Quo vadis Slovensko?

Quo vadis Slovensko?

Americká agentúra na prieskum verejnej mienky – Pew Reseach Centre urobila prieskum zameraný na náboženskú a národnú identitu, vzťah k iným etnickým skupinám a postoj k sociálnym otázkam ako potraty a homosexuálne manželstvo v 34 európskych krajinách.

Prieskum zistil to, čo sa už dávno vedelo, že postoj strednej a východnej Európy k iným etnikám je zdržanlivejší a v sociálnych otázkach konzervatívnejší. Trochu je však zarážajúci spôsob, akým agentúra výsledky analyzovala. Celý komentár je písaný tak, že postoje strednej a východnej Európy sú implicitne popisované ako negatívnejšie v porovnaní so západnou Európou. „Menej ľudí je ochotných prijať do rodín moslimov a židov“ je akoby  identicky negatívny trend ako to, že v strednej a východnej Európe je „menej ľudí ochotných rozšíriť právo na manželstvo pre gejov a lesby“.

Analýza ďalej spomína, že stredná a východná Európa je zdržanlivejšia v otvorenosti rozšíriť národnú identitu pre spoluobčanov, ktorí sa narodili mimo ich krajiny. Pew Research Centre to nazýva „typicky východoeurópskym pohľadom na národnú identitu“.

Kým predchádzajúce formulácie sú výsledkom ideologického zafarbenia analýzy a dôsledkom tlaku akejsi politickej korektonosti, tvrdenie o rozšírení národnej identity odzrkadľuje neznalosť pomerov v strednej a východnej Európe. Na rozdiel od západnej Európy, ľudia v našich zemepisných šírkach jasne rozlišujú medzi národnosťou a občianstvom. V západnej Európe je národnosť a občianstvo v podstate identický pojem. Vo všetkých úradných dotazníkoch EÚ sa pýtajú na vašu národnosť, ale myslia tým občianstvo. Rozmýšľam, prečo ešte nik neobvinil inštitúcie EÚ z diskriminácie, keď napríklad slovenského občana maďarskej národnosti nútia napísať, že je slovenskej národnosti. V opačnom prípade bude jeho žiadosť alebo dokument neplatný, lebo poskytnutá informácie bude považovaná za nesprávnu.

Tabuľka 1

Príznačné je aj rozdelenie skúmaných štátov na východné a západné. Grécko bolo zaradené medzi východné štáty ale Rakúsko, aj napriek jeho názorovej a geografickej blízkosti, ostalo podľa rozdelenia Pew Research Centra v západnej Európe. Naopak, Českú republiku ponechali vo „východnom bloku“, hoci jej obyvatelia, ako dalo by sa povedať vysoko agnostického štátu, majú v mnohom podobné názory ako niektoré silno sekularizované krajiny v západnej Európe. Podpora homosexuálnemu manželstvu je v Českej republike na úrovni 65%, umelé ukončenie tehotenstva podporuje 84% obyvateľov (viď porovnanie nižšie) a iba 7% obyvateľov považuje vieru za veľmi dôležitú v ich živote.

Správa ďalej konštatuje, že obyvatelia strednej a východnej Európy sú menej otvorení náboženskému a kultúrnemu pluralizmu, čo podľa autorov štúdie nie je v súlade s univerzálnym poňatím európskych hodnôt. Text ďalej veľmi tendenčne zachytáva európske hodnoty a nekorektne ich zamieňa s multikulturalizmom.

Okrem toho analýza vôbec nezachytáva nazbierané dáta v kontexte. Nikde sa nespomína napríklad fakt, ako súvisí otvorenosť voči moslimom so skúsenosťou so spolužitím s ľuďmi tohto vierovyznania. Kým obyvatelia západnej Európy majú túto skúsenosť, mnohí obyvatelia východnej ale hlavne strednej Európy zachytávajú tento pocit buď len prostredníctvom historického podania alebo vďaka médiám v súvislosti s utečeneckou krízou, čo samozrejme neposkytuje komplexný obraz. Odhliadnuc od faktu, že  informácie súvisiace s utečeneckou krízou boli mnohokrát tendenčné, nekorektné a po internete sa prostredníctvom sociálnych sietí šírilo množstvo lží. Posledé udalosti v súvislosti s migračným paktom poukázali aj na nesmierne manipulatívny prístup k tejto téme zo strany ako vládnej koalície tak aj niektorých opozičných strán alebo politických lídrov, žiaľ aj tých, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, a to napriek jasnému apelu sv. Otca Františka, aby kresťania boli otvorenejší riešeniam výziev súvisiacich s migráciou a nárastom počtu utečencov. (Viď napríklad pápežský dokument: Ku globánemu kompaktu o migrantoch a utečencoch, 2018)  Okrem toho ďalšou slabou stránkou toho, ako je prieskum postavený, je akoby umelé odabstrahovanie od kultúrneho pozadia človeka fiktívne prijímaného do rodiny. Z tohto pohľadu by bol určite rozdiel v otvorenosti, keby do rodiny prišiel moslim povedzme z Bosny, Krymu, Pakistanu či Saudskej Arábie. Moju tézu chýbajúceho živého kontaktu podporuje aj fakt, že Chorvátsko je ďaleko otvorenejšie prijatiu moslima do rodiny ako mnohé západoeurópske krajiny. (viď tab. nižšie)

Ako dopadlo Slovensko?

Čo sa týka otvorenosti prijatiu moslimov alebo židov do rodiny sa Slovensko zaradilo bližšie k západnej Európe. 73% Slovákov by prijalo do rodiny človeka židovského vierovyznania a 47% by prijalo človeka moslimského vierovyznania. Pre porovnanie, v Nemecku je tento pomer 69% a 55% a vo Veľkej Británií 69% a 53%, čo znamená, že v oboch krajinách je otvorenosť voči židom menšia ako na Slovensku. V Českej republike je tento pomer 51% a 12% a v Maďarsku 57% a 21%.

Tabuľka 2

Tabuľka 3

V otázke redefinície manželstva Slovensko stojí v podstate uprostred medzi západnou a východnou Európou, pričom táto otázka rozdeľuje podľa prieskumu Pew Research Centre našu krajinu skoro na polovicu. Rovných 47% obyvateľstva myšlienku podporuje a taký istý diel stojí proti tomu, aby homosexuálne páry mohli uzavrieť manželtvo. V Maďarsku je 64% proti, v Poľsku 59% a v Českej republike 29% ľudí nepodporuje redefiníciu manželstva.

Umelé ukončenie tehotenstva na Slovensku podporuje 70% obyvateľstva, pričom 23% je proti tomu, aby bolo umelé ukončenie tehotenstva legálne. V Maďarsku je nastavenie obyvateľstva skoro identické ako na Slovensku, pričom v Poľsku je za legálne potraty 41% obyvateľstva a v Rusku 36%.

Tabuľka 4

Pri rozdelení obyvateľstva podľa príslušnosti k rôznym kresťanským denomináciám alebo náboženstvám Pew Research Centre zaradilo aj kategóriu žiadne. V Českej republike sa k tejto kategórií prihlásil najvyšší počet obyvateľstva - 72%. Na Slovensku sa 1% prihlásilo k pravosláviu, 63% ku Katolíckej cirkvi, 8% k protestantizmu, 25% k žiadnemu vierovyznaniu a 4% k iným náboženstvám.

23% Slovákov považuje vieru za dôležitú v ich živote, 31% navštevuje bohoslužby aspoň raz do mesiaca a tiež 31% sa denne modlí. V Poľsku napríklad 29% ľudí považuje vieru za dôležitú ale až 61% navštevuje bohoslužby aspoň raz do mesiaca -  čiže skoro dvojnásobok ako na Slovensku. V Česku je to 11% a v Maďarsku navštevuje bohoslužby aspoň raz do mesiaca 17% obyvateľstva.

Tabuľka 5

Sledujúc tieto čísla rozmýšľam na tým, kde je to kresťanské alebo katolícke Slovensko, ktoré chcú mnohí brániť pred liberálnym Západom, Európskou úniou alebo moslimskými utečencami? Čo sa týka podpory potratov a redefinície manželstva, sa z kresťanského pohľadu Slovensko umiestnilo horšie ako Maďarsko a Poľsko a horšie ako skoro celý zvyšok stredo- a východoeurópskych štátov. Slovensko je zároveň na najvyšších priečkach v praktizovaní pohanských praktík. História a prax nám ukazujú, že ekonomická prosperita vždy prinesie nárast individualizmu a pokles nábožnosti. Slovensko podľa prieskumu vykazuje najvyšší percentuálny pokles kresťanov z celej strednej a východnej Európy. Sme pripravení na to, že ak sa naša viera neprehĺbi, nebude autentická, otvorená a úprimná, jediné, čo nám z kresťanstva ostane, bude možno vianočný stromček a pod ním betlehemček, ak vôbec?Slováci sú relatívne veľmi poverčiví. Až 45% ľudí verí vešticiam alebo v „nejaký osud“. Podobne vysoké číslo je aj v ďalších stredoeurópskych krajinách. Nie som si preto celkom istá, či bol preklad otázok správny. Ak použili napríklad slovo osud, mohlo byť chápané rozlične. Ale slovo reinkarnácia je dosť jednoznačné a aj tu sa Slovensko umiestnilo v počte ľudí, ktorí veria v reinkarnáciu, na svojich 31%  - teda najvyššie z celej V4, a len tri krajiny zo všetkých 34 mali v tomto vyššie percento. Pričom reinkarnácie je nezlučiteľná s kresťanskou teológiou a teda časť ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu ju buď nepozná, nerozumie termínu reinkarnácia alebo nie je konzistentná so svojím vierovyznaním. Vo viere v rôzne pohanské praktiky zaklínania sa Slovensko pri svojich 48% tiež umiestnilo medzi prvými v rebríčku.

Ak sme rozumní, vieme sa poučiť zo skúsenosti našich západných susedov. A keďže verím v našu rozumnosť, prinesiem sériu rozhovorov pod názvom Quo vadis Slovensko, v ktorých sa spýtam obdivuhodných ľudí z rôznych krajín sveta na ich skúsenosť s tým, ako chrániť to najdôležitejšie – človeka ako obraz Boží, v dnešnom sekulárnom a materialistickom svete. Požiadam o rady či skúsenosti tých, ktorí pevne chránia hodnoty, akými sú ochrana života od počatia až po prirodzenú smrť a ochrana ľudskej dôstojnosti a slobody každej ľudskej osoby.

Celá pôvodná správa Pew Research Center.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo