Buďme progresívnymi kresťanmi

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Buďme progresívnymi kresťanmi

Progresívnosťou sa to v médiách len tak hýri. V popredí sú tzv. progresívni kresťania a teológovia, progresívny je nový primátor Bratislavy a máme tu aj progresívnu stranu. Progresívnosť sa berie takmer ako povinnosť a bežný človek už má strach byť neprogresívnym a nekráčať s dobou. Mám byť teda aj ja progresívnym kresťanom?

Progres alebo pokrok je relatívny a vždy je viazaný na východisko a cieľ.  Som v Bratislave a mojim cieľom sú Košice.  O progrese môžem hovoriť v prípade, ak urobím pár  kilometrov smerom na Žilinu, prípadne na Zvolen, možno na Budapešť. Keď sa ale vyberiem smerom na Brno alebo Viedeň, nech idem akokoľvek rýchlo, nemôžem hovoriť o progrese. No keď sa vyberiem smerom na Brno alebo na Viedeň z Prahy, tak to progres je. Keď sa niekto začne oháňať progresivizmom, musím sa ho najprv opýtať kde stojí teraz a kam chce ísť. Pre progresívnu stranu je východisko súčasný stav spoločnosti. Aké ciele má tzv. progresívna strana? Má konkrétne ciele, ktoré sú opísané ideologicky. Ak tá strana ide smerom k tým cieľom, tak áno, je progresívna. Vy ale môžete mať iné ciele. Z pohľadu cieľov tej "progresívnej" sú oni progresívni a vy spiatočnícky. Lenže platí to aj naopak: z pohľadu vašich cieľov sú spiatočníci oni. Dôležíté je aj východisko. Ak máme povolené potraty do 3. mesiaca a Váš cieľ je záchrana života, hlasovanie o hranici 2 mesiace je progresívne (cieľ je úplná ochrana života a toto je krok smerom k cieľu). Tzv. progresívne strany by to radi posunuli opačným smerom, pre Vás spiatočníckym.

Progresivizmus, aj keď sa tvári ako kuul-moderná vec, nie je nič nového. Už starí súdruhovia hovorili o pokroku v tzv. historickom materializme, kde cieľová spoločnosť bola komunistická a teda kapitalistická spoločnosť bola spiatočnícka. Pokrok sa obhajoval viacerými argumentami. Hlavným argumentom bol pokrok v poznaní (vedecko-technický pokrok: východisko=neviem nič, viem málo, cieľ = chcem vedieť čo najviac, resp. všetko). O vedecký pokrok sa zaslúžila hlavne katolícka cirkev, ktorá v stredoveku prírodné vedy stvorila (áno, túto vetu si prečítajte ešte raz a poriadne, nie je to blbosť, je to fakt modernej histórie). Aj keď je pokrok v poznaní evidentný, nijako z neho logicky nevyplýva pokrok, ktorý hlásajú progresivisti. Ďalším argumentom pre pokrok je biologická evolúcia (z primitívnej baktérie sa vyvinul komplexný človek). Ale ako to už u rôznych progresívcov chodí, má to jeden logický háčik. Evolúcia je podľa známeho ateistického ideológa slepá (Richard Dawkins - Slepý hodinár), čo okrem iného znamená, že evolučný mechanizmus si len tak prebieha bez akéhokoľvek východiska a bez akéhokoľvek cieľa. Z pohľadu čisto biologického má pravdu, pretože biológia ani východisko, ani cieľ nerieši, rieši len samotný mechanizmus. Lenže keď nemáme východisko jednoduchosť a cieľ komplexnosť, nemôžeme hovoriť v prípade vyvinutého človeka o žiadnom pokroku. Evolúciu ako pokrokový argument môžeme použiť my, kresťania, pretože máme východisko (prázdno, bez hmoty času a priestoru)  a cieľ máme človeka ako stvorenie. Prírodné zákony vrátane evolúcie sú len spôsob. Pán Boh bol teda použitím evolúcie pokrokový, lebo všetko k tomu cieľu smerovalo. Pokrokom sa oháňali aj viacerí diktátori v dejinách, takže na slovo pokrok si treba dávať v politickej a spoločenskej súvislosti pozor. Neexistuje nič také ako všeobecný pokrok. Mení sa to čas od času, miesto od miesta. Ako príklad veľmi rád uvádzam dejiny logiky, kde došlo k pokroku v troch obdobiach - antické Grécko, stredovek obdobie tzv. scholastiky a súčasnosť od prelomu 19. a 20.  keď vznikla moderná matematická logika. Dejiny logiky zažili aj veľké úpadky. Prvý úpadok Rím a raný stredovek asi neprekvapí žiadneho progresivistu. Ale druhé obdobie hlbokého úpadku logiky, je obdobie humanizmu a renesancie, ktoré progresivisti vyzdvihujú ako progresívne obdobie rozumu a dávajú ho do kontrastu so stredovekom, kde bol naopak progres. Detaily nechajme na iný článok. Poďme naspäť k pokroku.

Čo je východiskom pre kresťana? Skazený svet po spáchaní hriechu, padnuté ego, odlúčenie od Boha, náchylnosť k zlému. Cieľom? Boh -  Láska. Milovať Pána Boha a blížneho, ako seba samého (čo predpokladá milovať aj seba samého). Na cestu z Bratislavy do Košíc potrebujeme benzín ako palivo, na cestu k Bohu potrebujeme sviatosti a modlitbu (vlastnú aj od iných). Ježiš sám o sebe hovorí, že je cesta. Na otázku, či by kresťan mal byť progresívny je teda jednoduchá odpoveď: Áno, ako kresťan som povolaný na to byť progresívnym. Mojím východiskom sú moje hriechy a slabosti, mojim cieľom je rásť v láske, budovať si vzťahy, osobnú integritu a zdravý rozum. Mojím cieľom nie je nejaká obskúrna ideológia, ktorá sa tvári "progresívne".  A keď nám budú hovoriť, že sme spiatočnícki nevadí. Kritici nevidia svoje východisko. Filozofia humanizmu (presne tá, ktorá viedla k úpadku logiky) nekriticky oslavujúca človeka, im žiaľ nedovolí vidieť vlastné obmedzenia a slabosti. No a zrejme majú iný cieľ ako my, v prípade, že sú si nejakého cieľa vôbec vedomí. Takže buďme progresívni najviac ako vieme, vezmime svoje východisko -  neľahký a každodenný kríž - a kráčajme malými krokmi k cieľu. A keď zistíme (čo je len otázka času), že sme prestali kráčať smerom k cieľu, najprogresívnejšie čo môžeme urobiť je zaradiť spiatočku. A vrátiť sa na tú správnu Cestu s veľkým C.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo