Ad Michal Lajcha

Michal Lajcha nedávno v rozhovore pre Denník N uviedol, že je odhodlaný pátrať po obetiach sexuálneho zneužívania kňazmi: https://dennikn.sk/1279359/byvaly-knaz-lajcha-nevidi-problem-vo-svateni-homosexualov-za-knazov/. Jeho motivácia je však zlá a výsledok tohto jeho zámeru by obetiam znovu mohol spôsobiť bolesť.

Michal Lajcha vedie svoj osobný boj s katolíckou cirkvou. Týka sa celibátu a Lajchovho odmietavého postoja k tomuto cirkevnému inštitútu. Svoje stanovisko prezentoval v knihe, ktorú napísal spolu s Petrom Balážom (obaja sú dnes suspendovaní). Predstavujú v nej polemiky súvisiace s témou celibátu. Teraz sa Lajcha podľa svojich vyjadrení chce zamerať na konkrétne prípady nefunkčného celibátu prejavujúce sa sexuálnym zneužívaním. Vôbec si však neuvedomuje, že jeho motivácia je zlá. Chystá sa pátrať po obetiach zneužívania v slovenskej cirkvi, jeho zorientovanosť v tejto zložitej problematike je však takmer nulová a túžba hovoriť o tejto téme je motivovaná jediným cieľom. To však môže (a zrejme aj bude) mať pre obete devastačné následky. Ak by sa mu ich totiž aj podarilo vypátrať a boli by ochotné zveriť mu svoje zážitky, budú sa po precitnutí cítiť podvedené a zneužité opäť ďalším kňazom. Môžeme si v krátkosti ukázať prečo.

Slovenská cirkev je zrejme v téme sexuálneho zneužívania nezorientovaná, aj to môže byť jeden z dôvodov, prečo ju vo svojich radoch bagatelizuje a nevenuje jej poctivú pozornosť. Svoj bezúhonný obraz si chce udržať za každú cenu a podozrenia buď hneď vyvracia (vyjadruje podporu podozrivým) alebo bagatelizuje (čo ukázala napr. diskusia na túto tému v relácii ta3 z 25. 9. 2018). Nemyslí pri tom na to, čo je vedecky dokázané, že obete sa definujú ako zneužité často až s mnohoročným odstupom a vo veľmi veľkej miere túto skúsenosť nikdy nikomu nepovedia, nie to ešte nahlásia.   

Lajcha však, hoci si to zrejme vôbec neuvedomuje, prezentuje presne túto líniu. Jeho postoj však nie je o obrane ale o útoku. V téme sexuálneho zneužívania je absolútne nezorientovaný, čo vidieť z jeho tvrdení, ktoré dokáže zmeniť za taký krátky čas, že ani nestihnete preskrolovať obrazovku. Vôbec nevie, čo by bolo treba robiť s páchateľmi týchto deliktov, triedi ich na starých a mladých, aktívnych a umiestnených v kláštoroch. Určite nie je zorientovaný v tom, ako sa robia výskumy zamerané na odhaľovanie podobných činov a o traume CSA zrejme tiež ešte nepočul, pretože inak by tento svoj zámer prehodnotil.

A tento kňaz, Michal Lajcha, ktorý sa teraz pasuje za samozvaného lovca pedofilných kňazov, dokonca za samozvaného hovorcu obetí sexuálneho zneužívania, sa vôbec netají, že o prípadoch zneužívania vedel. A tu to začína byť zaujímavé. Stav cirkvi totiž nie je v otázke sexuálnych deliktov taký žalostný len na základe zločinov, ktoré páchajú jednotlivci, ale aj prostredníctvom mlčiacej väčšiny. Ak je Lajcha teraz ochotný použiť obete sexuálneho zneužívania s ich otrasnými zážitkami, psychickými traumami a zničenými rodinnými a spoločenskými vzťahmi na obhájenie svojho zámeru – ukázať „nezdravosť“ celibátu –, je to pokrytecký čin. Lajchovi totiž nejde o to, aby očistil cirkev od sexuálneho zneužívania, alebo nebodaj, aby pomohol obetiam. Ak by to chcel urobiť, mal začať už po zážitku zo seminára, o ktorom rozpráva v rozhovore, a opisuje ním vlastnú skúsenosť so sexuálnym zneužívaním v cirkevných radoch. Vtedy si mal položiť otázku, či chce byť súčasťou takejto cirkvi. A v prípade, že by si ju zodpovedal, mal tento incident nahlásiť tak, ako každý iný, o ktorom sa vo svojich rozhovoroch zmieňuje. Nemal sa nechať odbiť. Otázka sexuálneho zneužívania sa ho týka viac, ako si je ochotný pripustiť. A to aj otvoreným priznaním nedodržiavania Kódexu pastoračného správania. A týka sa rovnako všetkých kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, farníkov a farníčok, ktorí privierajú oči, alebo vedome prehliadajú zjavné skutočnosti. Bez takéhoto prístupu by totiž nikdy nebolo možné pre páchateľov pohybovať sa v pomerne bezpečnom priestore inštitucionálne bagatelizovaného zla.

 A teraz oveľa podstatnejšia vec. Cirkev na Slovensku svojou neochotou postaviť sa reálnemu problému sexuálneho zneužívania vo vlastných radoch, a vysielaním signálu, že nás sa to netýka, otvára priestor pre samozvancov typu Lajcha, ktorých snaha sa nezainteresovaným azda môže zdať úprimná, v skutočnosti však ide len o boj kňaza s cirkevnou hierarchiou. Tá slovenská do diskusie o celibáte (na ktorú sa Lajcha takto pomýlene snaží poukázať) samozrejme vstúpiť môže. V otázke sexuálneho zneužívania by však už mala zaujať reálne stanovisko tak, ako to urobili v ostatných štátoch. To, že sa aj na Slovensku vytvorí prostredie, v ktorom budú obete definované ako obete a nebude im hneď nalepená nálepka rozvracačov cirkvi, má v rukách aj miestna cirkev a jej predstavitelia. Vôbec totiž nie je jedno, kto a ako túto tému otvára a kto a akým spôsobom ju bude viesť. Preto by bolo načase sa nad tým zamyslieť a ponúknuť priestor odborníkom. Tak ako to urobila napríklad Zuzana Hanusová v tomto rozhovore:https://www.postoj.sk/36836/za-nikoho-by-sme-nemali-davat-ruku-do-ohna. Zorientovanosť cirkevných predstaviteľov, seminaristov i laikov v tejto téme je totiž úplným základom na to, aby nejaký diskurz na túto tému vôbec mohol vzniknúť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo