V Ugande dostanú deti pod stromček Sprite

V Ugande dostanú deti pod stromček Sprite

Začiatkom decembra, niekde už v novembri začína vianočný konzum, ktorým je pohltená značná časť sveta. Z noci na ráno sú ulice, obchody a domy vyzdobené vianočnou výzdobou, výklady obchodov vyzerajú lákavejšie a plnšie ako väčšinu roka, zo všadiaľ na nás čakajú „úplne najlepšie zľavy“ a my len chodíme, míňame peniaze a ešte aj máme pocit, ako výhodne sme nakúpili. Vianočná večera musí byť na čas pripravená a všetko jedlo dokonale navarené. Dom musí byť vyupratovaný do poslednej smietky a stromček nádherne vyzdobený.

V Ugande to však vyzerá inakšie, deti tam na Vianoce nedostávajú žiadne darčeky. Rodiny, ktoré sú na tom finančne trošku lepšie, si môžu dovoliť svojim deťom kúpiť sladený bublinkový nápoj (napríklad Fantu alebo Sprite). Základom sviatkov v Ugande je veľa jedla. Niektoré rodiny jedia skromnejšie, ako zvyčajne pár dní pred Vianocami, aby si na Vianoce mohli dovoliť kúpiť mäso.

Viac o vianočných zvykoch v Ugande si môžete prečítať v rozhovore, ktorý pre vás pripravila dobrovolníčka Barbora z organizácie HIA,  spolu s ich  lokálnym zamestnancom Kyambaddem.

 

Kyambadde, čo je najcharakterickejšie pre Vianoce v Ugande?

Vystihol by som to troma slovami: oslava, veľká hostina a modlitba. A hneď potom je pekné oblečenie. Každý Uganďan si na Vianoce oblečie to najlepšie, čo má. Človek, ktorý si celý rok nekúpil nič také, lebo si to nemohol dovoliť, šetrí pred Vianocami, aby si mohol niečo kúpiť.

Máte v Ugande polnočnú omšu 24.?

Nie, na omšu ideme 25. Hneď ráno. Aj tí, čo väčšinu roka nechodia do kostola, idú aspoň v tento veľký sviatok. Kostol je krásne vyzdobený, pri oltári máme betlehem a zbor spieva krajšie ako v iné dni, lebo majú viac nácvikov. Omša trvá asi dve hodiny, ale väčšina ľudí potom zostane v kostole na chvály. Ďalšiu hodinu tam všetci tancujú a spievajú.

A čo robíte po omši?

Ženy utekajú domov dokončiť jedlo a pripraviť všetko na slávnostný obed. No a muži oslavujú. Cesta z kostola im trvá aj dve hodiny, lebo sa pristavujú pri domoch ich priateľov, dajú si pivo a tešia sa z tohto významného dňa.

Keď sa už celá rodina stretne doma, ako pokračujú tradície?

Rodina je na Vianoce vždy spolu. Väčšinou sú mestá úplne prázdne, lebo väčšina ľudí je z dedín, tak sa tam vracajú. Keď si už rodina spolu sadne, nasleduje spoločná modlitba. Poďakujeme za všetko, čo nám Boh požehnal aj v tieto Vianoce a ideme jesť.

Aké je tradičné Ugandské jedlo?

Mäso je základ. V každej rodine musí byť. Najčastejšie hovädzie, to majú aj tie najchudobnejšie rodiny, potom zvykne bývať kura a aj ryba. No a k tomu máme prílohy ako zvyčajne. Posho (príloha z kukuričnej múky), fazuľu, sladké zemiaky, matooke (druh banánu), nejakú zeleninu a ešte zvykneme jesť aj špagety. Každý sa dobre naje a potom sme spolu ako rodina. Tí, čo si to môžu dovoliť, kúpia svojim deťom sladený nápoj (Fantu, Sprite atď.), ale to nie je pravidlom v každej rodine.

Ako pokračuje váš deň po obede?

Začneme robiť plány, kto kam pôjde večer. Nikto nezostáva na Vianoce večer doma. To by bola nuda. Ideme sa s priateľmi zabávať. Väčšinou nejeme večeru doma, lebo sme mali veľký obed a ideme do centra dediny, kde býva program s hudbou. Všetci tancujú a zabávajú sa až do neskorého večera. Skrátka sa tešíme, že sú Vianoce. V tento deň nikto nemá byť smutný.

Na Vianoce je v Európe zvykom, že si kúpime a ozdobíme vianočný stromček. Máte niečo podobné aj vy?

Nie tak celkom ako vy, ale niečo podobné máme. Vezmeme banánový strom, zasadíme si ho v záhrade a dáme naň nejaké ozdoby. Niekoľko rodín v dedine si naň dá aj svetielka, ale keďže na dedinách nezvykne byť elektrina, svietia len chvíľu. Toto možno prekvapí, ale keď sa začnú blížiť Vianoce, deti si vyhliadnu pekný banánovník, zoberú k nemu svoju mamu a povedia jej: „Mama, toto bude náš Vianočný stromček. Je veľmi pekný.“ A tak to býva aj s vianočným kuraťom. Deti si vyhliadnu pekné kura, dajú mu meno, rezervujú si ho a starajú sa oň, lebo to bude ich vianočné kura.

Ako ste sa mohli dočítať, v Ugande vôbec nie je samozrejmosťou dostávať darčeky. Rovnako nie je samozrejmosťou chodiť do školy, a práve preto pred 22 rokmi vznikol náš projekt Adopcia na diaľku™.  Za rok 2018 sme vďaka našim darcom dokázali zabezpečiť vzdelanie 3 451 deťom v 7 krajinách sveta. Konkrétne v Ugande bolo podporených 725 prevažne sirôt, polosirôt alebo chorých detí, ktoré by si za normálnych okolností nemohli dovoliť vzdelanie.

Viac o našich aktivitách sa môžete dozvedieť TU.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo