Zoberme si príklad od Maďarov.

Život Slovákov na Slovensku juhu vplyvom nerovného prístupu. Dve morové rany podmienkam života. Mizerná podpora Slovákov žijúcich v zahraničí. Potreba zásadnej zmeny.

          Stredisko národnostných vzťahov Matice slovenskej každoročne usporadúva konferencie, na ktorých sa účastníci zamýšľajú nad maďarsko-slovenskými vzťahmi a porovnávajú ako sa o Slovákov a Maďarov starajú ich vlády na jazykovo zmiešaných územiach. Historicky takéto územia boli nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku, Rumunsku, Podkarpatskej Rusy a Srbskej Vojvodine. Smutné je konštatovať, že toto porovnávanie vychádza pre slovenskú vládu, nech bola ktorákoľvek, veľmi biedne. Toho roku bola takáto konferencia 4.decembra na pôde Univerzity Mateja Bela pod názvom  „Slováci na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky – Národná identita a školstvo“. Keďže som bol účastníkom mnohých konferencií s podobným obsahom, narodil som sa a veľkú časť života aj žil na juhu Slovenska, môžem porovnávať situáciu ako sa vyvíjala v posledných tridsiatich rokoch.

          Slováci na juhu Slovenska s nadšením privítali vznik Slovenskej republiky v očakávaní, že budú vo svojej vlasti plnoprávnymi občanmi. Čo sa však stalo. Pokiaľ o maďarskú menšinu žijúcu na Slovenskom juhu sa starali k ním sa u nás hlásiace politické strany (SMK, Híd a predtým ich predchodkyne)  a intenzívne ich podporovala aj vláda Maďarskej republiky, Slováci najmä v tých obciach a mestách kde žijú v menšinovom postavení sa postupne čím ďalej tým viac prepadávali do pozície cudzincov vo vlastnom štáte. Maďarským politikom sa v ich starostlivosti o svojich ľudí nečudujem, práve naopak ich treba v tomto smere obdivovať a v mnohých veciach aj nasledovať ich príklad. Horšie je to zo slovenskými vládami, ale aj politikmi na úrovni krajských a miestnych samospráv. Podrobná analýza by bola veľmi rozsiahla, ale dovoľte upriamiť pozornosť na dve morové rany, ktoré slovenskí politici zasadili životu Slovákov v jazykovo zmiešaných územiach.

          Prvou ranou bolo zavedenie väčšinového systému v komunálnych voľbách bez toho, aby v systéme bolo zabezpečené paritné zastúpenie jazykovo menšinového obyvateľstva v poslaneckých zboroch obecných a mestských samospráv. Nik totiž nepočítal s tým, že Slováci vo vlastnom štáte sa ocitnú v pozícii menšiny a možno aj preto slovenskí politici pristali na takýto systém komunálnych volieb.  Požiadavka paritného zastúpenia menšín, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako priorizovanie inojazyčných menšín, však ako ukázal reálny život, by v prvom rade pomohla najmä k skvalitneniu života Slovákom v jazykovo zmiešaných územiach. Je to aj v dôsledku toho, že do pôsobnosti obecných samospráv bolo postupne presúvané čím ďalej tým viac kompetencií, ktoré rozhodujú o kvalite života miestnych ľudí. No a sú tu aj jazykové zákony, ktoré priorizujú menšiny a kde pri nedodržiavaní zákona o používaní štátneho jazyka sa ocitáme v situácií, v ktorej tlmočníkov už nepotrebujú občania hovoriaci maďarským jazykom, ale Slováci ak chcú niečo vybaviť na obecných zastupiteľstvách, na ktorých vplyvom terajšieho volebného systému nik nevie po slovensky. No a zamestnať sa Slovákom v takýchto samosprávach je vopred vylúčené. Žiaľ postupne sa to rozšírilo aj na úrady štátnej správy, ktoré pôsobia v takýchto jazykovo zmiešaných obciach a mestách. Takže sme sa dostali do situácie kedy na Slovensku je síce veľmi dobre postarané o menšiny, ale Slováci žijúci v týchto oblastiach sú diskriminovaní.  

          Druhou morovou ranou bol presun základného školstva do pôsobnosti obecných a mestských samospráv. V súčasnosti sú obce kde niet slovenských škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Na druhej strane slovenské školy s vyučovacím jazykom maďarským nie sú schopné svojich žiakov naučiť hovoriť po slovensky. Dnes sa bežne stáva v mnohých obciach a mestách na juhu Slovenska, že keď oslovíte mladého človeka vo veku do 25-30 rokov po slovensky, tak iba na vás zúfalo vyvaľuje oči a hľadá okolo seba pomoc, aby mu to niekto, čo od neho chcete, preložil do maďarčiny. Dôsledok tohto stavu je aj neschopnosť týchto mladých ľudí sa zamestnať vo firmách kde potrebujú slovenčinu. No a keďže skôr vedia nejaký cudzí jazyk tak nakoniec odídu za prácou do zahraničia a maďarskí politici sa potom čudujú pri sčítaní obyvateľstva, že obyvateľov maďarskej národnosti na Slovensku ubúda.      

          Samostatnou kapitolou je porovnanie ako sa slovenská vláda a maďarská vláda stará o svojich v zahraničí. Maďari žijúci v iných štátoch, ak majú záujem, dostanú maďarské občianstvo a tiež pasy, čo najmä pre tých čo žijú v Srbsku a Podkarpatskej Rusi je mimoriadne atraktívne. Slováci môžu dostať preukaz zahraničného Slováka, čo je radikálne nižšia úroveň s minimálnymi výhodami a aj to iba na území Slovenska. Úrad pre zahraničných Slovákov dostal v rozpočte na podporu aktivít našich ľudí v zahraničí jeden milión eur. Ak počítame, že ich v zahraničí žije jeden milión tak je to jedno euro na jedného Slováka. Pre porovnanie maďarská vláda prostredníctvom nadácií iba na Slovensku pre každého žiaka navštevujúceho školu s maďarským vyučujúcim jazykom poskytne na začiatku školského roka 100 eur na školské potreby. Takýchto podpôr školstvu s vyučovacím jazykom maďarským, kultúrnym spolkom, farmárom a iným podnikateľským subjektom hlásiacim sa k maďarskej národnosti je podstatne viac ako to robí náš štát. Veď na Slovensku pôsobí aj maďarská banka OTP. Za pozornosť tiež stojí napríklad aj financovanie výstavby športového areálu DAC Dunajská Streda.

Zaujímavé je tiež porovnanie ako sa my a Maďari staráme o svoje menšiny vo Vojvodine. Z našej strany sa tak konajú návštevy ich kultúrnych podujatí v Báčskom Petrovci, prípadne výstava insitného umenia a pod. Tešíme sa ak prídu robiť do našich automobiliek a tak im berieme ich mlaď – čiže budúcnosť. Maďari podporujú, aby sa z Vojvodiny nevysťahovali a preto dotujú ich podnikateľské aktivity a samozrejme školstvo a kultúru. Vedia že Vojvodina je bohatý a úrodný kraj, kde sa berie aj dva razy do roka úroda z polí a tak chcú si zachovať tam svojich krajanov. Naši takto bez našej podpory zostať vo Vojvodine pod cenu predávajú svoje usadlosti a vyprázdňujú svoje bohaté rodiská. Ak tie biedne peniaze potom premenia na eurá, budú iba ďalšími chudákmi na Slovensku.

Z uvedeného vyplýva, že treba zásadne prehodnotiť doterajšiu politiku k Slovákom žijúcim v jazykovo zmiešaných územiach na Slovensku, ako aj k Slovákom žijúcim v zahraničí. Zoberme si príklad od svojich susedov.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo