Mikuláš ochranca námorníkov

Mikuláš ochranca námorníkov

Najobľúbenejší svätec spájaný s Vianocami, ochranca detí, i námorníkov. Patrón Ruska, Grécka, Sicílie i Lotrinska. Jeho meno nesú viaceré mestá a kostoly aj na Slovensku. V pozadí sviatku, počas ktorého si deti dávajú do okien topánky stojí skutočná osoba biskupa Mikuláša.

Ja som len posol

Narodil sa v maloázijskej Patare (dnešné Turecko) niekedy v rozmedzí rokov 280 – 286 do zámožnej a nábožnej gréckej rodiny. Ešte nebol dospelý, keď mu obaja rodičia - Epifanius a Ioanna, zomreli. Zanechali mu taký majetok, že by chlapec už nemusel pracovať. Rozhodol sa pomáhať ľuďom, ktorí boli prenasledovaní a nemajetní. Zachránil mnoho odsúdených, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady dal dokonca postaviť nemocnicu. Z jeho života je najznámejšia príhoda o vdovcovi, ktorý mal tri dcéry, ale nemohol ich vy dať, pretože mu chýbali peniaze na svadobné veno. Rozhodol sa pre zúfalý čin – poskytnúť ich na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec peňazí a v noci ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo ešte dva krát, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a tak odhalil totožnosť anonymného darcu. Mikuláš jeho vďaku odmietol a údajne mu povedal: „Ďakuj Bohu, ktorý vás neopustil. Ja som bol len jeho posol.“ Na základe legendy o troch chudobných dievčatách sa odvodzuje zvyk v niektorých krajinách obdarúvať sa na sviatok tohto svätca drobnými darčekmi.

Myrský divotvorca

Začiatkom 4. storočia bol Mikuláš ustanovený za biskupa v byzantskom meste Myra (dnešné Demre v Turecku). Ako mnohých iných vyznávačov rozširujúceho sa nového náboženstva – kresťanstva, ho odsúdili a uväznili. Po nástupe cisára Konštantína Veľkého a schválení Milánskeho ediktu, ktorým sa kresťanstvo zrovnoprávnilo s ostatnými vtedajšími náboženstvami a povolilo sa jeho beztrestné vyznávanie, boli všetci väznení kresťania prepustení na slobodu. Ako biskup požíval tento muž veľkú autoritu, zasadzoval sa za oslobodenie na smrť odsúdených väzňov a zaslúžil sa o mierové zrovnanie sporu medzi cisárskym vojskom a miestnym obyvateľstvom. Žil svoj život medzi ľuďmi, nebol neprístupný a ani sa od nich neoddeľoval. Obetavosťou a zmyslom pre spravodlivosť si získal obľubu mnohých vrstiev obyvateľstva Myry a  pripisuje sa mu aj vykonanie niekoľkých zázrakov.

Legendy o biskupovi

Kult biskupa Mikuláša sa začal šíriť najprv v Lýcii a neskôr, aj vďaka početným legendám v celej Byzancii. Podľa jednej z nich zachránil troch námorníkov, ktorí sa ocitli v zajatí bleskov a hromov na rozbúrenom mori. Iná legenda hovorí o tom, že Mikuláš sa často večer po zotmení prechádzal ulicami a pozoroval ľudí za oknami. Keď videl chudobnú ubiedenú rodinu s deťmi, ktorým nevedeli dať rodičia nič na večeru, do obloka im vložil jedlo, hračky i niekoľko mincí. Jedna z najstarších legiend hovorí o záchrane troch rímskych vojvodcov. Títo traja bojovníci sa v Myre stali svedkami udalosti, pri ktorej Mikuláš zachránil nevinných pred popravou tým, že vytrhol katovi meč z rúk. V čase keď sa títo traja vojvodcovia sami stali obeťami veľkej intrigy, čakajúc na smrť, volali Mikuláša o pomoc. Ten sa zjavil cisárovi Konštantínovi a hrozil mu, že ak sa ich poprava uskutoční, bude to mať  následky. Podľa legendy vojvodcov aj pustili na slobodu.

Cesta do Bari

Mikuláš zomrel 6. decembra v pokročilom veku niekedy medzi rokmi 345 - 351 v jeho biskupskom sídle v Myre, kde bol aj pochovaný. V 11. storočí mesto Myra dobili moslimovia a tak sa v roku 1087 skupina moreplavcov rozhodla, že pozostatky biskupa prenesú do talianskeho prístavné ho mesta Bari. História jednoznačne potvrdzuje, že príchod Mikulášových pozostatkov do Bari znamenal oživenie mesta a vyzdvihnutie jeho významu. Je pozoruhodné, že úcta sv. Mikuláša je veľmi rozšírená najmä v Rusku a ostatných slovanských pravoslávnych krajinách a ruskí pútnici od stáročí putujú v hojnom množstve do Bari k jeho hrobu. Vďaka tomuto svätcovi sa toto talianske mesto stáva centrom rôznych ekumenických aktivít.

Ktorý je pravý?

Do polovice júna roku 2017 boli v Rusku vystavené relikvie sv. Mikuláša. Denne ich videlo až 30 tisíc ľudí. 12. júla sa vrátili naspäť do talianskeho Bari. O to väčšie bolo prekvapenie, keď v októbri televízia BBC  informovala o veľkom objave v Turecku. Tunajší archeológovia sa domnievajú, že sa im podarilo nájsť neporušenú hrobku svätého Mikuláša. Mala by sa nachádzať pod kostolom v meste Demre na juhu Turecka. Až doposiaľ sa predpokladalo, že v 11. storočí Mikulášove ostatky previezli do Bari na juhovýchode Talianska. Najnovší objav súvisí s archeologickým výskumom, ktorý už 20 rokov prebieha v Demre. Vedci za pomoci georadaru zistili, že pod súčasným kostolom sa nachádzajú pozostatky staršieho chrámu a neporušená hrobka.  Pôvodný chrám v podzemí, v ktorom sa nachádza aj objavená hrobka, je podľa vedcov vo veľmi dobrom stave. Kvôli podlahovým kamenným reliéfom a mozaikám súčasného chrámu, ktoré sa budú v ďalšej fáze opatrne odstraňovať, je však zatiaľ nedostupný. Archeológovia dúfajú, že vnútri hrobky by následne mohli nájsť neporušené Mikulášovo telo. Domnievajú sa pritom, že telesné pozostatky, ktoré boli v 11. storočí odvezené do Bari, patrili inému miestnemu kňazovi.

Prichádza Santa

Všetko sa to začalo v roku 1809, keď sa Newyorská historická spoločnosť rozhodla propagovať svätého Mikuláša a znovu obnoviť kresťanské tradície prvých holandských osadníkov mesta. Títo osadníci v Novom svete však v skutočnosti nepokračovali vo svojich mikulášskych tradíciách, čo sa im rýchlo vypomstilo. V tom istom roku spisovateľ Irving Washington uverejnil satirický opis dejín newyorských Holanďanov. Paródia obsahovala opisy zábavného svätého Mikuláša fajčiaceho fajku, ktorý lietal nad korunami stromov a spúšťal sa dolu komínmi, aby poroznášal darčeky. Fikcia sa okamžite stala mestskou legendou. Roku 1822 vyšla nesmierne populárna báseň C.C. Moorea s názvom Návšteva svätého Mikuláša. Táto dala biskupovi nielen kožuch, sane a soba, ale zmenila aj dátum jeho návštev domácností na noc pred Štedrým dňom. Ilustrátori a komerční umelci urobili zvyšok. Roku 1931 statný Santa Claus (z holandského mena pre svätého Mikuláša Sinterklaas) robil reklamu na Coca-Colu. V súčasnosti ho na rozdiel od biskupa Mikuláša pozná celý svet .

Karikatúra Dedo Mráz

Zvláštne je to, že hoci medzi národmi sveta má svätý Mikuláš najväčšiu popularitu v Rusku, práve tu sa začal jeho kult potláčať a umelo sa počas komunizmu vytvorila jeho náhrada. Vysoký, starý a bradatý ruský muž  v zimnom kožuchu, s rukavicami a efektnou čiapkou, v rukách držiaci bakuľu. Ded Moróz, vždy veselý a deti milujúci dedko starajúci sa aj o zasneženie rozsiahlych ruských plání a lesov. Lacná karikatúra biskupa. Aj v Československu sa  v päťdesiatych rokoch musel nový ľudovodemokratický režim vysporiadať s cirkevnou podstatou sviatku svätého Mikuláša a tak nechali jeho postavu zmiznúť zo scény a po vzore Sovietskeho zväzu ho nahradili Ded Morózom.

Vegetarián so zlomeným nosom

Ale ako vyzeral skutočný muž, ktorého sviatok oslavujeme každoročne začiatkom decembra?  Skupina vedcov na základe jeho kostrových pozostatkov vniesla viac svetla do toho, ako biskup z Myry vyzeral. Prostredníctvom počítačových skenov, rádiológie, počítačovej tomografie a aj DNA testov vytvorili autentický model tváre tohto muža. Mikuláš bol vysoký okolo 170 cm, jedával prevažne vegetariánsku stravu, mal tmavšiu pokožku, pomerne veľké oči hnedej farby, široké čelo, výrazné lícne kosti a pomerne veľký nos. Ten mal navyše silne zdeformovaný, čo bol následok staršej bitky, do ktorej vyústila hádka s biskupom Áriom, ktorá sa odohrala v roku 325 na Nicejskom koncile. Tu sa biskupi pobili, pretože Árius popieral Kristove božstvo.

Tradície a kult

Sviatok svätého Mikuláša sa v ľudových tradíciách a poverách spájal s vierou v bohatstvo. Obchodníci v ten deň radi uzatvárali zložité obchody. Niekde sa považoval za patróna šťastného manželstva, modlievali sa k nemu slobodné dievčatá, túžiace po ženíchovi. Podľa inej legendy oživil zavraždené deti, odtiaľ pochádza ľudová viera, že pomáha rodičkám v ťažkej chvíli. V súvislosti s týmto sviatkom sa prv konali mikulášske trhy. Na nich sa predávalo rozličné pečivo, figúrky a iné drobné hračky, typické práve pre túto dobu. Boli zo sušeného ovocia, ne pálenej hliny alebo z kúskov dreva.  Tento svätec získal rýchlo nadnárodné postavenie a stal sa patrónom mnohých miest ako Bari, Amsterdam a New York . Pomenúvali sa po ňom mestá, u nás napríklad Liptovský Mikuláš, Borský Mikuláš, v Anglicku St. Nicholas a vo Francúzsku po ňom nazvali mestečko Saint Nicolas de Port. Vo Východnej cirkvi je Mikuláš po Panne Márii najuctievanejší svätec. V Rímskokatolíckej, Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi je mu  zasvätených mnoho chrámov a kostolov. S jeho menom je spojené číslo 3. Výtvarne je vyobrazovaný ako muž v biskupskom odeve, ktorý drží tri mešce peňazí, tri chleby, tri jablká, loď, kormidlo alebo kotvu. Všeobecne sa v cirkvi jeho sviatok slávi 6. decembra a kresťanom tento sviatok pripomína, že Boh im dáva každý deň množstvo darov bez toho, aby si ich niečím zaslúžili. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je veľmi uctievaný a v  liturgických knihách nájdete nielen spomienku na „nášho otca svätého Mikuláša Divotvorcu“, ale aj spomienku na prenesenie jeho pozostatkov z  Myry do Bari, ktorá je slávená každoročne 9. mája. Tiež je patrónom rôznych profesií. Za svojho ochrancu ho považujú lekárnici, pekári, obchodníci, majitelia záložní, námorníci, rybári, prostitútky, lukostrelci, právnici, voňavkári a väzni. No najmä je patrónom detí a študentov.

Predzvesť Vianoc

Z Vianoc sa stala tá najlepšia reklama lákajúca ľudí k nakupovaniu. Prichádzajú k nám prostredníctvom obchodov čoraz skôr a vianočné reklamy nás deň po dni valcujú až do Štedrého dňa. Predvianočné tradície však začínajú až prvou adventnou nedeľou a zahŕňajú aj sviatok biskupa Mikuláša, ktorý patrí už po generácie k udalostiam, ktoré sa zapisujú navždy do detských spomienok. Uctievanie tohto sviatku a udržiavanie krásnej tradície si deti neskôr v dospelosti prenesú do svojich vlastných rodín. Mikulášska tradícia má svoje pevné miesto aj v dnešnej dobe, kedy sa už tradíciám nepripisuje taký význam. Dnes sa v mnohých slovenských rodinách rýchlo a lacno vzdávame krásnych tradícií. Komunistický prezident Antonín Zápotocký v predvianočnom období deti presviedčal, že Ježiško vyrástol a preto je tu Dedo Mráz.  Dnes sme zas historickú postavu šľachetného a štedrého muža vymenili za rozprávkovú postavičku tučného polárneho dedka jazdiaceho po nebi na saniach ťahaných sobím záprahom. A tak namiesto topánok v oblokoch sa v mnohých domácnostiach objavuje pohár mlieka a sušienky, aby sa Santa mohol pred ďalekou cestou občerstviť. A zmätok nemajú v hlavách len deti, ale aj dospelí. Santa Claus je marketingová postava v červeno-bielom obleku opásaný opaskom a v čiapke s bomrlcom. Vystupuje v reklame na nealkoholický nápoj rozvážaný vianočným kamiónom. Pre Mikuláša je typická biskupská mitra, berla, kríž a liturgický odev červenej farby. Dnes len máloktoré obdarované dieťa vie, kto to bol Mikuláš a kde pramení podstata každoročného zvyku konaného v šiesty decembrový deň.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo