Ako sme vyrobili svoje vlastné audioknihy

Ako sme vyrobili svoje vlastné audioknihy

Deti sú hltači príbehov. „... a porozprávaj nám ešte nejaký príbeh z detstva!“ Dobre – ale zásobáreň školských, rodinných, romantických, smiešnych, poučných, trápnych aj smutných zážitkov sa raz vyčerpá.

„Tak nám povedz rozprávku!“ Dobre – ale vymýšľanie stále nových dobrodružstiev obľúbených vlastných postavičiek (u nás sú to Špagetka a Buchtička, lebo tak raz nazvala našich dvoch najstarších dobrosrdečná predavačka pri pokladni v Bille) je dosť mentálne náročné. A tak je rodič šťastný, že – existujú knihy.

Z detstva si to pamätám ako najvyššiu slasť: tatko nám čítal (okrem Biblie) o psovi Diogenovi, ktorý žil kdesi v Paríži s bezdomovcom; o opičke Kuk, ktorá cestovala s cirkusom; aj klasické Poklady pod snehom... A tú samizdatovú detskú Bibliu hádam aj viackrát. Vďaka nej som neskôr ovládala starozákonné postavy a deje lepšie ako spolužiaci, ktorí sa to museli na náboženstve učiť.

V našej rodine sme na čítaciu tradíciu nadviazali. Ale zároveň sa u nás ujal fenomén nahrávok, ktorý vnímam aj v okolitých rodinách. Na prvom mieste je, samozrejme, fenomenálny Pán prsteňov z Twistu, ale mnohonásobné vypočutie majú na konte aj rozhlasové rozprávky. Nielen tie Dobšinského, ale aj originálne autorské príbehy od Milčáka či Kompaníkovej.

A tak sa jedno spojilo s druhým a už priamo pri čítaní sme s deťmi plánovali, ako by nám tú či onú knižku načítal ozajstný herec. Naši chalani si mysleli, že nám to načíta zajtra, a pozajtra sa vypytovali, či už bude tá Narnia alebo ten Hobit.

Mlyny polouvážených rodičovských sľubov teda museli chtiac-nechtiac mlieť. C. S. Lewis a Tolkien v obľúbených slovenských prekladoch sa však ukázali ako neschodná cesta. Autorské práva vlastní Slovart a on sám (vraj) plánuje produkovať vlastné audioknihy.

Autorské práva trvajú 70 rokov, ak by sme teda chceli pracovať s voľnými dielami, museli by sme hľadať pred rokom 1948. V rámci vojnovej, medzivojnovej atď. literatúry pre deti a mládež sme však nenašli nič vhodné. Podotýkam, že autorské práva sa vzťahujú aj na preklad a prípadné editorské úpravy, takže ak aj pôvodná verzia diela bola napísaná pred rokom 1948, ale my by sme potrebovali pracovať so slovenským vydaním z neskoršieho obdobia, ešte nemôžeme. Pochopili sme, prečo silnie medzi vydavateľmi tlak na zníženie trvania autorského práva na 50 rokov.

Rozhodli sme sa teda pre súčasných tvorcov, s ktorými sa dá komunikovať a dohodnúť. Samozrejme, nie každý je audioknihám naklonený, lebo je to v našom prostredí nóvum a nedá sa odhadnúť, nakoľko sa budú šíriť pirátske kópie a ako audio verzia v éteri zapôsobí na predaj tlačených kníh. Autori totiž dostávajú svoje percento za každú predanú knižku, a ak by im (lacnejšie, prípadne nelegálne) audio znížilo celkový obrat, nepotešili by sa.

Hoci efekt môže byť aj opačný – audio môže poslucháča motivovať, aby sa stal aj čitateľom. To sa napr. práve teraz prihodilo mne samej, keď som si dvakrát vypočula vynikajúcu audioknihu Boží tulačka. Životopis Terezie z Avily od Marcelle Auclairovej, namotala som sa a napokon som si kúpila aj tlačené vydanie.

Ešte viac než autori však riskuje samotný vydavateľ. Návratnosť investícií do audiokníh je u nás totiž ešte veľmi málo odskúšaná. Predbežne platí, že kým dobrých tlačených kníh sa predajú tisíce, predaj audiokníh ostáva na stovkách. Svetový boom počúvania kníh, vďaka ktorému deti na Západe teraz „čítajú“ oveľa viac ako v nedávnej minulosti, sa na Slovensko zatiaľ nedostavil.

Riziko môžu znížiť sponzori a granty. Nám pomohol Fond na podporu umenia, ktorý nám schválil grant na dva tituly (z piatich žiadaných) a pokryl náklady na čítajúceho herca, hudbu, grafika, prenájom nahrávacieho štúdia a čiastočne aj na výrobu cédečiek. Nám ostali na pleciach „obslužné práce“ a režijné výdavky: preklad, réžia, dramaturgia, strih, mastering, webstránka, kopírovanie, tlačenie, cestovanie, poštovné...

K nášmu prvovýstupu sa veľkoryso pridali autori Peter Karpinský a Zuzana Holasová. Vybrali sme od nich naše rodinné srdcovky: Adela, ani to neskúšaj! od P. Karpinského a Strašidelné mesto od Z. Holasovej. Adela je literárny majsterštik, každé slovo sedí, každá pointa pohladí, až sa človek čuduje, ako sa medzi také ľahké a vtipné riadky zmestí toľko životnej múdrosti – a bez akéhokoľvek gýčového pátosu. A dievčenské meno v názve vonkoncom nesignalizuje literatúru pre dievčatá, takmer by sa žiadalo povedať, že skôr naopak, lebo Adela nosí nohavice, krátke vlasy a miluje Real Madrid (a Švarcenegera).

Strašidelné mesto je zasa plnokrvná dobrodružná fantasy. Samozrejme, s ohľadom na cieľový vek: 7 – 12 rokov. Zuzana Holasová je aj v iných knižkách majsterkou zápletky, napätia a vyvrcholenia. Jednoducho, rozprávačka príbehov. A keďže je františkánskou terciárkou, viac alebo menej zámerne sú za tým všetkým paralely s transcendentnom. Konkrétne v Strašidelnom meste sa súrodenci Janko a Anička na vlastnej koži učia, aké lákadlá požíva zlo, ako manipuluje a kam dovedie tých, čo sa dajú zlákať. Našťastie, vyslobodenie je vždy možné.

U nás doma už viaceré hefty z Adely aj Strašidelného mesta zľudoveli. Môžu za to nápady autorov, ale aj podanie Jozefa Úradníka. Majstra starej dramatickej školy, ktorého dobre poznajú poslucháči rozhlasových rozprávok. Pri jeho dialógoch sa zastaví dych každému ašpirantovi na prvé miesto v Hviezdoslavovom Kubíne.

... a keď hovorí o smrti, o túžbe po mame alebo o víťazstve nad sebou, zastaví sa dych aj ostatným.

Verím, že to bude fungovať nielen v nahrávacom štúdiu a so slúchadlami pri obrazovke plnej vlnoviek, ale aj pri (vianočnom?) upratovaní, hraní sa, pečení, varení... Dobrú chuť! Pardón, dobrý sluch!

 

Knihy vyšli vo vydavateľstve Cathedra, v línii Sonus.

Foto: obálky audiokníh

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo