Boj proti pravici

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Boj proti pravici

Novodobé heslo v Európe je „boj proti pravici“. Štítime sa čohokoľvek, čo len trochu zaváňa pravicou. Pekne je to vidieť v rozhodnutiach typických pravicových subjektov, ako napr. EPP (Európskych ľudovcov) v Európskom parlamente, ktoré podporuje dokumenty vytvorené LGBTI poslancami, alebo predkladateľom Istanbulskej zmluvy, poslancom zastupujúceho KDÚ-ČSL z Česka, ktorý najprv hlasoval za prijatie dokumentu a až potom hlasoval proti. Politická scéna na Slovensku sa sama označuje, že je stredopravicová, prípadne k slovu pravica dáva iné prívlastky.

Bojujúci proti pravici sú presvedčení, že sú proti opätovnému uchopeniu moci nacistami (u nás s obľubou označovaných dokonca aj v odbornej literatúre termínom fašisti, hoci tí boli v Taliansku a Španielsku). Skúsenosti s nedávnou debatou „konzervatívne orientovaných“ ohľadom ochrany nenarodených, kde viacerým nebol dôležitý predmet ochrany (s ktorým vrele súhlasili), ale predkladateľ návrhu.

Táto debata nepriamo pokračuje anketou o najväčšieho, kde je predovšetkým dôležité, koľko SMS po 1€ cinkne do pokladničky. V boji sú povolené akékoľvek prostriedky, osočovanie (aj v reklame s tým súvisiacej).

Aby som sa vyhol polemike a nálepkovaniu, že kohosi preferujem, či potláčam, zoberiem si ako príklad Nemecko. Treba zabrániť, aby „nacisti“ sa dostali k moci, ochrániť Nemecko, aby zostalo „liberálne“ a otvorené voči svetu. Verí sa, že dnešní „praví“ sú priamymi pohrobkami národného socializmu predošlého storočia.

Pojem „pravý“ sa stal pojmom politického boja, minimálne v Nemecku. Prejavilo sa to najmä v tohoročných voľbách, kde tradične pravoorientované zoskupenie CDU/CSU politicky prepadlo a utrpelo politickú porážku. Dlhoročná predsedníčka Angela Merkel sa musí pomaličky lúčiť a ísť do dôchodku. Bavorsko, bašta CSU muselo tvoriť vládu s politickým zoskupením s podobnými cieľmi, ale neokukanými politikmi. Vyprázdnenie typických konzervatívnych hodnôt, ako ochrana rodiny, hraníc krajiny, právo určovať charakter výchovy vlastných detí v škole a náhrada ich pseudo ochrannými politickými rozhodnutiami ako napríklad vystúpenie z atómovej energie (téma radioaktívneho odpadu aj tak zostáva nedoriešená) po havárii vo Fukušime (ktorá ukazuje na nehorázne nezodpovedné podcenenie reality), alebo pozvanie migrantov Angelou v priamom prenose kamier po otázke dievčatka (zrejme podhodeného a dobre pripraveného), či bude môcť jej rodina prísť do Nemecka. Migrantom potom deti v škole pred vyučovaním museli natierať chleby maslom.

Treba pripomenúť, čo vlastne „pravica“ je. Tento pojem sa stal súčasťou politického boja, minimálne v Nemecku (predsa som sľúbil, že nebudem hovoriť o Slovensku). Vytvára sa ilúzia a spojenie, že sa hovorí o národných socialistoch. Pritom pôvod tohto označenia ide oveľa viac do histórie. Vo francúzskom národnom zhromaždení zasadací poriadok v roku 1814 sedeli na pravej strane politici, ktorí zastupovali doterajšie politické a spoločenské hodnoty. Teda konzervatívna politika.

Bertelsmann Stiftung zverejnilo 100 stranovú štúdiu Populizmus barometer 2018 https://www.bertelsmann-stiftung.de/fileadmin/files/BSt/Publikationen/GrauePublikationen/ZD__Studie_Populismusbarometer_2018.pdf. Publikácia sa zameriava na populistické orientovanie sa pri voličoch a nevoličoch. Zaráža, že viac ako 30% opýtaných sa kloní k populizmu, s dlhodobo stúpajúcou tendenciou.

Znaky populizmu sú:

  • Občania sú často jednotní, ale politici sledujú úplne odlišné ciele
  • Radšej by som bol zastúpený jednoduchým občanom namiesto politikom
  • Politické strany potrebujú len hlasy politikov, ich názory ich vôbec nezaujímajú
  • Politické rozdiely medzi občanmi a politikmi sú väčšie než medzi rozdielmi medzi občanmi
  • Dôležité otázky nemajú byť rozhodnuté parlamentom, ale v referendách
  • Politici v parlamente majú vždy nasledovať vôľu občanov
  • Občania v Nemecku sú v princípe jednotní v tom, čo má nastať v politike
  • Čo sa nazýva v politike „kompromis“, nie je v skutočnosti nič iné, než zrada vlastných princípov.

 

Vždy treba klásť otázku – komu to slúži?

Kristina Schröder (CDU) bývalá ministerka pre rodinu, seniorov, ženy a mládež (matka 3 detí) v príspevku pre časopis Die Welt 24.8.2018 sa kriticky zaoberala bojom proti pravému. Článok nesie veľavravný nadpis „Boj proti pravému“ cieli na občanov stredu. Píše v ňom, že ľaví rozpor s pravým extrémizmom rozšírili. Podporovaní štátom, proti všetkému bojujú, čo nie je orientované vľavo, ľavý extrémizmus sa prehliada. Antitotalitárny konzenzus je zničený a CDU sa musí rozhodnúť čo ďalej.

Z boja proti pravému extrémizmu sa stal boj proti pravému. Kto verí, že tu ide iba o slovnú hračku, je naivný.

Boj proti pravému treba brať doslovne. Ide o to, že politické presvedčenie, ktoré má aj časť prívržencov únie stredu, nie je legitimné v diskusii. Spektrum toho, čo je možné v diskusii povedať je ďaleko posunuté vľavo.

 

Sme na Slovensku. Preto by nám malo záležať na tom, čo sa doma deje. Pôvodné politické programy strán a hnutí akosi miznú. Zastáva politický boj, alebo vymedzovanie sa. Tmelom spolupráce sa stáva zisk a moc, ale nie záujem a potreby občana. Nahrádzané sú pseudoproblémami, ako stravné pre deti v školách, či predĺženie materskej, ktorá je tak či tak najdlhšia v EÚ. V tejto situácii mnohí strácajú ilúzie a rozhodujú sa, či voliť značku, ak obsah chýba. Teda dokonalý obraz rozháranej Európy, kde začínajú dominovať antisystémové strany znechutených voličov.

 

Text venujem mladým ako pomôcku pri rozhodovaní, lebo práve oni sú skupinou, v ktorej sa najviac útočí na city a chýbajú skúsenosti potrebné pre vecnú a racionálnu argumentáciu.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo