17. november 1989 bol skvelý! Problém je, čo nastalo po ňom...

17. november 1989 bol skvelý! Problém je, čo nastalo po ňom...

Lídrov Nežnej revolúcie si veľmi vážim. Výrazne sa pričinili k pohybom v spoločnosti smerom k demokratickému zriadeniu. Problém však vidím od momentu, kedy vymenili tribúny za politické funkcie...

Začalo to už v roku 1977 Chartou 77 - "protirežimným dokumentom", kedy sa k partii okolo Václava Havla pridali aj ďalší signatári, aby vyjadrili nesúhlas s vtedajším represívnym režimom - chceli slušnejšie Československo. V tom čase sa vtedajšiemu režimu podarilo udržať Chartu 77 mimo pozornosti širokej verejnosti a ak o nej podávali nejaké informácie, tak to boli dezinformácie, propaganda alebo spísali "kontradokument" Anticharta. Koncom 80-tych rokov sa už ale v mnohých krajinách veci začali hýbať a tak aj "chartisti" zacítili svoju šancu a začali organizovať viaceré protivládne protesty. Veď po novembri 1989 to boli práve oni, kto rokoval s vtedajšou vládou o hladkom prevzatí moci a boli to takisto práve oni (neskôr sformovaní do VPN, OF), kto de facto prebral po komunistoch moc.

Po túto časť príbehu je veľmi ťažké im niečo vytknúť, skôr by som sa im chcel poďakovať za ich odvahu a boj proti vládnej elite, ktorá mala ďaleko aj od vlastných socialistických ideálov.

Ale tu niekde začínajú problémy, ktoré máme dodnes...a k tomu pár poznatkov:

1. Ak sa mení represívny režim na slobodný, tak pre pamäť národa (aby už nikoho nenapadlo nás biť) je extrémne dôležité, aby hneď na začiatku dostali exemplárne tresty minimálne čelní predstavitelia komunistickej strany a eštebáci. Takisto napríklad ľudia s komunistickou minulosťou mali byť natrvalo odpísaní z verejného života. Keby sa toto stalo, tak nám 10 rokov nevládne premiér, ktorý si podľa jeho slov november 89 ani nevšimol. 
Bolo naivné si myslieť, že štrnganie kľučov stačí na vyhnanie komunistov. Oslavujeme 29. výrocie revolúcie a stále nám tu obsmŕdajú.

2. Vlastnou naivitou stvorili Mečiara. Rozum sa mi zastavuje, keď si predstavím, že boli tak naivní, že na tak dôležitý post, ako je minister vnútra, vypísali konkurz, ako keby sa jednalo o nástenkára v 4.B. Akú kariéru vďaka ním spravil Mečiar už dnes všetci vieme. Ale netreba zabudnúť, že na začiatku tohto príbehu je naoko krásna čistá myšlienka - mať kvalifikovaného, odborného ministra, ktorého vyberie komisia (paralela so súčasnosťou?).

3. A opäť raz tá naivita... Len pár dní po zvolení za prezidenta v roku 1990, Václav Havel vyhlásil gigantickú amnestiu, ktorá do ulíc pustila tisíce a tisíce zločincov. Neskôr k tomu pán Havel povedal: "Ano, byla opravdu velkorysá. Bylo ale třeba dát jasně najevo, že se zásadně mění poměry a že se chceme rozejít i se vším pokleslým, čím se vyznačovala komunistická justice". No na "prekvapenie" všetkých ľudí so zdravým sedliackym rozumom si ale mnohí z týchto trestancov nezačali otvárať neziskovky ale robili to, čo im išlo aj dovtedy - zločin.

Takto by sa dalo pokračovať aj ďalej. Tieto 3 príklady z prvých rokov po revolúcií som si však vybral na ilustráciu toho, čo spôsobí, keď zlo porazí naivita. Majú sa dnes ľudia lepšie? Niektorí áno ale mnoho ľudí bohužiaľ nie. Do zahraničia vďaka zmene režimu pravidelne cestuje niekoľko stotisíc ľudí ale exekúciu má milión. V školstve sme podľa mňa horší ako za socializmu a o dnešnej bytovej politike ani nehovorím. 
ALE treba povedať, že za to nemôže demokracia ako taká ale okrem spomenutých chýb aj to, koho volíme. Nikto nám neprikázal mať túto vládu. Sami sme si zvoli usvedčeného podvodníka - kapitána s Al Ficonem. Tak sa poučme a začnime budovať náš ešte stále mladučký stát. Nie je neskoro!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora