Nad listom otcov biskupov

Nad listom otcov biskupov

Otcovia biskupi napísali list veriacim, v ktorom ma ako kresťanku angažovanú za zastavenie potratov a zároveň matku, zaskočil nasledujúci odsek.

"V našej spoločnosti silnie vedomie práva na vlastný názor, no bez rešpektu voči akejkoľvek autorite: učiteľovi, lekárovi, policajtovi, sudcovi, predstaviteľovi štátu, kňazovi. Tak ako je jasné, že nositeľ autority sa musí správať na úrovni úradu, ktorý zastáva, musí zostať jasné, že mu prináleží úcta a rešpekt, bez ktorých naša spoločnosť nemôže fungovať."

 

Špeciálne ma vyrušuje poukázanie na rešpekt voči autorite lekárov, medzi ktorými sú predsa aj takí, ktorí zabíjajú nenarodené deti. Tak veľmi sme vďační, že naši biskupi apelujú na politikov chrániť nenarodený život, no teraz nám kážu priam slepo dôverovať autoritám, lebo ich ustanovuje štát? Veď ak lekár povie žene, že musí zo zdravotných dôvodov potratiť svoje dieťa, aby on mohol vybrať jej žlčníkové kamene, určite budem trvať na vlastnom názore. Práve matky, ktoré hrdinsky odmietli „najlepšie“ lekárske rady na umelý potrat, boli kanonizované! Akože, kresťan sa má orientovať podľa zákonov štátu, hoci mnohé sú nespravodlivé, niektoré dokonca genocidálne? Nemá si radšej zachovať slobodu a žiadať takú slobodu aj od štátu, aby mohol ostať verný svojmu svedomiu? Našťastie už dlho nežijeme v žiadnej autokracii a zatiaľ ani v totalite.

 

Štát si tu čoraz viac uzurpuje právo rodičov rozhodovať o ich deťoch – zdravotná starostlivosť, vzdelanie, výchova… Čo tak úcta k autorite rodičov?! Nebude to predsa štát, kto sa bude starať o moje dieťa, keď ostane postihnuté po medicínskom zásahu, ktorý nanútene predpisuje štát pod nátlakom lobbistov farmaceutickým firiem, alebo keď sa nejaký lekár, tváriaci sa ako Boh, pomýli alebo niečo zanedbá. Ako rodič mám povinnosť seriózne zvážiť, čo je dobré a správne pre moje dieťa, príp. deti a zvážiť nielen názory odborníkov, licencovaných štátom. Keď navyše viem, že najnovší výskum nesledujú, štúdie v angličtine nečítajú...
 

Nezabúdajme, že to práve štát licencuje a financuje zariadenia, kde sa denne zabíja u nás cca 20 detí v bezprecedentnej potratovej genocíde. Ak prvý slovenský štát bol nelegitímny pre účasť na holokauste, ako môže byť tento dnešný legitímny? Tzv. zločiny z nenávisti a proti ľudskosti neboli v koncentrákoch vykonávané z nenávisti, ale presne ako dnes umelé potraty - z poslušnosti štátu! Nechajme teda „cisára“, nech si sám sebe robí propagandu. Kresťania by nemali robiť preň nadprácu.
 

Ak základné právo na život štát nechráni, ale svojimi mocenskými zložkami ako sú súdy a polícia chráni tých, ktorí zabíjajú nenarodené životy, ako možno mať rešpekt voči týmto inštitúciam? Isteže, musíme ich tolerovať. Ale prečo klásť na piedestál politikov, akože sú autoritou? Desatoro je tak málo kompatibilné so zákonmi tohto štátu vďaka nim! Mimochodom, podľa známej štúdie je práve medzi politikmi najvyššia miera psychopatov...
 

A ešte k tej nenávisti. Už je to aj v zákonoch západných štátoch – nekonať a nehovoriť z nenávisti. Škoda len, že práve kresťania, ktorí stoja za učením Cirkvi, sa stávajú obeťami takých zákonov. Kritika hriechu sa berie za nenávisť. Máme byť ticho, len aby sme nepolarizovali, napr. vo veci potratov? Veď sv. Pavol nám káže odhaľovať skutky tmy a vynášať ich na svetlo. Tak ako teda? Niektoré témy zasluhujú verejnú diskusiu - isteže úctivú, hoci vášnivú. Podľa môjho názoru aj posledný pastiersky list. Aspoň biskupi vidia, že počúvame a zamýšľame sa.

 

Nech nám Panna Mária Guadalupská, patrónka pro-life hnutia, vyprosuje múdrosť rozlišovať.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo