saudskou Arábiou, Južnou Afrikou, kde fungoval apartheid, a Stalinovým ZSSR aj vtedy už komunistické Československo. Jeho vláda viaceré ustanovenia Deklarácie porušovala v takej miere, že dnešná mládež si to už nevie ani predstaviť. Preto znemožnila aj jej verejné publikovanie. Prvý krát ju v ČSSR publikoval až po 20 rokoch môj otec. Zohnal text a zaniesol do redakcie denníka Smena, ktorý ju uverejnil 27. marca 1968. Potom všetky ostatné noviny. Komunistická ŠtB mu potom počas „normalizácie“ takéto aktivity spočítala.

Hrubé porušovanie Ľudských práv v Československu skončilo až po páde komunistickej diktatúry po 17. novembri 1989. Komunistické vlády a režimy sú spolu s islamistamim najväčšími porušovateľmi ľudských práv aj v súčasnosti.

Kultúrna revolúcia

V demokratických štátooch zas prebieha kultúrna reovlúcia ktorej prejavom a prostreidkom je aj snaha predefinovať niektoré pojmy, ako ich viac než dvetisíc rokov používala naša európska civilizácia a ako ich chápala aj Všeobecná deklaracia ľudských práv (VDLP)a na ňu nadväzujúce dokumenty OSN.

Rastie tiež obmedzovanie a vytesňovanie tých, čo s tým nesúhlasia z verejného priestrou, a občas už aj ich diskriminácia. Preto treba pripomenúť jasné formulácie a princípy, ktoré v decembri 1948 definovala OSN aj na zákalde tragických skúseností ľudstva s komunistickým a národno-socialistickým totalitným režimom.

Neazškodí tiež pripomenúť, že tieto princípy VDĽP sú plne v súlade so súčasným chápaním kresťanstva, ktoré k ich formulácii prispelo, aj s učením Katolíckej cirkvi. Súčasní socialisti, niektorí liberáli a „dúhoví“ aktivisti sa snažia niektoré ľudskoprávne pojmy oproti zmyslu tu citovaných dokumentov preformulovať, a niektoré, napríklad výhradu svedomia ignorovať.

Sloboda manželstva, majetku, myslenia

„Plnoletí muži a ženy majú právo bez akéhokoľvek obmedzenia zakladajúceho sa na rase, národnosti alebo náboženstve uzavrieť manželstvo a založiť rodinu." Manželia majú rovnaké práva a manželstvo môže byť uzatvorené iba na základe slobodného súhlasu nastávajúcich manželov. „Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti i štátu." (čl. 16)

„Každý má právo na vlastný majetok tak sám, ako aj v spoločenstve s inými. ... (čl.17)

„Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru a slobodu sám či spoločne s inými, verejne alebo súkromne, prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru vo výuke, v praktickom živote, bohoslužbe a obradoch.“ „Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory bez zasahovania a právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice." (čl. 18, 19)

Účasť na vláde, kultúra a práca

„Každý má právo podieľať sa na vláde vo svojej krajine, priamo alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov. … právo vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb vo svojej krajine.“ „Každý má ... právo na sociálne zabezpečenie, a aby mu bola … v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu, zabezpečená realizácia hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nevyhnutných pre jeho dôstojnosť a slobodný rozvoj jeho osobnosti.“ „Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a vhodné pracovné podmienky, ako aj na ochranu pred nezamestnanosťou. Každý má bez akejkoľvek diskriminácie právo na rovnaký plat za rovnakú prácu“ a za ňu „na spravodlivú a primeranú odmenu, ktorá zabezpečuje jemu samému i jeho rodine životnú úroveň zodpovedajúcu ľudskej dôstojnosti, doplnenú v prípade potreby inými prostriedkami sociálnej ochrany.“ (čl. 20-23)

Sociálne zabezpečenie, materstvo, vzdelanie a výchova

„Každý má právo na životnú úroveň zabezpečujúcu jemu i jeho rodine zdravie a blahobyt vrátane výživy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti a nevyhnutných sociálnych služieb, ako aj právo na zabezpečenie pri nezamestnanosti, chorobe, pracovnej nespôsobilosti, vdovstve, starobe...“ „Materstvo a detstvo majú nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc....“ „Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie musí byť bezplatné, prinajmenšom v elementárnych a základných stupňoch.“ … „Rodičia majú prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti.“ (čl. 25, 26)

„Pri výkone vlastných práv a slobôd môže byť každý podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré sú zákonom stanovené výhradne na to, aby bolo zabezpečené plné uznanie a rešpektovanie práv a slobôd iných a aby bolo vyhovené spravodlivým požiadavkám morálky, verejného poriadku a všeobecného blaha v demokratickej spoločnosti.“ (čl. 29)

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach

v mnohom kopíruje a rozvíja Deklaráciu z r. 1948. OSN ho prijala 16.12.1966. Československo, ktorého právnym nástupcom je aj súčasná SR, ju podpísalo 7.10.1968 a ratifikovalo 11.11.1975. Výber k tejto téme: „Každá ľudská bytosť má prirodzené právo na život" (čl.6) Život človeka začína počatím a končí prirodzenou smrťou - to je biologický fakt. „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia, náboženstva. ... Štáty sa zaväzujú rešpektovať slobodu rodičov zabezpečiť náboženskú a morálnu výchovu svojich detí podľa svojho presvedčenia." (čl. 18) „Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má právo na ochranu spoločnosti a štátu. Právo mužov a žien uzavrieť v primeranom veku manželstvo musí byť uznané" (čl. 23)

Dohovor o boji proti diskriminácii v oblasti vzdelania

„Výraz "diskriminácia" v tomto dohovore znamená každé rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo zvýhodňovanie založené na rase, pohlaví, jazyku, náboženstve, politickom alebo inom zmýšľaní, národnom alebo sociálnom pôvode, hospodárskych podmienkach alebo rode, ktorého cieľom alebo následkom je ... porušenie zásady rovnakého princípu v oblasti vzdelania." (čl. 1) Podobne definujú diskrimináciu aj iné dokumenty OSN. Na Slovensku sú takto z rozhodnutia strany Smer štátom diskriminované cirkevné školy, reálnou situáciou deti z chudobných rodín, ale nikto z dôvodu sexuálnej orientácie.

Rezolúcia Spojených národov proti diskriminácii súvisiacej s náboženstvom

„Každý má právo na slobodu myslenia a svedomia a náboženstva. … diskriminácia na základe náboženstva alebo viery je urážkou ľudskej dôstojnosti a znehodnotením princípov Charty Spojených národov.“ … „Rodičia, prípadne zákonní poručníci dieťaťa majú právo usmerňovať život v rodine v súlade so svojim náboženstvom alebo vierou, so zreteľom na mravnú výchovu, ktorú by podľa ich mienky malo dieťa dostať.“ Dieťa „nemožno nútiť k vyučovaniu takého náboženstva alebo viery, ktoré sú v rozpore so želaním rodičov.... Rozhodujúcu rolu má všestranné dobro dieťaťa“ „Život podľa predpisov náboženstva alebo viery v ktorom sa dieťa vychováva, nesmie škodiť jeho telesnému alebo psychickému zdraviu, ani brzdiť jeho všestranný rozvoj.“ To robili komunisti, a patrí sem aj indoktrinácia detí gender-ideológiou a liberálna sexuálna výchova odstraňujúca morálne hranice a zodpovednosť, ktorá je v rozpore so želaním rodičov a dobrom detí. Deti v zdravom rozvoji poškodzuje aj rozvod a striedanie partnerov, aj to, keď im chýba mužský alebo ženský rodič.

Deklarácia o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery

Valné zhromaždenie OSN 25.11.1981 potvrdzuje a upresňuje formulácie predchádzajúcej rezolúcie: „dôstojnosť a rovnosť je vrodená všetkým ľuďom." Pripomína, že „porušovanie ľudských práv a základných slobôd, predovšetkým myslenia, svedomia, náboženstva .... prinieslo ľudstvu ... vojny a veľké utrpenie a spôsobuje podnecovanie nenávisti..." To je nie len o totalitnom komunizme a nacionálnom socializme, ale aj o pokusoch prostredníctvom orgánov EÚ nariadiť štátom liberálnu morálku a novú definíciu manželstva, aj o snahe štátu vnútiť vyučovanie liberálnej gender-ideológie a sexuálnej výchovy. Aj o šírení nenávisti voči kresťanom na internete a o niektorých dúhových aktivistoch. Pre potrebu podporovať porozumenie, znášanlivosť a slobodu je "neprípustný" taký „výkon náboženstva alebo viery, ktorého ciele sú nezlučiteľné s Chartou OSN a ostatnými dokumentami a princípmi tejto deklarácie." Vierou je aj ateizmus aj gender-ideoógia.

Podľa čl. 6 „musí právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva ... zahŕňať aj právo .. zhromažďovať sa, zriaďovať a udržiavať príslušné inštitúcie, ... písať a vydávať príslušné publikácie, vyučovať náboženstvo alebo vieru ... žiadať a prijímať dobrovoľné finančné a iné prostriedky od jednotlivcov a inštitúcií, ... ustanovovať príslušných vodcov... zachovávať dni pokoja a sláviť sviatky a obrady v súlade so zásadami toho-ktorého náboženstva alebo viery."

Deklarácia práv detí

Vyhlásená formou rezolúcie č.1386 dňa 20.11.1959 preto že „ľudstvo dlhuje deťom to najlepšie, čo im môže dať." „Dieťa požíva osobitnú ochranu. Zákon a ostatné opatrenia nech mu poskytujú príležitosť a prostriedky na to, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, duševne, morálne, duchovne a sociálne zdravým a normálnym spôsobom a v podmienkach slobody a dôstojnosti. Najvyšším meradlom zákonodarnej činnosti v tejto oblasti nech je záujem o dieťa." To neznamená záujem získať a vlastniť dieťa, ale v predchádzajúcom texte špecifikované dobro dieťaťa. Preto „pokiaľ je to možné, nech vyrastá v starostlivosti svojich rodičov, ktorí sú zaň zodpovední.... a v ovzduší morálneho i materiálneho zabezpečenia. Dieťa v útlom veku je odlúčené od matky len za výnimočných okolností. Finančná podpora štátu a iná pomoc deťom z početných rodín je žiadúca." „Dieťa má nárok na vzdelanie, ktoré nech je bezplatné ... Nech sa mu poskytuje výchova, ktorá pomáha zvýšiť jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a umožní mu na základe rovnakých príležitostí rozvíjať jeho schopnosti, úsudok a zmysel pre morálnu a sociálnu zodpovednosť."

Koľkokrát tieto dokumenty zdôrazňujú morálne hodnoty a sociálnu zodpovednosť? Aká výchova a rodina to zabezpečí najlepšie? „Dieťa nesmie byť predmetom obchodu v akejkoľvek forme." Nepatrí sem aj obchod a ľudskými embryami a prenajímanie maternice, ktoré sa v niektorých krajinách povoľuje?

Poznámka na záver

Toľko podstatné a základné dokumenty OSN o Ľudských právach a diskriminácii v oblasti, kde sa o tom v Európe vrátane Slovenska najviac diskutuje a kde sa tieto pojmy aj zneužívajú a deformujú: manželstvo, rodina, deti, výchova a rešpektovanie viery a svedomia. Rovnako ako základný princíp modernej demokracie - rovnosť všetkých občanov, aj tieto dokumenty OSN sa zhodujú s tým, čo o tejto téme učí kresťanstvo.

Dnes toto výročie mnohých nezaujíma a niektorí pochybujú či ho treba oslavovať. Treba oceniť, že sa štáty OSN v r. 1948 dokázali zhodnúť na tak kvalitnom a jasne formulovanom súbore základných ľudských práv, pripomínať si na aké režimy a idelógie OSN prijatím tejto Deklaraácie reagovala, a na akých základoch stojí tento súbor ľudských práv. Treba sa viac usilovať, aby sa všade dodržiavali, a nedovoliť ich deformáciu tým, že sa za ľudské právo vyhlási množstvo požiadaviek rôznych zýujmových skupín, ktoré devalvujú a znemožnia tieto ozaj základné ľudské práva.

Celý text Všeobecnej Deklarácie ĽP je ľahko dostupný na internete. Plné znenie všetkých tu citovaných dokumentov v slovenskom jazyku možno nájsť v publikácii „Ľudské práva v dokumentoch Organizácie Spojených národov", ktorú vydala Teologická fakulta Trnavskej univerzity v r. 2009. (Pripravil Ing. P. Martinický st.)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo