8 nerestí alebo prečo kresťan rád krotí svoje vášne

8 nerestí alebo prečo kresťan rád krotí svoje vášne

Dnes sa mi zase stala čudná vec. Jeden z kolegov ma nazval Ježišom. Vraj preto, lebo mu miesto kofoly vždy nalejem pomarančový džús. Okolie, ktoré vie, že som veriaca, sa mierne zháčilo. Asi si mysleli, že vybuchnem, lebo to bola pre mňa nevhodná poznámka. Pravdu? V živote som nedostala krajší kompliment! To, čo ma zarazilo, nebol ten „Ježiš“, ale rozpaky okolia. Zase raz sa mi osvedčilo, že ľudia nevedia, čo majú od takého kresťana vlastne čakať.

Zodpoviem to v krátkosti. Odo mňa ako od kresťanky netreba čakať nič mimoriadne. Som totiž úplne rovnaká ako Vy. Ako hociktorý iný človek, agnostik alebo ateista. Aj ja túžim po praobyčajnom šťastí, radosti a láske. Rozdiel medzi mnou ako kresťankou a mainstreamovým človekom je ten, že každý nachádzame to naplnenie niekde inde. Lepšie povedané, ja verím, že žijem a nachádzam to pravé šťastie. A mám dojem, že to Vaše šťastie, milí inoverci, je len také krátkodobé „šťastíčko“. Bez urážky!

Rozdiel medzi mnou ako kresťankou a mainstreamovým človekom je ten, že každý nachádzame to naplnenie niekde inde. Lepšie povedané, ja verím, že žijem a nachádzam to pravé šťastie. A mám dojem, že to Vaše šťastie, milí inoverci, je len také krátkodobé „šťastíčko“. Zdieľať

Ale tak uznajte. Bežný človek myslí pod šťastím nasledovné:  ten pocit, keď sa niečo podarí. Ten pocit, keď máme úspech. Ten pocit, keď to klape doma aj v práci. Pre kresťana je pravé šťastie ďaleko za hranicami pocitov. Šťastní sme vtedy, keď žijeme slobodne. A slobodne žijeme vtedy, keď nás vnútorne nič nezotročuje, žiaden nástojčivý „pocit“, ani žiadna nezriadená „vášeň“. Preto by som dnešný článok chcela venovať ôsmim nerestiam – nezriadeným vášňam, ktoré zotročujú ľudské srdce. Kresťan sa ich učí zušľachtiť, integrovať, podriadiť vôli. A tak sa stať dokonale slobodným, byť v stave radosti nezávisle od toho, čo sa v našich životoch deje. Takže poďme na to!

1. Duch obžerstva – o tom, že prejedaním sa všetko len zhoršuje

Každý druhý Slovák trpí nadváhou. Podľa istej štatistiky sú Slováci druhý najtučnejší národ v Európe. Toľko úvodná informácia na zamyslenie, či je neresť obžerstva pre nás ako pre národ aktuálna. Napriek všetkému - nadváha nie je to najväčšie nebezpečenstvo, ktoré obžerstvo prináša. Oveľa zákernejší je jeho sprievodný jav – a teda to, že oveľa viac počúvame brucho ako ducha. Mám chuť na čokoládu? Dám si. Mám chuť na pizzu? Dám si. Po zákusku prídu hranolčeky, po hranolčekoch chuť nič nerobiť, po nič nerobení chuť  spať a po spánku zase úplná nechuť pustiť sa do akejkoľvek práce. Obžerstvo nás teda učí odpovedať na túžby viac ako na rozum. A tam je tá zradnosť! Takto sa oslabuje vôľa človeka. Takto sa stávame ľahkou obeťou svojich vášní. Chcete účinný liek? Postite sa! Nebuďte vyberavý. A skúste niekedy aj nezjesť všetko.

2. Duch smilstva – o tom, že sexualita v rukách sebca škodí všetkým zúčastneným

Tak, ako si nevieme odriecť čokoládu, lebo nám skrátka chutí, nevieme si odriecť ani telesnú rozkoš, lebo nám je príjemná. Och, toto je príjemné! Čo na tom, že si rozbijem manželstvo, čo na tom, že pripravím malé deti o ich otca, čo na tom, že zraním dôveru človeka...  Bezpodmienečné počúvanie vášní je nezodpovedné, nerozumné a patrí skôr do ríše zvierat. Argument, že „telo vie najlepšie“ neobstojí, lebo telo nevie najlepšie vôbec nič.  Viem to ja, viete to aj Vy. Keby telo vedelo všetko najlepšie, tak máme veľkú túžbu cvičiť a zdravo sa stravovať. Nuž ale nemáme. Takže pozor na nezriadenú sexuálnu vášeň a na erotickú fascináciu. Niektorí muži sledujú porno v takej intenzite, že všetko z neho kopírujú. Ich milenecký repertoár je s pornom už skoro ako synchronizované plávanie. A to je trapas. Takisto veľký pozor na chápanie sexu ako jednoznačného dôkazu lásky. Takto sa páry dostávajú do totálneho kŕču. Dnes nie je sex!  Už ma nemá rád? Už sa mu nepáčim? Niekde tu vznikajú všetky nevery a iracionálne frustrácie zo seba samého. Chcete liek? Zbavte sa porna. Zbavte sa všetkých vzťahových klišé z amerických filmov. Modlite sa. Uvažujte nad vysokou hodnotou ľudského tela a samozrejme sa učte zdravej zdržanlivosti a čistote. PS: Bez predmanželskej askézy to nejde – sorry.

3. Duch lakomstva – o tom, že láska k peniazom vám úplne vykradne srdce

Existujú ľudia, ktorí sa vyžívajú vo svojich peniazoch tak veľmi, že s nimi spia v jednej posteli. Naviazanosť na peniaze však nemusí mať takú absurdnú podobu, aby bola prítomná v našich životoch. Stačí, že vo svojom srdci objavíme závisť, úzkostlivé pozorovanie toho, čo nové má sused, stalkovanie Instagramu bohatých hviezd a živenie vlastného pocitu nedostatočnosti, lebo JA nemám nič a ONI majú všetko. Niekde tu sa rodí nenávisť, schopnosť zradiť človeka za pár drobných, zapredať dobro svojej rodiny, len aby sme mali lepší dom, auto, oblek, mobil. Je to ako život vo videohre. Stále naháňate nové a nové body, len aby ste pokročili do ďalšieho levelu. Problém je, že v cieľovej zastávke nečaká poklad ani zlatá medaila, ale dno. Rozbité vzťahy, samota, vykradnuté srdce a neschopnosť vidieť a vážiť si čokoľvek naozaj hodnotné vo svojom živote. Chcete liek? Buďte štedrí! Dávajte, rozdávajte, ďakujte a žehnajte všetkým, ktorí majú viac ako Vy.

4. Duch smútku – o tom, že okrem liekov a terapie fungujú na depku aj úkony lásky

Kiež by všetci, ktorí trpia depresiou a prehnanou úzkostlivosťou srdca, čítali Jána Cassiána! Možno bude pre vás novinkou, keď vám poviem, že aj smútok je neresť. Existuje niekoľko druhov smútku a len minimálna časť z nich sa považuje za dobrú a osožnú. Ak je výsledkom smútku skľúčenosť, paralýza, hrozná zádumčivosť a skepsa, vtedy je potrebné takýto smútok bez milosti zahnať. Dôležitá vec: Zahnať neznamená potlačiť! Je veľký rozdiel medzi potlačovaním emócií a ich integrovaním. Ján Cassián neradí emócie potlačiť v zmysle pred nimi utiecť. Takto sa neuzdravíte nikdy a svoj stav len zhoršíte. Integrovanie pocitu znamená jeho kultiváciu, to znamená, že pocit, ktorý je doteraz nezriadený a búrlivý, meníme postupnými krokmi na jeho vznešenú podobu.  Čo to znamená? Že smútok nesmieme živiť, nesmieme sa v ňom donekonečna rýpať, lebo takto ho len kŕmime. Ale nesmieme pred ním ani v panike utekať, lebo nás dobehne. Perfektným liekom na neresť smútku je manuálna práca a takisto úkon lásky. Ani si neviete predstaviť, aké oslobodzujúce je byť láskavý, aj keď vám nie je dobre. Takýto smútok má odrazu úplne inú príchuť, zvláštnym spôsobom kultivuje vnútro, srdce sa kalibruje na novú úroveň.

Perfektným liekom na neresť smútku je manuálna práca a takisto úkon lásky. Ani si neviete predstaviť, aké oslobodzujúce je byť láskavý, aj keď vám nie je dobre. Takýto smútok má odrazu úplne inú príchuť, zvláštnym spôsobom kultivuje vnútro, srdce sa kalibruje na novú úroveň. Zdieľať

5. Duch hnevu – o tom, že v hneve nevidíte vôbec nič objektívne

Určite ste už vo svojom živote veľakrát vybuchli. A určite ste veľmi dobre vnímali, že ste neurobili dobre. Neresť hnevu kradne racionálny úsudok. Keď sa hneváte, nedokážete veci vidieť objektívne!  Ľudské reakcie na hnev sa pohybujú v dvoch patologických extrémoch. Prvý – hnev si nezdravo vyčítame, nepriznávame, potláčame. Vyhýbame sa konfliktu s druhou osobou, nechceme pred ňou vybuchnúť a potom sa zožierame kdesi doma v kúte. Druhý – hnevu dávame zakaždým zelenú a v plnej pare ho vyjadrujeme, ako nám káže pocit. Aj v jednom aj v druhom prípade za sebou zanechávame pokazené vzťahy. Zatiaľ, čo v prvom prípade ktosi ani netuší, že s ním máte problém. V druhom prípade ste ho zase zakopali pod čiernu zem a celkom stratili jeho dôveru. Hnev sa musí kultivovať na schopnosť racionálneho riešenia konfliktov. Chce to miernosť, trpezlivosť, rozumné a úctivé jednanie na rovinu.

6. Duch akédie – o tom, že prokrastináciu poznal už Kristus

Dobre, nie som teológ. Akédia vyobrazuje určite oveľa viac ako prokrastináciu, ale tá podobnosť opisu Jána Cassiána a modernej literatúry mi prišla úplne fascinujúca. Akédia opisuje akúsi mrzutosť srdca. Neschopnosť pustiť sa do vecí, priviesť ich do úspešného konca. Pri čítaní o akédií mi okamžite napadol ten stav, kedy človek robí všetko a nič, behá z izby do izby, otravuje svoje okolie, nič sa mu nepáči, nič mu nie je dosť dobré. Samozrejme, že v tomto postoji vieme prečkať hodiny, ale niekedy aj celý svoj život. Ležať na gaučí, jesť, civieť na realityshow, spať, ale hlavne neurobiť nič osožné, nenahliadnuť do svojho vnútra. Takto je život človeka degradovaný na život hociktorého zvieraťa,  duša je nevypočutá, duch neprebudený. Už chápete? Mám dojem, že v područí akédie sa nachádza celý náš svet.

7. Duch kenodoxie – hlavne, aby sme sa všetci páčili a mali veľa lajkov!

Tak toto je sila. Môžu byť púštni otcovia z ranného kresťanstva tak neuveriteľne aktuálni v treťom tisícročí? Neviem, čo úraduje v dnešnom povrchne zmýšľajúcom svete viac ako práve neresť márnej slávy. Čo si pod tým predstaviť? Ja neresti rozumiem ako túžbe zapáčiť sa, je to ako nekonečná domýšľavosť, človek pachtí stále za tým, aby bol viac, ako naozaj je. Aby sa mu dostalo obdivu, uznania a furt to naňho dolieha, vo svojich myšlienkach sa vyvyšuje na Superstar a je sklamaný, keď sa k nemu ľudia neskláňajú a neobdivujú ho. Môžem povedať, že žijeme dobu akútnej a chorobnej závislosti na priazni druhých ľudí. Pre dobré meno a bezchybný image sme schopní všetkého – aj zapredania ozajstného dobra. Chcete liek? Skúste sa niekedy s niečím aj nepochváliť. Robte dobro, aj keď vám zaňho nikto netlieska! Či dokonca robte dobro, aj keď ste v očiach druhých úplne mimo.

8. Duch pýchy – o tom, že pokora je základ vnútornej slobody.

Takže ruku na srdce: Už ste si o sebe niekedy mysleli, že ste neomylný? Najlepší? Najmúdrejší? Naj naj naj? Odpoviem za Vás – áno, mysleli ste si to. A myslíte si to určite aj teraz. Je totiž len mizivé percento ozajstne pokorných ľudí, tí ostatní – a rátam sa medzi nich – sa radi vyvyšujú, vidia inak, subjektívne, nepravdivo. Väčšinou oscilujeme okolo dvoch extrémov. Buď sa nám darí a sme majstri sveta. Alebo sa nám nedarí a vtedy sme zase chudáci, svet je hrozný a doba je zlá. Toto je typický prejav pýchy. V ohrození sú všetci, ktorí sa radi porovnávajú a kategorizujú, nálepkujú a stotožňujú s nejakou životnou rolou. Som vážený pán inžinier. Som mimoriadne nadaný umelec. Som najkrajšia, najlepšia, nadpriemerne inteligentná, múdra, vzdelaná... grc. Nie, že by sme nemohli byť naozaj skvelí. Zo svojej podstaty sme skvelí, lebo Boh žiadne „padelky“ nevyrába! Ale naša hodnota tkvie v niečom úplne inom, ako sú naše talenty, schopnosti, úspechy. Preto treba trénovať pokoru. Zasmiať sa, keď si z vás niekto urobí srandu. Nič si nerobiť z toho, keď vás niekto poníži. Keď si vás, váženého manažéra, pomýlia s údržbárom. Nebuďte elitársky. Nebuďte snob. Pokora je fantastická, pristane každému.

Takže to aby ste vedeli, v čom vidí kresťan svoje šťastie. V absolútnej slobode ducha, ktorá sa nedá dosiahnuť inak iba pomalým „vychovávaním“ svojich vášní. Len tak dostane svoje neresti pod kontrolu, len tak je schopný nasledovať Desatoro, len tak sa stáva čnostným. A čnostný človek je človek vznešený. Je svätý, veľkolepo slobodný, nehne ním žiaden vnútorný vietor, ani pocit. Miluje vždy, aj v bolesti. A to sa mi ráta.

--------------------------

poz. autora: k článku ma inšpirovala kniha Jána Cassiána: Zvyky cenobitů a léky na osm základních neřestí.
Nie som teológ. V článku uvádzam len vlastné úvahy nad neresťami človeka.
Pre ich hlbšie pochopenie sa poraďte s kňazom alebo zasvätenou osobou.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo