Posledný zápas Ronalda Reagana

Posledný zápas Ronalda Reagana

Ronald Reagan, 40. prezident Spojených štátov amerických je osobnosťou, ktorú pri štúdiu dejín 20. storočia nemožno prehliadnuť. V prezidentskom úrade zotrval dve volebné obdobia (1981-1989) a zmenil tvár Ameriky a sveta. Svoj boj so zákernou Alzheimerovou chorobou však vyhrať nedokázal.

Ste v lepšej situácii ako tomu bolo pred štyrmi rokmi? Je pre vás ľahšie ísť a nakúpiť si v obchodoch, ako tomu bolo pred štyrmi rokmi? Je v tejto krajine nezamestnanosť väčšia alebo menšia aká bola pred štyrmi rokmi? Má Amerika vo svete rovnaký rešpekt ako mala predtým?“ Týmito otázkami sa americkému ľudu prihovoril v prezidentskej debate Ronald Reagan, niekdajší hollywoodsky herec a republikánsky kandidát na prezidenta USA. Bol október 1980 a Amerika hľadala svoju tvár. Američania mali za sebou porážku vo Vietname, škandál Watergate a nie príliš vydarenú vládu demokrata Jimmyho Cartera. Ekonomika stagnovala, inflácia sa pohybovala v dvojciferných číslach a Sovietsky zväz sa agresívne rozťahoval v Afganistane. Po ôsmych rokoch v prezidentskom úrade Ronald Reagan vrátil Američanom optimizmus a hrdosť. Hospodárstvo napredovalo a USA opäť získali rešpekt vo svete. Komunizmus skončil na smetisku dejín a ríša zla, Sovietsky zväz sa rozpadla ako domček z karát. Reagan k tomu všetkému prispel zásadnou mierou.  

Nástup Alzheimera
Reagan prenechal svoj úrad kolegovi a viceprezidentovi Georgeovi Bushovi st., ktorý vyhral boj o Biely dom a stal sa 41. prezidentom USA. Po inaugurácii Reagan odišiel so svojou manželkou Nancy do domu v Los Angeles. Jeho život na dôchodku sa spočiatku v ničom nelíšil od životov ostatných exprezidentov. Napísal autobiografiu, oddychoval na ranči a zúčastňoval sa na spoločenských udalostiach. Sledoval ako sa dramaticky mení situácia nielen v strednej a východnej Európe, ale dokonca aj v samotnom Sovietskom zväze. V roku 1992 na zjazde republikánov v Houstone podporil Busha staršieho v opätovnej kandidatúre na prezidentskú stoličku. Bush však napokon voľby prehral a na jeho miesto zasadol demokrat Bill Clinton. 

Ronald Reagan s manželkou Nancy, rok 1992

V lete 1989 sa však Reaganovi stala nepríjemnosť. Jeho vášňou bola jazda na koni, tentokrát ale neustrážil divokého koňa a kvôli pádu musel ísť do nemocnice. Najviac si to odniesla jeho hlava. Zranenie síce nebolo vážne, no lekári museli odstrániť zrazeninu. Následná operácia bola úspešná, no Nancy po rokoch to spätne hodnotila takto: „Táto nehoda urýchlila nástup Ronnieho Alzheimera. A myslia si to aj lekári.“ O rapídnom zhoršení exprezidentových myšlienkových schopností svedčí aj jeho výpoveď pred Walshovou komisiou v lete 1992. Táto skupina vyšetrovala kauzu Irángate. Od Reagana sa však toho veľa nedozvedela - Reaganovi totiž zlyhávala pamäť takmer vo všetkom na čo sa ho vyšetrovatelia pýtali. Reaganove výpadky začínali byť do oči bijúce aj širšej verejnosti. Napríklad pri oslave svojich 83. narodenín vo Washingtone sa jeho lekár obával či bude vôbec schopný predniesť nejaký zmysluplný prejav. 

Lekári mu onedlho zistili Alzheimerovú chorobu. V novembri 1994 napísal vlastnou rukou list v ktorom informuje Američanov o svojom stave. „Drahí spoluobčania. Nedávno som sa dozvedel, že som jeden z milióna Američanov trpiacich Alzheimerovou chorobou. V tejto chvíli sa cítim celkom dobre. Mám v pláne počas nasledujúcich rokov, ktoré mi Boh na tejto zemi ešte nadelí, robiť to, čo som robil vždy. I naďalej budem žiť svoj život spoločne so svojou milovanou Nancy a so svojou rodinou. Chystám sa užívať si našu krásnu prírodu a zostať v kontakte so svojimi priateľmi a podporovateľmi.“ Na konci listu dojímavo píše: „Na záver mi dovoľte poďakovať vám, americkému ľudu, že ste mi dali tú česť slúžiť vám ako prezident. Až ma Pán povolá k sebe, a môže to byť kedykoľvek, budem odchádzať s veľkou láskou k našej krajine a večnou vierou v jej budúcnosť. Som na začiatku cesty, ktorá ma priviedie k súmraku môjho života. Viem, že Amerika bude mať pre sebou vždy jasné dni.“ 

Chorý už ako prezident? 
Diagnóza u niektorých vzbudila pochybnosti či Reagan nemal Alzheimera už počas svojho prezidentského obdobia. Touto hypotézou sa zaoberal dokonca aj jeho syn Ron, ktorý sa v autobiografii domnieva, že otec mal prvé príznaky choroby už v roku 1984. Reagan naozaj niekedy vykazoval známky straty pamäte čo jeho aj ostatných privádzalo do rozpakov. Už v prvých mesiacoch vo funkcii prezidenta si pomýlil svojho ministra s jedným starostom. Počas prezidentskej debaty v roku 1984 vykazoval isté známky zmätenosti a zabúdal na niektoré údaje. „Moje srdce plakalo, spomínal Ron, keď v odpovediach koktal, nešikovne sa prehrabával v poznámkach a ťažko hľadal slová, čo pre neho nebolo typické. Vyzeral unavene a zmätene.“ Hoci prezidentský kandidát demokratov Walter Mondale mal celkovo v debatách náskok, Reagan si získal Američanov, keď na námietku ohľadom jeho veku, zareagoval známou poznámkou o tom, že „nehodlá zneužívať pre politické účely mladosť a neskúsenosť svojho protivníka.“ Reagan vo voľbách 1984 vyhral s obrovským náskokom. 

Prezident George Bush starší udeľuje svojmu predchodcovi Prezidentskú medailu slobody 

V roku 1987 Reagan stál tvárou v tvár už spomenutému škandálu Irángate. Táto kauza mu robila vrásky počas takmer celého druhého funkčného obdobia. Zistilo sa totiž, že Reaganova administratíva tajne predávala zbrane Iránu v očakávaní, že dosiahnu prepustenie amerických rukojemníkov, ktorí boli držaní teroristami. Bolo to v príkrom rozpore s Reaganovými vyhláseniami, že nebude vyjednávať s extrémistami. Samozrejme, tu neišlo iba o to. Podobne ako v prípade Watergate, aj tu bola odhalená komplikovaná sieť rôznych nečestností v Reaganovej administratíve o ktorej prezident zrejme nemal ani potuchy. „Pred niekoľkými mesiacmi som povedal americkému ľudu, že nevymeňujem zbrane za rukojemníkov. Moje srdce a úmysly mi hovoria, že je to pravda, no fakty a dôkazy mi hovoria že tomu tak nie je.“

Pred Američanmi mu táto argumentácia síce prešla, ale nedá sa opýtať čo vlastne za tým všetkým naozaj bolo. Reaganov životopisec Jacob Weisberg sa pýta „ako mohol Reagan súčasne vedieť a zároveň nevedieť, že vymieňa zbrane za rukojemníkov? A aká bola jeho zodpovednosť, keď vtedy vedel, ale už nevedel, že vedel?“ V tom istom roku prezident v rozhovore so svojím lekárom žartom poznamenal: „Chcem vám povedať tri veci. Prvá je, že mám menší problém s pamäťou a na tie ďalšie dve si už nepamätám.“  Reaganov lekár John E. Hutton však pochybnosti o chorobe v úrade jednoznačne poprel. Iní lekári potvrdili, že Reagan začal vykazovať prvé symptómy Alzheimerovej choroby až koncom roka 1992 - a to už bol mimo funkcie takmer štyri roky. 

Reagan sa aj napriek pochmúrnej diagnóze nevzdával. Až do roku 1999 chodil do svojej pracovne v Century City. Naďalej hrával golf, chodil na prechádzky, stretával sa s ľuďmi a  rád sa s nimi nechával vyfotiť. Z týchto snímkov už Reagan nepôsobí ako mocný a sebaistý politik, ale skôr ako dobromyseľný a šľachetný deduško, ktorý je odkázaný na pomoc druhých. Nuž, choroba dokáže odkryť v človeku inú tvár.     

August 1996, San Diego. Republikánsky zjazd nominoval do zápasu o kreslo prezidenta Boba Dolea. (Dole neskôr prehral boj o Biely dom s úradujúcim prezidentom Clintonom) No popri politickým záležitostiam sa obecenstvo zameralo aj na vzdanie pocty bývalému prezidentovi Reaganovi. V krátkom videu mu vyjadrili vďaku rôzne osobnosti medzi nimi Henry Kissinger, exminister zahraničia a kazateľ Billy Graham. Reagan na zjazd prísť nemohol a tak divákov pozdravila Nancy. „Z Ronnieho, rovnako ako z Ameriky, stále jasne vyžaruje optimizmus. Boh mu žehnaj a od nás obidvoch: Boh žehnaj Amerike.“ 

Posledné roky
Postupujúca Alzheimerova choroba ničila Reaganovu pamäť a jeho svet sa naďalej zmenšoval. Mike Dever, priateľ a blízky Reaganov spolupracovník ešte z čias keď bol guvernérom Kalifornie spomína ako prišiel k nemu na návštevu v roku 1997. „Vyzeral skvele, keď som otvoril dvere a vošiel dnu - modrý oblek, perfektné francúzske manžety, bezchybná kravata. Ale čoskoro som zistil, že Ronald Reagan vôbec netuší kto som, a že ho nezaujíma, prečo som do jeho pracovne prišiel. Držal v ruke knihu a venoval jej všetku pozornosť. Nakoniec som k nemu pristúpil a pozrel sa, čo to číta. Bola to obrázková kniha o Travellerovi, slávnom koni generála Roberta E. Leea. Bolo mi z toho do plaču.“ Aj George Shultz, minister zahraničných veci v Reaganovom kabinete, zažil podobnú situáciu keď prišiel pozrieť svojho niekdajšieho šéfa. Reagan sa opýtal zdravotnej sestry, ktorá ho sprevádzala: „Kto je ten muž čo sedí oproti Nancy?“    

Reaganovci s modelom lietadlovej lode USS Ronald Reagan. Rok 1996

V januári 2001 Reagan spadol a zlomil si nohu. Napriek tejto nepríjemnosti, bola liečba úspešná a rýchla a tak sa Reagan mohol vrátiť domov aby oslávil svoje 90. narodeniny. Reagan sa toho roku stal najstaršie žijúcim prezidentom USA v dejinách. V pomyslenom rebríčku nahradil Johna Adamsa. Reagan bol už v tom čase naplno oslavovaný doma aj v zahraničí. Ľudia z postkomunistických krajín mu vyjadrovali vďačnosť za jeho prínos k pádu totality. Dokonca aj jeho kritici ho rešpektovali. No len málokto si skutočne uvedomoval, ako bol na tom ich hrdina posledné roky po zdravotnej stránke. Už nedokázal ani rozprávať, samostatne sa pohybovať či jesť. Väčšinu času trávil vo svojej posteli v malej izbe obklopený starostlivosťou najbližších. Posledné štádium Alzheimerovej choroby pripravilo bývalého prezidenta a lídra slobodného sveta o všetky spomienky. Nielenže nespoznával svojich priateľov a známych ba dokonca už ani vlastnú manželku.

Nancy bránila dôstojný obraz svojho manžela do poslednej chvíle. Z posledných štyroch rokov Reaganovho života nie je verejne známa žiadna jeho fotografia. Nancy dala strážiť dom a okolie aby sa nikto nedozvedel ako je na tom vlastne Ronnie. Prístup k manželovi mal len veľmi úzky okruh najbližších. Reaganov syn Michael v decembri 2003 povedal, že „otec ani nevie, že sú Vianoce.“ Nancy priznala, že „Alzheimerova choroba je pravdepodobne tá najhoršia choroba, ktorú môžete mať. Stratíte kontakt s okolím. Nie som už schopná s Ronniem zdieľať tie krásne spomienky ani krásny život, ktorý sme spolu prežili.“ Po smrti milovaného manžela, Nancy zasvätila svoj ďalší život pomoci ľuďom postihnutým touto zákernou chorobou. V talkshow Larryho Kinga prehlásila: „Ronnie by chcel aby si ho ľudia pamätali takého aký bol pred chorobou.“ Bývalá prvá dáma robila všetko preto aby obraz jeho muža v očiach verejnosti ostal neporušený. 

Ronald Reagan napokon zomrel 5. júna 2004 vo veku 93 rokov na zápal pľúc. Američania mu vystrojili veľkolepý štátny pohreb, na ktorom sa zúčastnili mnohí veľavážení hostia - Margaret Thatcherová, Michail Gorbačov alebo Lech Walesa. Prezident George W. Bush pri svojom príhovore v Národnej katedrále vo Washingtone vyriekol slová, ktoré vystihovali Reaganovu poslednú cestu: „Ronalda Reagana sme síce stratili len pred niekoľkými dňami, no v skutočnosti nám chýbal dlhú dobu.“ 

Prezident Ronald Reagan vrátil späť svojej krajine hrdosť a rozkvet po blamáži vo Vietname a hospodárskej stagnácii, úradu prezidenta zase vážnosť poškrvnenej škandálom Watergate. Konzervatívci si ho cenia pre jeho zásadovosť a rozhodnosť v prorodinných a prolife otázkach. Spolu s britskou premiérkou Margaret Thatcherovou a pápežom Jánom Pavlom II. zasadili smrteľný úder komunizmu, ktorý sa zdal byť neporaziteľný. Na druhej strane mu kritici vyčítajú napríklad neúmerné rozhadzovanie na zbrojenie (predovšetkým na program SDI, Hviezdne vojny) ktorým neúmerne zaťažil národný rozpočet.     

Tak či onak, aj napriek krížovej ceste po ktorej kráčal posledných desať rokov svojho života, Ronald Reagan, Veľký komunikátor má čestné miesto medzi americkými prezidentami a svetovými osobnosťami 20. storočia.    

Literatúra

WEISBERG, J. Ronald Reagan. 2016

BRANDS, H. Reagan. 2015

https://people.com/archive/cover-story-the-long-goodbye-vol-60-no-24/

https://www.nytimes.com/1997/10/05/us/reagan-s-twilight-a-special-report-a-president-fades-into-a-world-apart.html

https://en.wikipedia.org/wiki/Ronald_Reagan

Obrázky - wikimedia

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo