Buďme progresívnymi kresťanmi

Buďme progresívnymi kresťanmi

Progresívnosťou sa to v médiách len tak hýri. V popredí sú tzv. progresívni kresťania a teológovia, progresívny je nový primátor Bratislavy a máme tu aj progresívnu stranu. Progresívnosť sa berie takmer ako povinnosť a bežný človek už má strach byť neprogresívnym a nekráčať s dobou. Mám byť teda aj ja progresívnym kresťanom?

Progres alebo pokrok je relatívny a vždy je viazaný na východisko a cieľ.  Som v Bratislave a mojim cieľom sú Košice.  O progrese môžem hovoriť v prípade, ak urobím pár  kilometrov smerom na Žilinu, prípadne na Zvolen, možno na Budapešť. Keď sa ale vyberiem smerom na Brno alebo Viedeň, nech idem akokoľvek rýchlo, nemôžem hovoriť o progrese. No keď sa vyberiem smerom na Brno alebo na Viedeň z Prahy, tak to progres je. Keď sa niekto začne oháňať progresivizmom, musím sa ho najprv opýtať kde stojí teraz a kam chce ísť. Pre progresívnu stranu je východisko súčasný stav spoločnosti. Aké ciele má tzv. progresívna strana? Má konkrétne ciele, ktoré sú opísané ideologicky. Ak tá strana ide smerom k tým cieľom, tak áno, je progresívna. Vy ale môžete mať iné ciele. Z pohľadu cieľov tej "progresívnej" sú oni progresívni a vy spiatočnícky. Lenže platí to aj naopak: z pohľadu vašich cieľov sú spiatočníci oni. Dôležíté je aj východisko. Ak máme povolené potraty do 3. mesiaca a Váš cieľ je záchrana života, hlasovanie o hranici 2 mesiace je progresívne (cieľ je úplná ochrana života a toto je krok smerom k cieľu). Tzv. progresívne strany by to radi posunuli opačným smerom, pre Vás spiatočníckym.

Progresivizmus, aj keď sa tvári ako kuul-moderná vec, nie je nič nového. Už starí súdruhovia hovorili o pokroku v tzv. historickom materializme, kde cieľová spoločnosť bola komunistická a teda kapitalistická spoločnosť bola spiatočnícka. Pokrok sa obhajoval viacerými argumentami. Hlavným argumentom bol pokrok v poznaní (vedecko-technický pokrok: východisko=neviem nič, viem málo, cieľ = chcem vedieť čo najviac, resp. všetko). O vedecký pokrok sa zaslúžila hlavne katolícka cirkev, ktorá v stredoveku prírodné vedy stvorila (áno, túto vetu si prečítajte ešte raz a poriadne, nie je to blbosť, je to fakt modernej histórie). Aj keď je pokrok v poznaní evidentný, nijako z neho logicky nevyplýva pokrok, ktorý hlásajú progresivisti. Ďalším argumentom pre pokrok je biologická evolúcia (z primitívnej baktérie sa vyvinul komplexný človek). Ale ako to už u rôznych progresívcov chodí, má to jeden logický háčik. Evolúcia je podľa známeho ateistického ideológa slepá (Richard Dawkins - Slepý hodinár), čo okrem iného znamená, že evolučný mechanizmus si len tak prebieha bez akéhokoľvek východiska a bez akéhokoľvek cieľa. Z pohľadu čisto biologického má pravdu, pretože biológia ani východisko, ani cieľ nerieši, rieši len samotný mechanizmus. Lenže keď nemáme východisko jednoduchosť a cieľ komplexnosť, nemôžeme hovoriť v prípade vyvinutého človeka o žiadnom pokroku. Evolúciu ako pokrokový argument môžeme použiť my, kresťania, pretože máme východisko (prázdno, bez hmoty času a priestoru)  a cieľ máme človeka ako stvorenie. Prírodné zákony vrátane evolúcie sú len spôsob. Pán Boh bol teda použitím evolúcie pokrokový, lebo všetko k tomu cieľu smerovalo. Pokrokom sa oháňali aj viacerí diktátori v dejinách, takže na slovo pokrok si treba dávať v politickej a spoločenskej súvislosti pozor. Neexistuje nič také ako všeobecný pokrok. Mení sa to čas od času, miesto od miesta. Ako príklad veľmi rád uvádzam dejiny logiky, kde došlo k pokroku v troch obdobiach - antické Grécko, stredovek obdobie tzv. scholastiky a súčasnosť od prelomu 19. a 20.  keď vznikla moderná matematická logika. Dejiny logiky zažili aj veľké úpadky. Prvý úpadok Rím a raný stredovek asi neprekvapí žiadneho progresivistu. Ale druhé obdobie hlbokého úpadku logiky, je obdobie humanizmu a renesancie, ktoré progresivisti vyzdvihujú ako progresívne obdobie rozumu a dávajú ho do kontrastu so stredovekom, kde bol naopak progres. Detaily nechajme na iný článok. Poďme naspäť k pokroku.

Čo je východiskom pre kresťana? Skazený svet po spáchaní hriechu, padnuté ego, odlúčenie od Boha, náchylnosť k zlému. Cieľom? Boh -  Láska. Milovať Pána Boha a blížneho, ako seba samého (čo predpokladá milovať aj seba samého). Na cestu z Bratislavy do Košíc potrebujeme benzín ako palivo, na cestu k Bohu potrebujeme sviatosti a modlitbu (vlastnú aj od iných). Ježiš sám o sebe hovorí, že je cesta. Na otázku, či by kresťan mal byť progresívny je teda jednoduchá odpoveď: Áno, ako kresťan som povolaný na to byť progresívnym. Mojím východiskom sú moje hriechy a slabosti, mojim cieľom je rásť v láske, budovať si vzťahy, osobnú integritu a zdravý rozum. Mojím cieľom nie je nejaká obskúrna ideológia, ktorá sa tvári "progresívne".  A keď nám budú hovoriť, že sme spiatočnícki nevadí. Kritici nevidia svoje východisko. Filozofia humanizmu (presne tá, ktorá viedla k úpadku logiky) nekriticky oslavujúca človeka, im žiaľ nedovolí vidieť vlastné obmedzenia a slabosti. No a zrejme majú iný cieľ ako my, v prípade, že sú si nejakého cieľa vôbec vedomí. Takže buďme progresívni najviac ako vieme, vezmime svoje východisko -  neľahký a každodenný kríž - a kráčajme malými krokmi k cieľu. A keď zistíme (čo je len otázka času), že sme prestali kráčať smerom k cieľu, najprogresívnejšie čo môžeme urobiť je zaradiť spiatočku. A vrátiť sa na tú správnu Cestu s veľkým C.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo