Kiska, Lajčák a falošná otázka Milana Krajniaka

Poslanec NR SR a prezidentský kandidát za stranu „Sme rodina" Milan Krajniak publikoval seba-propagujúci text, v ktorom porovnával prezidenta Kisku a ministra zahraničia Lajčáka ako možných kandidátov do blížiacich sa volieb prezidenta SR. Ako podľa neho kľúčové na porovnanie kandidátov tam formuloval otázky ktoré zavádzajú voličov a škodia Slovensku.

Krajniak v texte „Na prezidenta môže kandidovať Kiska a nie Lajčák" (Postoj 22.11.2018), ktorý je súčasťou jeho kampane k prezidentským voľbám, nehodnotí a neporovnáva nikoho z tých, ktorí podobne ako on ohlásili že budú kandidovať na prezidenta, ale dvoch politikov, ktorí zatiaľ nekandidujú. Prezidenta A. Kisku, ktorý pred pol rokom vyhlásil že druhý krát kandidovať nebude, a ministra zahraničných vecí M. Lajčáka zo strany SMER-SD, ktorý kandidatúru neohlásil. To ukazuje, že mu nejde o vecnú diskusiu ideí, programov a kandidátov, ale hlavne o sebaprezentáciu.

Krajniak tvrdí, že „Informácie zo zákulisia slovenskej politiky čoraz silnejšie naznačujú že Lajčákova kandidatúra na prezidenta vôbec nie je istá a Kiskova kandidatúra na prezidenta vôbec nie je vylúčená." Následne ich porovnáva pomocou konšpiračných obvinení a s ignorovaním podstatných kritérií.

Krajniak versus Kiska

Krajniak napísal, že „okolo prezidenta Kisku sú ľudia a udalosti, ktorí ho tlačia práve do opätovnej kandidatúry. ... Pán Kiska nie je žiaden líder, ktorý by na špici peletónu rozrážal vzduch, aby sa ľuďom za ním ľahšie išlo. Okolnosti ho tlačia do takejto role, ktorá mu je cudzia. Najradšej by vycúval z politiky do Popradu, najradšej by sa z toho nejako vyzul...." Kiska asi nie je politický líder v zmysle šéfa strany, ale protikorupčné manifestácie podporoval aj za cenu nepríjemností od Kaliňákovho rezortu Vnútra, a osočovania od premiéra, populistov a korupčníkov preto, aby sa ľuďom lepšie žilo.

Krajniak tvrdí že Kisku budú „okolnosti okrem iného aj geopolitického charakteru smerovať k opätovnej kandidatúre. Niektorí "veľkí" chcú mať na Slovensku svojho prezidenta." Tým bez dôkazov šíri konšpiračné obvinenia exkomunistu a expremiéra Fica, ktoré opakuje aj Harabín či Kotleba a spol., že za Kiskovou podporou protikorupčných manifestácií a kritikou vlády Ficovho SMERu je protislovenské zahraničie. To ukazuje komu tým okrem seba pomáha, akých voličov tým Krajniak najviac osloví a kto bude najviac šíriť jeho propagandu.

Zamlčiava, že Kiskovu kandidatúru by privítali tisíce ľudí, ktorí si ho vážia najmä za jeho postoj po vražde Kuciaka a Kušnírovej, a kritiku korupčnej Ficovlády, a že keby kandidoval, pravdepodobne by vyhral.

Geopolitická hra?

Krajniak píše: „Páni Kiska aj Lajčák si dávno vybrali stranu. ... Sú predstaviteľmi globálnych politických riešení, v ktorých hrajú národné štáty úlohu milého, do minulosti odchádzajúceho folklóru." .. „Tá geopolitická hra sa dnes hrá tak, že buď bojuješ na strane tých veľkých, niekto na strane OSN a nadnárodných elít, niekto na strane USA, niekto na strane Nemecka, iní na strane Ruska. Alebo bojujeme za Slovenskú republiku."

Neuviedol však prakticky nič reálne ako chce on lepšie bojovať za Slovenskú republiku, čo a ako konkrétne chce robiť lepšie a ináč než súčasná vláda a prezident.

Tvrdí že „O zahraničnej politike podľa našej ústavy rozhoduje prezident." To nie je pravda. Mnoho vecí rozhoduje vláda a parlament, ktorý od pádu komunistickej diktatúry slobodne volia občania.(Napríklad účasť na akciách NATO, či ekonomické záležitosti) O vstupe SR do EÚ rozhodli v r. 2003 občania v referende. (Bolo to možné potom, ako Mečiarovu vládu vystriedala Dzurindova) Voľbou europoslancov ovplyvňujú naši občania aj riadenie EÚ.

Aj to ako píše o možnostiach prezidenta ukončiť viazanosť SR medzinárodnými dokumentami ako napr. Istanbulský dohovor či „Marakéš" je blud a právne neprípustné zjednodušovanie, ktorým loví nechcem napísať aký druh kresťanov.

Demagogická otázka

V niečom má Krajniak čiastočne pravdu: „Politika nie je o tom byť za pekného. Politika je o tom pomôcť ľuďom na Slovensku presadiť čo najviac z našich národných záujmov." Politika by mala byť o presadzovaní národných záujmov, ale reálne je často o tom „byť za pekného"  a presadzovať vlastné záujmy. Krajniakovo vysvetlenie ako chce on presadzovať národné záujmy je však žalostne biedne, a znižuje schopnosť čitateľa dobre hodnotiť politiku a politikov.

Má čiastočne pravdu, že najdôležitejšia otázka nie je téma „ľavica ši pravica" alebo výška daní. Nastoľuje „úplne inú dôležitú otázku, na ktorú musí každý relevantný slovenský politik odpovedať":
„Veríš, že slovenský národ je dostatočne silný, šikovný a kultúrne vyspelý, aby sme o riešení súčasných problémov rozhodovali doma na Slovensku, aby sme sa spoliehali najmä na vlastné sily, a to bez toho, aby sme sa museli podvoľovať a pritakávať cudzím vzorom bez ohľadu na to, či pochádzajú z prostredia na východ alebo na západ od našich hraníc?”

Odpovedá si populisticky: „Ako človek aj ako prezidentský kandidát hovorím ÁNO. Sme dospelý politický národ." Tento dospelý politický národ spravil európsky rekord v najnižšej účasti volieb do europarlamentu, v r. 2016 slobodne zvolil súčasný „skvelý" parlament, dovolil či prispel k tomu, aby SR v korupcii a justícii patrila k najhorším v Európe, už 10 rokov volí a toleruje vládu Ficovho SMERu. O kvalite jeho školstva, kultúrnosti najsledovanejších TV smotánok a realityšou či vystupovaní niektorých politických predstaviteľov by sa tiež dalo písať.

Koľko vecí od električkových tratí, cez enviromentálne projekty až po kostoly by sme nevybudovali bez finančnej pomoci zo Západu?

Pozitívnym znakom občiansko-politického dospievania Slovenska sú však tohtoročné protikorupčné manifestácie, ktoré už priniesli aj nejaké ovocie, a ktoré Krajniak prinajlepšom ignoruje.

Najdôležitejšie otázky a kritéria

Podľa zdravého rozumu aj učenia Biblie a Katolíckej cirkvi: „Základnou úlohou štátu je zachovávanie spravodlivosti. .. Štát, ktorý by nebol organizovaný na základe spravodlivosti, by sa zmenil na „veľkú bandu zbojníkov“, .... Spravodlivosť je cieľom, a teda aj vnútornou mierou každej politiky. ... jej pôvod i jej cieľ sú ukotvené v spravodlivosti a tá má etickú povahu.“ ( Benedikt XVI., encyklika Deus caritas est) Základnou podmienkou dobrého rozvoja národa je sloboda, morálne a etické hodnoty, kultúrnosť a vzdelanie.

Z toho vyplýva najdôležitejší súbor otázok a kritérií pre každého politika: Aký bol tvoj politický či občiansky postoj ku komunistickej diktatúre a potom k mečiarizmu? Ako čestne a spravodlivo si prišiel k majetku? Aký je tvoj postoj k ochrane života a ľudských práv? Čo robíš a chceš spraviť pre zlepšenie slovenskej justície a radikálne zníženie korupčného rozkrádania štátu? Aká je tvoja kultúrnosť, čo spravíš pre slovenské školstvo a zdravotníctvo? Čo robíš a chceš robiť pre zmenšenie nespravodlivých a veľkých sociálnych rozdielov a dobro rodín? Čo spravíš pre to, aby tisíce mladých a vzdelaných ľudí neodchádzali nadlho alebo natrvalo do zahraničia?

Podľa týchto kritérií je Kiska lepší ako Lajčák, a z tých čo ohlásili kandidatúru je najlepší Mikloško a najhorší Harabín.

Kto rozvracia republiku

Podľa pápeža Franiška korupcia je apokalypsa demokracie a vedie ku kultúre smrti, a preto s ňou treba aktívne bojovať. ( https://www.postoj.sk/30857/papez-frantisek-korupcia-je-ruhanie-na-slovensku-aj-tradicia )

Podľa Jána Pavla II. korupcia je jednou z hlavných bŕzd hospodárskeho rozvoja. Podľa slovenských podnikateľov je u nás najväčšou prekážkou úspešného a čestného podnikania zlá vymožiteľnosť práva. Podľa kvalifikovaných odhadov 20-30% výdavkov štátu sa stráca korupciou a tunelovaním. Podľa zakladateľa Websupportu Michala Trubana sa v štátnych zákazkach stráca 60 až 70 percent peňazí. (HN televízia, 26.7.2016) 20% z výdavkov SR v r. 2015 je 3,67 miliardy eur.

To je skutočná protištátna činnosť organizovaných skupín, z veľkej časti prepojených na vládne strany. Táto škodí Slovensku tým že:

- Brzdí hospodársky rozvoj a ničí poctivé podnikanie, čím zvyšuje chudobu, nespravodlivú sociálnu nerovnosť i nezamestnanosť.

- Prostriedky pochádzajúce z práce a daní, ktoré majú slúžiť všetkým občanom a na rozvoj štátu, používa na luxus nečestných zbohatlíkov a garážovými firmami presúva do daňových rajov.

- Škodí vzdelaniu a zdraviu obyvateľov, lebo rozkradnuté milióny chýbajú v školstve i zdravotníctve.

- Poškodzuje nezávislosť a slobodu SR, lebo chudobný a zadĺžený štát ju má oslabenú voči svojim veriteľom i rôznym tlakom zo zahraničia.

- Ničí autoritu SR v očiach vlastných občanov, ktorí nemôžu dôverovať štátu v ktorom fakticky neexistuje vymožiteľnosť práva a spravodlivosti. Ničí úsilie a dobré meno poctivých štátnych úradníkov i policajtov.

To škodí našim občanom, rodinám, ochrane života, aj štátu omnoho viac než Istanbulský dohovor i Marakéš. Každý kto odvádza pozornosť od týchto zásadných problémov a buduje si popularitu šírením konšpirácie a vyvolávaním vášní škodí Slovensku podobne ako korupčníci.

Pochybujem, že prezident SR môže sám od seba vypovedať Marakéšsky dohovor, alebo nejakú inú príslušným orgánom podpísanú zmluvu, ako Krajnaik sľubuje že v prípade zvolenia spraví. Užitočné by bolo jasné vyjadrenie právnika,

Na záver technická poznámka: Krajniak za svojim akože-blogom znova neumožnil diskusiu. Tým ukázal ako si váži názory iných aj dialóg, ktorý patrí k hlavným prostriedkom hľadania pravdy, múdrosti i spravodlivosti, aj princípom demokracie. Jeho text nie je poctivým blogom ale obyčajnou politickou reklamou.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo