Ako sme zabili Chestertona

Ako sme zabili Chestertona

Aké oslavné ódy len zneli všade v katolíckych médiách na krásne vydanie troch Chestertonových diel vydavateľstvom SSV v roku 2014! Doteraz sa dajú kúpiť v exkluzívnom trojbalení. Minimálne v prípade „Svätého Františka z Assisi“ by ste však mali žiadať svoje peniaze späť. Tovar má skryté vady, na ktoré len pri listovaní neprídete.

Ak sa po prečítaní tejto knihy rozpačito škrabete po brade, hovoriac si „Nuž, čo ja viem... Buď je ten Chesterton značne preceňovaný, alebo ho ja nedokážem chápať,“ môžem vás upokojiť – problém je v niečom úplne inom. V práci, ktorá bola kedysi v 90. rokoch objednaná a zaplatená ako preklad, ale v skutočnosti ide skôr o voľnú adaptáciu v podaní Pavla Vlčeka. Navyše diletantsky zmrvenú. Keďže sa použila nezmenená už po tretí raz a novšie vydanie najbližšie desaťročia zrejme nehrozí, stalo sa fakticky to, že znemožnili celej generácii až dvom nášho národa vnímať prostredníctvom tohto diela majstrovstvo najvýznamnejšieho anglofónneho katolíckeho autora, ktorý sa vo zvyšku sveta teší zaslúženému obdivu kvôli svojej bystrosti, vtipu, a duchaplnosti. Slovenský čitateľ sa musí uspokojiť s matným náznakom toho, čo sa takzvanému prekladateľovi nepodarilo celkom zabiť a ešte to z pôvodného textu hádam aspoň občas skreslene prebleskuje - aspoň tam, kde nejde o text bez akéhokoľvek zmyslu, ba niekedy dokonca s opačným zmyslom ako v origináli!

Svoje výčitky teraz podopriem ukážkami z dvoch strán úvodu a niekoľkými stranami zo štvrtej a šiestej kapitoly. Ide o náhodný výber. Napriek tomuto úzkemu záberu by sa o tak koncentrovane frekventovaných zlých prekladateľských riešeniach dala napísať 200 stranová štúdia. A keby sa mala podobne analyzovať celá knižka, počet zväzkov si ani netrúfam odhadnúť. Nerobím si nárok na definitívnosť svojich vlastných riešenií, ktoré uvádzam na porovnanie, ale rozhodne poskytujú jasnejšiu predstavu o obsahu originálu. Časti zvýraznené veľkým písmom predstavujú najvýraznejšie významové posuny.

Chesterton v úvode postupne uvádza tri spôsoby, ako môže autor životopisu sv. Františka k téme pristúpiť. Čitateľ slovenského prekladu by musel byť jasnovidec, aby vždy presne zistil, ako ich Chesterton vysvetľuje.

Prekladateľ píše, že „ ...jeho asketická teológia vystupuje len ... ako prívlastok doby, v ktorej žil, čo však nie je tragické“. Môžeme sa spýtať: A čo presne by na tom malo byť tragické? V skutočnosti tu ale chcel autor povedať, že prvý spôsob spracovania Františkovho životopisu spočíva v potlačení nábožnosti – dala by sa tolerovať „ako dobový kaz, ktorý však našťastie nie je neprekonateľným problémom“ pre dnešné prijatie Františka.

Ďalej prekladateľ píše: „Neprávom ho odsudzujú pre čistotu a sebaponižovanie.“ Pod „sebaponižovaním“ si predstavíme skôr formu sebatrýznenia - termín sa viac hodí do nejakej poviedky markýza de Sade o sadomasochizme než do hagiografie. Výraz „selfdenial“ by sa adekvátnejšie preložil „sebazapieraním / sebazáporom“, (Češi použili „odříkání“). Ale to ešte nie je najzávažnejší problém. Nasledujú nepochopiteľné formulácie: „Možno povedať, že práve tieto obvinenia ho stavajú do svetla hrdinu. Vyplýva to najmä z dvoch skutočností: z jeho úsilia, podloženého obrovskou aktivitou ukončiť križiacke výpravy mierovou cestou, a zo žiadosti adresovaných cisárovi, aby ochránil malých vtáčikov pred vykynožením“. Pýtam sa: Prečo by samotné obvinenie malo niekoho „stavať do svetla hrdinu“? A ako má z uvedených dvoch skutočností (križiaci a vtáci) vyplývať, že práve tieto obvinenia (z čistoty a sebaponižovania) robia z Františka hrdinu? Veta nedáva zmysel ani v kontexte, ale ani sama osebe. Pasáž by mala znieť skôr: „Bolo by nespravodlivé odsudzovať sv. Františka za jeho sebazápor alebo mu príliš vytýkať zdržanlivosť. Ale je viac než pravdepodobné, že ešte aj z takého krajného uhla pohľadu sa jeho postava bude stále javiť hrdinsky – stále bude dosť čo povedať o mužovi, ktorý sa snažil ukončiť križiacke výpravy diskusiou so Saracénmi a ktorý sa u cisára prihováral za vtáctvo.“ Myslím, že v takejto podobe nie je nič nejasné – Františka môžu nekresťania považovať za hrdinu aj napriek obvineniam z asketizmu, nie kvôli nim!

Druhý možný prístup je podľa Chestertona svätcovu nábožnosť zdôrazniť. Prekladateľ prišiel s nasledujúcou zlátaninou plnou absurdít: „Píšu o vzdorovitej odovzdanosti... Píšu o jeho prostej radosti ako o paradoxe jeho asketizmu a svätých zvráteností pokory. Z tohto pohľadu sa potom snažia dokazovať historicitu pomocou stigiem svätého Františka na základe jeho predstáv o zápasení s drakmi ako s predstaviteľmi temna a nakoniec pomocou uvoľneného myslenia, ktoré ho tým zaraďuje medzi postavy podobné svätému Dominikovi.“ Moment, čo si má čitateľ predstaviť pod tou „vzdorovitou odovzdanosťou“? A ako sa niekto pri zdravom rozume môže snažiť „DOKAZOVAŤ HISTORICITU POMOCOU STIGIEM“, dokonca vraj „na základe jeho predstáv o zápasení s drakmi“, či „pomocou uvoľneného myslenia“? A napokon: Čo za UVOĽNENÉ MYSLENIE by to malo Františka pripodobniť ku sv. Dominikovi? Ide o nezmysel nielen z hľadiska histórie a teológie, ale aj samotnej sémantiky. Vec bude jasná, keď sa na ňu pozrieme optikou normálneho prekladu: „(Spisovateľ) by sa tiež mohol rozhodnúť byť otvorene nábožný ... a so strohým potešením - ak to tak možno nazvať - predvádzať zvrátenosti svätej pokory a jeden výstrelok asketizmu za druhým. Mohol by každú stránku jeho životopisu spečatiť stigmami a pôsty zobrazovať ako boje s drakom, až pokým by sa sv. František nestal pre modernú myseľ postavou pochmúrnou ako sv. Dominik.“

Prekladateľ však vo svojej voľnej jazde pokračuje: „Takýto portrét svätého Františka sa potom zdá nepochopiteľný pre toho, kto neprijíma spisovateľovo náboženstvo, a len čiastočne pochopiteľný pre toho, kto nemá rovnaké povolanie. Svet ho potom chápe ako niečo negatívne alebo, naopak, ako niečo pozitívne“. Prečo by bol taký portrét nepochopiteľný pre toho, kto nezdieľa spisovateľovo povolanie? Samozrejme, že Chestertonova myšlienka dáva oveľa lepší zmysel: „Taká františkovská štúdia by musela byť nezrozumiteľná pre každého, kto by túto spisovateľovu dispozíciu nezdieľal. Podľa spôsobu posudzovania sa potom bude javiť buď ako niečo pre tento svet príliš zlé alebo naopak príliš dobré.“ Musíte uznať, že „PRÍLIŠ zlé alebo PRÍLIŠ dobré PRE SVET“ je niečo úplne iné ako bezdôvodne zjednodušené „niečo negatívne alebo pozitívne“.

Napokon autor predstavuje tretí možný prístup životopisca, no v prekladateľovom tvorivom rozlete to vyznieva, ako keby spočíval v povinnom obdive: „Spisovateľ sa MUSÍ vžiť do úlohy dôsledného pozorovateľa, OBDIVOVATEĽA jeho osobnosti“. Už vás zrejme neprekvapí, že autor v skutočnosti nič také nevyžaduje: „Spisovateľ sa môže postaviť do úlohy bežného moderného, ale skúmajúceho nezasvätenca – čo aj skutočný autor tejto práce stále do veľkej miery je a kedysi ním bol úplne.“

Ďalej tzv. preklad pokračuje: „Črty jeho osobnosti sú často rozporuplné a protirečivé. Pritom za týmito vlastnosťami stojí výnimočná osobnosť, nie obyčajný, priemerný človek.“ Pôvodný text však vraví: „ ...osobnosť, ...ktorá ale obsahuje aj prvky (a to rovnako úprimné a výrazné), ktoré sa nám budú zdať dosť vzdialené a cudzie. No napriek tomu, išlo o jedného a toho istého človeka, nie pol tucta rôznych ľudí.“ Myšlienku nedeliteľnosti Františkovej komplexnosti rozvíja hneď aj ďalšia veta: „Tie vlastnosti by sa mohli zdať protirečivé vám, ale František žiadnu protirečivosť nevnímal.“ Rozhodne nešlo, ako nám prezentuje preklad, o objav Ameriky, že „za týmito vlastnosťami stojí výnimočná osobnosť, nie obyčajný, priemerný človek“.

Prekladateľ píše svojho alternatívneho Chestertona ďalej: „Nepochybne sa však stretávam s mimoriadnym človekom. Od čitateľa nebudem požadovať viac ako súhlas s týmto názorom“. To myslel Chesterton vážne – vraj bude POŽADOVAŤ SÚHLAS s jeho názorom? Dogmatické trvanie na tom, aby čitateľ dopredu prijímal jeho pohľad na Františka ako „mimoriadneho človeka“ má byť výplodom ducha, ktorý je všade tak ospevovaný? Chestertonov text však v skutočnosti vyjadroval pravý opak: „Pozrime sa, či dokážeme s naším súčasným poznaním pochopiť tie druhé prvky, ktoré sa dnes zdajú dvojnásobne tmavé ... Čím však chcem povedať, že toto je jediná sporná podmienka, ktorú tu budem predpokladať: že mám do činenia s čitateľom, ktorý sa ako nezasvätenec (človek z inej doby a krajiny) snaží o pochopenie. Nebudem predpokladať nič viac a nič menej než túto dohodu.“

Teraz už len sami porovnajte...

Preklad: „ ...stretávame sa s mužom úžasne prekvapujúcim, s historickou postavou...“

Skutočnosť: „životopisec môže tohto veľkého a skvelého človeka POŇAŤ AKO postavu SEKULÁRNEJ histórie“ (v origináli „as a figure in secular history“)

 

Preklad: „Možno povedať, a NIE JE TO DODNES DOCENENÉ, že svätý František predbehol svoju dobu.

Skutočnosť: „(Životopisec) ...môže povedať – hoci nič veľa tým nepovie – že svätý František predbehol svoju dobu.“ (Žiadne nedocenenie!)

 

Preklad: „Možno povedať, čo je úplne pravdivé, že BOL LIBERÁLOM a súčasne príkladom TOLERANTNOSTI v modernom chápaní.

Liberál? Príklad tolerantnosti v modernom chápaní? On - jeden z najradikálnejších kresťanov dejín? V skutočnosti však Chesterton napísal: „(Životopisec) ...môže povedať, že svätý František anticipoval všetko to najliberálnejšie a najsúcitnejšie podľa moderného chápania: lásku k prírode, k zvieratám, zmysel pre sociálne spolucítenie, povedomie duchovného rizika blahobytu a majetku.“

Neskôr síce prekladateľ tiež vymenuje znaky modernosti (láska k prírode, sociálne spolucítenie, atď.), ktoré predtým vypustil, no urobí to v autoritatívnom konštatovaní, že „PATRILI K JEHO PRIRODZENOSTI“. Zatiaľčo Chesterton ich spomína ako veci, ktoré by na Františkovi vyzdvihol nejaký sekulárny životopisec, kým on sám si vraj vybral úplne iný prístup! A naozaj - všade sa o tomto životopise dočítate chvály, že o aký netradičný portrét jedného z najznámejších svätcov vraj ide, zatiaľ čo hneď od prvej strany v tomto, prepitujem, preklade dostávame práve ten obvyklý, očakávateľný portrét ako všade inde. Pôvod rozporu leží v tom, že Vlček mal takto sv. Františka už zafixovaného – tak načo by sa namáhal pochopiť, ako ho vlastne zamýšľal po novom vykresliť Chesterton? Zaujímavé však je, že v propagačnom texte k novému slovenskému vydaniu  sa na stránkach distribútorov táto časť z úvodu cituje správne, neprekrútene. Odkiaľ sa to tam teda vzalo? Zrejme z českého (poriadnejšieho) prekladu – iné vysvetlenie mi nenapadá. Tak sa ale vlastne propaguje úplne iný text, nie tento fake-chesterton, než aký sa predáva.

Pozrime sa teraz na niekoľko šokujúcich nezrovnalostí z pár prvých stránok zo 4. kapitoly „František staviteľ“.

Preklad: „Mal som v úmysle zobraziť udalosti tak, ako sa postupne odohrali, aby boli zrozumiteľné VŠETKÝM obdivovateľom svätého Františka, ale pri uvedenom zlome som upadol do pochybnosti, ako ďalej.

Skutočnosť: „Váhal som, ako správne podať túto komplikovanú pasáž – najmä kvôli zámeru veci trochu zjednodušiť pre SVETSKEJŠÍCH sympatizantov.“

 

Preklad: „Ucelenejšie pochopenie udalostí možno docieliť až vtedy, keď budú rozložené do CELÉHO JEHO života.

Skutočnosť: „Hlbší význam sa nám bude ľahšie vysvetľovať až neskôr, keď sa rozvinie do PLNÉHO FRANTIŠKÁNSKEHO spôsobu života.“

 

Preklad: „V každom prípade sa stala veľmi ZÁVAŽNÁ udalosť.

Skutočnosť: „V každom prípade, stalo sa nasledovné.“

 

Preklad: „ ...počas svojich tmavých a bezcieľnych dní po zroňujúcich udalostiach, ZAVINENÝCH stratou vojenskej a sociálnej prestíže.

Nie, strata „vojenskej a sociálnej prestíže“ nezavinila žiadne „zroňujúce“ udalosti! (Veď vojenskú prestíž ešte ani nestihol nadobudnúť.) Naopak:

„ ...počas tých temných a bezcieľnych dní prerodu, ktorý nasledoval po definitívnom zrútení všetkých jeho vojenských ambícií, počas dní pravdepodobne ešte horkejších kvôli strate spoločenskej prestíže, ako ju vnímala jeho citlivý duša.“

 

Preklad: „ ...čo vykonal, bolo niečo ROZHODUJÚCE, ale súčasne NEZVYČAJNÉ.“

Skutočnosť: „ ...urobil niečo veľmi ROZHODNÉ a ako sa vzápätí ukázalo, NIČIVÉ pre samotnú jeho spoločenskú kariéru.“

 

Preklad: „ZAČAL totiž KRADNÚŤ. Z hľadiska jeho entuziazmu len rozšíril PRIVILÉGIÁ SPOLOČNOSTI na renováciu Kostola svätého Damiána, viac-menej podvedome, a to na konto svojho otca Pietra Bernardoneho.

Skutočnosť: „Povedané konvenčne hrubým jazykom nechápajúceho sveta, spáchal krádež. Ale podľa svojho entuziastického hľadiska iba rozšíril vyberanú a neoceniteľnú výsadu môcť byť nápomocný, viac-menej nevedome, pri obnove Kostola sv. Damiána, aj na svojho ctihodného otca Petra Bernadoneho.“

Takže to, čo mohlo byť nadľahčeným opisom, ako sa rozchádzajú pohľady Františka a jeho otca, sa stáva strašným konštatovaním, že František sa dal na zlodejské remeslo, nasledovaným nezmyseľným táraním o nejakom „rozšírení privilégií spoločnosti na renováciu“.

 

A teraz si držte klobúky, už sa sypú úlety v jednej vete za druhou – nie zhruba v každej druhej ako v predošlých príkladoch...

Preklad: „Namiesto vysvetlenia otec Bernadone RIEŠIL SPOR S DOBRÝM ÚMYSLOM, ale najtvrdším spôsobom, a to podľa VTEDAJŠIEHO právneho a OBČIANSKEHO poriadku.“

Skutočnosť: „Namiesto toho, aby mu jednoducho povedal (ako to v podstate neskôr spravil kňaz), že vykonal neprípustnú vec, i keď s tým najlepším úmyslom, starý Bernadone riešil záležitosť tým najtvrdším štýlom – vyslovene právnicky.“

 

Preklad: „Použil absolútnu politickú moc a CELÝ ROZZÚRENÝ NECHAL ho zavrieť ako OBECNÉHO zlodeja.

Skutočnosť: „Využil absolutistickú právomoc pohanského otca a vlastnoručne dal syna pod zámok ako sprostého zlodeja.“

 

Úplne vynechané v preklade: „ ...celkovo bolo jediným výsledkom jeho snahy vybudovať Boží dom to, že sa mu podarilo privodiť skazu svojho vlastného a nechať sa zasypať troskami.“

 

Preklad: „Spor smutne pokračoval. Nešťastný mládenec sa zdal vo svojej cele alebo zamrežovanej jaskyni úplne zdrvený. Zostal v beznádejnej tme.“

Skutočnosť: „Spor sa nešťastne ťahal cez niekoľko fáz – v jednej chvíli zdrvený mladý muž akoby zmizol v podzemí, takpovediac... v nejakej jaskyni či pivnici, kde ostal schúlený v temnote bez nádeje.“

 

Preklad: „Keď ho prepustili, KAŽDÉMU bolo jasné, že sa niečo MUSÍ STAŤ.

Skutočnosť: „Keď odtiaľ vyšiel, azda len postupne začalo niektorým dochádzať, že sa s ním niečo stalo.“

 

Preklad: „Spolu s otcom boli predvolaní na biskupský dvor. František STRATIL REŠPEKT pred autoritou, pred akýmkoľvek súdnym tribunálom.

Skutočnosť: „Spolu s otcom ich predvolali na dvor biskupa, pretože František odmietal autoritu všetkých tribunálov svetského práva.“

 

Preklad: „Biskup Františkovi dohováral.

Skutočnosť: „Biskup mu adresoval niekoľko poznámok plných toho vynikajúceho zdravého rozumu, ktorý má katolícka cirkev stále v zásobe pre všetky tie divoké postoje svojich svätých.“

 

Preklad: „ ...mu oznámil, ... že dobré dielo nemôže byť požehnaním, keď sa použili nesprávne prostriedky. Ak peniaze otcovi vráti, on bude považovať spor za ukončený.

Skutočnosť: „ ...povedal Františkovi, ... že zo žiadneho činu vykonanému nespravodlivými prostriedkami nevzíde požehnané dielo... Skrátka (povedané polopate), že ak ten mladý fanatik vráti prachy tomu starému bláznovi, vec bude uzavretá.“

 

Preklad: „František sa tam CÍTIL inak. Nebol zdrvený, ani sa neplazil pred otcom, AJ KEĎ SA UŽ JEHO HNEV ZMIERNIL. Jeho nasledujúce slová neznamenali ani pokoru, ani urážku, ani nič, čo by NAVÁDZALO na pokračovanie riešenia sporu. Boli skôr ako VZDIALENÍ PRÍBUZNÍ. ´Čo mám s tebou ďalej do činenia?´

Skutočnosť: „Niečo na Františkovi BOLO iné. Už nebol VIAC zdrvený, o to menej plaziaci sa po zemi, pokiaľ išlo o jeho otca, a predsa jeho slová podľa mňa nenaznačovali žiadnu nevôľu, drzú urážku ani nič, čo by malo povahu obyčajného pokračovania konfliktu. Tie slová boli skôr približným ekvivalentom toho, čo VYSLOVIL JEHO VEĽKÝ VZOR: ´Čo mňa do teba´ či dokonca tvrdého ´Už ma nedrž.´“ (V anglickej verzii Biblie totiž verš Jn 2, 4 znie: What have I to do with thee.)

Nasleduje časť, kde informáciu, že František odišiel len v „ľanovej košeli“, uvedie prekladateľ dvakrát v rozmedzí štyroch riadkov – to kvôli divokému vypúšťaniu a prehadzovaniu častí textu, ktoré je pre túto prekladateľskú školu príznačné – no pritom šlo o plstenú alebo vrecovinovú košeľu. Anglický výraz „hair shirt“ nielenže značí drsné rúcho kajúcnika, ale dokonca slúži aj ako synonymum pre samotného kajúcnika ako osobu. Pri pohodlnej „ľanovej košeli“ sa však táto symbolika úplne stráca!

 Keď sa František napriek chladu a neistej budúcnosti dá do spevu, podľa prekladateľa spieval „francúzsky a provensálsky“. Čože? Začal spievať pieseň v dvoch cudzích jazykoch? Originál ale uvádza iba francúzštinu, vysvetľujúc, že išlo o jej provensálske nárečie, a zdôrazňuje ďalšiu symboliku, že francúzština nebola jeho rodnou rečou, ale zato jazykom trubadúrov. Podľa prekladu vraj „Bol to jeho NOVÝ RODNÝ jazyk, V ŇOM získal slávu básnika.“ Chesterton však naproti tomu píše, že ako básnik získal slávu vo svojom skutočnom rodnom jazyku, v taliančine!

Nato sa podľa autora „ROZPRÁVANIE prirodzene vracia späť k problému obnovy zničeného, opusteného kostola“, podľa prekladateľa sa to však sám František fyzicky „vrátil ešte k rozpadávajúcemu sa kostolíku“.

Podľa autora „sa už viac nepokúšal narúšať obchodnú etiku mesta Assisi“ ( - teda už sa nepokúsil získať prostriedky krádežou), podľa prekladateľa svoju aktivitu „už nikdy nezamenil za aktivitu obchodovania NA TRHU v meste Assisi“.

A takto to pokračuje ďalej... Hneď nasledujúca veta – veď porovnajte:

Preklad: „RODIL SA v ňom pomaly jeden z tých paradoxov, ktoré SA ZDAJÚ BYŤ NEUVERITEĽNÉ.

Skutočnosť: „Začal mu dochádzať jeden z tých paradoxov, ktoré sú zároveň otrepanými pravdami“.

Mohol by som otvoriť knihu na ktoromkoľvek mieste a ukázať na stovkách príkladov, akú spotvoreninu pôvodne zrozumiteľného a bohatšieho textu nám vydavateľstvo už po tretí raz prinieslo, tentoraz ešte aj s oslavnými fanfárami. Bolo by to neznesiteľne zdĺhavé. No nedá mi ešte nenačrieť do začiatku šiestej kapitoly „Malý chudobný muž“, čisto pre pobavenie (alebo zhrozenie sa – ako chcete):

Preklad: „Anekdoty o ňom majú SLUŠNÚ biografickú kvalitu. Z nich najznámejšiu ZANECHAL istý pán Johnson.

Ale predstavte si, samotnú anekdotu, čo nám vraj tento pán zanechal, nám už neprezradí... To preto, lebo Johnson o Františkovi vôbec nepísal a ako vždy išlo o vyjadrenie niečoho celkom iného: „Anekdoty o ňom majú istú životopiseckú kvalitu, ktorej najznámejším predstaviteľom je Dr. Johnson, ale ktorá ich zas iným spôsobom radí skôr k Williamovi Blakeovi či Charlesovi Lambovi.“

 

Preklad: „Udalosti pred vyrieknutím alebo vykonaním neboli vopred DOHODNUTÉ, a keď sa už realizovali, ukázalo sa, že boli primerane charakteristické.

Nepripomína vám tento generátor náhodných slovných spojení nejakého politika? Samozrejme, že udalosti neboli „vopred dohodnuté“ – veď inak by to bola divadelná hra a nie život! A čo to znamená, že „keď sa realizovali, boli primerane charakteristické“?

V skutočnosti išlo o toto: „Nedalo sa dopredu ani len odhadnúť, čo povie a vykoná, ale akonáhle k tomu došlo, zapadalo to presne do jeho charakteristiky.“

 

Preklad: „Súčasní ľudia čoraz USILOVNEJŠIE ŠTUDUJÚ pevné sociálne čnosti stredovekej civilizácie, čnosti, ktoré majú charakter viac sociálny ako súkromný. V posudzovaní svetla rozumu, spoločného svedomia a smrti bol stredoveký svet oveľa pokrokovejší ako dnešný svet.

Nie, neštudujú čoraz usilovnejšie! A v akom zmysle, prepánakráľa, mal byť stredovek pokrokovejší v posudzovaní svetla rozumu? V skutočnosti: „Ľudia sa dozvedajú stále viac o pevných spoločenských cnostiach stredovekej civilizácie a výsledným dojmom je skôr jej spoločenský než individuálny charakter. Stredoveký svet predbehol moderný svet svojím zmyslom pre veci, ktoré ľudí zjednocujú: smrť, dôležitosť rozumu a spoločná etika, držiaca spoločenstvá pokope.“

Vedľa loga vydavateľstva SSV sa v knižke skvie hrdé heslo „Čítanie s pridanou hodnotou“. V tomto prípade by bolo poctivejšie poopraviť ho na „Čítanie s ubranou hodnotou“ - ak nie až „bez hodnoty“. Ako mohlo dôjsť k tomu, že sa nám tu namiesto brilantného Chestertona naservírovala rozvarená jazyková brečka? Príčina je prostá: napriek poctivej grafickej príprave, ktorá sa odrazila vo vkusnom dizajne a pevnej väzbe, pre toto nové vydanie bez úprav prevzali preklad Pavla Vlčeka z roku 1993 (vydavateľstvo Alfa Bratislava, ďalšie vydanie 2006). Vzniklo navonok vábivé, zvnútra však zhnité jablko. Nevyužili šancu napraviť škodu, ktorú ten nepodarok už vyše dvadsať rokov spôsobuje duchovnému dedičstvu veľkého mysliteľa, prezentovaného v našich končinách týmto dielom ako bľabotajúci idiot. Podobnú intelektuálnu vraždu sme už spáchali na viacerých anglosaských autoroch, ale tentoraz sa tomu dalo ľahko vyhnúť, keby si niekto dal trochu práce a bol ochotný aspoň sa začítať do textu, čiže do pseudo-prekladu, ktorý sa chystali znova použiť, a eventuálne osloviť iných prekladateľov. Ja sám som SSV poslal ponuku prekladať ľubovoľné dielo Chestertona ešte v novembri 2010. Ani na ňu nezareagovali. Vysvetlil som pritom, ako najpresvedčivejšie som vedel, že hoci nepatrím medzi renomovaných prekladateľov, mám k tvorbe Chestertona osobitný vzťah, ako aj ďalšie dôležité predpoklady. To, čo mi zrejme chýbalo, boli potrebné styky – ale naozaj to musí takto fungovať ešte aj v kresťanských kruhoch?

Keď som po vyjdení Františka na chybu upozornil listom, a poriadne som to podložil príkladmi (aj keď menším počtom než v tomto článku), čakal som, že si ju aspoň chlapsky priznajú. Tak sa to napríklad stalo, keď som upozornil na totálne diletantský preklad jedného dielu „Tajného denníka Adriana Molea“ Sue Townsendovej v Ikare. Ale čakať toľko pokory od riaditeľa Spolku svätého Vojtecha bolo asi márne – odpísal mi v zmysle, že ide len o môj subjektívny názor, lebo vraj „žiaden preklad nie je dokonalý“.

Teraz sa vystavujem riziku, že túto kritiku niektorí odbavia ako subjektívnu zatrpknutosť odmietnutého prekladateľa, ale uisťujem Vás, že keby spisovateľovi, ktorého si vysoko cením, robili slovenské preklady česť, nemal by som žiadny dôvod púšťať sa do tejto pracnej analýzy. Proti číremu fušerstvu – lebo nijako jemnejšie sa to nazvať nedá – by niekto, kto sa aspoň trochu vyzná, mal bojovať. No ani ako bežnému premýšľajúcemu kresťanovi by mi nebolo ľahostajné, že národu podsunuli falošnú a dehonestujúcu náhradku Chestertonovej tvorby. Takýto skreslený obraz si nezaslúži ani autor, ktorého blahorečenie je vraj v štádiu prípravy, ale ani samotný svätý František z Assisi.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo