Ekológia duše

Ekológia duše

V dnešnej dobre sa veľmi často hovorí o ekológií. Máme veľa informácií z tejto oblasti a snažíme sa aj pre to naše životné prostredie niečo robiť. Nedávno Europoslanci  schválili celoeurópsku stratégiu pre plasty; zákaz jednorazových príborov, slamiek a pohárov. Do množstva informácií som sa dostala k jednej stati zo sv. Písma (Mk 9, 38-43. 45. 47-48),  stručne zhrnutý obsah: Kto nie je proti nám, je za nás; ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju! Keď sa tak staráme o ekológiu, myslíme aj na ekológiu našej duše? Práve táto stať sa tak trefne „stará“ aj práve o ekológiu našej duše, na ktorú častokrát zabúdame. A preto je dôležité starať sa, aby do človeka nevchádzalo nič, čo ho pokazí. Ak z továrne vytekajú do rieky nejaké škodlivé látky, tak sa musí postaviť čistička. Špina sa musí zastaviť, aby rieka bola čistá. A podobne, kto vpustí do svojho života, do svojho srdca zlo, sebectvo, hriech, ničí si vnútorné prostredie a ocitne sa v smútku. Hoci určite pred tisíc rokmi neexistovalo ministerstvo životného prostredia ako dnes ale práve v tomto texte si môžeme všimnúť ako sa Ježiš z Nazareta už vtedy staral o ekológiu duše človeka, preto povedal: „Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju! Ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho! Je pre teba lepšie, keď vojdeš do nebeského kráľovstva s jedným okom ako keby ťa mali s obidvomi očami hodiť do pekla.“ (Porov. Mk 9, 45-47). Tieto Ježišové slová o „odtínaní“ nám znejú asi cudzo, pretože o Ježišovi vieme, že ruky uzdravoval. Veď chorému povedal: „Vystri ruku!“ a nie „Odtni ju!“. Rovnako tomu paralyzovanému povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“. No čím by vzal toto lôžko, ak nie rukami? Preto nám znie tento text sv. Písma trošku cudzo, a preto musíme tento text čítať symbolicky, básnicky. Ako vieme, funkciou ruky je konať dobro. Keby Ježiš súhlasil s fyzickým odtínaním rúk, ako by mohol človek potom niekoho pohladiť, zobrať do náručia alebo objať. Funkciou ruky nie je konať zlo a preto je Ježiš proti tomu, aby ruky kradla, bila sa, dávala zauchá a podobne. Áno, Ježiš tieto ostré slová povedal proti zneužívaniu rúk, nôh a očí. Zneužitie ruky je potom výsledkom vnútorného sebeckého postoja. Človek sa učí, rozhoduje vtedy pre zlo. A tu je Ježiš potom kategorický. Ježiš sa preto staral, aby vnútorné prostredie človeka bolo plné lásky a múdrosti. Môžeme si položiť otázku: „Čo je vlastne narušená ekológia duše?“. Stačí si predstaviť človeka, ktorý je na penzii, býva v dome sám a vidíte tam u neho riad neumytý, veci na kope, podlaha špinavá. Odvrátili by sme tvár, keby sme videli, čo ide jesť a z akého taniera alebo hrnca. Otvorili by sme asi peňaženku, aby sme mu prispeli na zmiernenie jeho biedy. Povedzme, že ten človek zomrie a po smrti vyjde najavo, že ten človek mal našetrených  stotisíc eur. V akom vonkajšom a vnútornom prostredí žil tento človek? Lebo vnútorným prostredím u neho bola chamtivosť a lakomstvo. A Ježiš by mu asi povedal na základe tohto textu: „Odtni tú chamtivosť tvoju, lebo ti komplikuje život! Si bez úsmevu, bez radosti a tvoje konanie má následky na večný život.“. Je preto dôležité kontrolovať, čo nami hýbe. Čo máme odťať a čo má v nás rásť, o čo sa máme starať. Oproti kultúre mať a vlastniť Ježiš stavia kultúru dávania: „Kto by vám dal piť, čo i len pohár vody, nepríde o svoju odmenu.“ (Porov. Mk, 9,41). V Palestíne, kde je riadne horúco, pohár vody má úplne inú cenu ako u nás. Proti egoistickému inštitútu vlastniť, Ježiš stavia veľkodušnosť. Proti zameriavaniu sa na vlastné potreby, Ježiš žiada pozornosť voči druhým. Byť tvorivým a rozličným spôsobom prejavovať lásku voči druhým. Koľkokrát už len tým, že niekoho vypočujeme, darujeme svoj čas, úsmev alebo sme pozorní voči druhým doma, pri cestovaní, v práci, v škole, či v obchode. V kultúre dávania sa, teda v kultúre, ktorú priniesol Ježiš, naše životné prostredie bude správne formované.

 Zaujímavo sa k tejto téme môže viazať skúsenosť jedného vodiča, ktorý o sebe vraví takto. „V pondelok ráno, keď som cestoval do práce, som sa na diaľnici dostal do zápchy. Zastavovanie a opätovné štartovanie mi dvíhalo adrenalín, môjho rozospatého krvného obehu a zrazu sa šofér z vedľajšieho pruhu začal tlačiť do môjho jazdného pruhu. Pravdepodobne cítil moju opatrnosť a stále sa tlačil viac a viac. Ten za mnou spomalil lebo si všimol naše manévrovanie ale ja som dupol na plynový pedál „ty sa predo mňa nedostaneš!“. Medzera za mnou sa zväčšila ale v agresivite voči tomu „drzáňovi“ som si nestihol uvedomiť náraz do predchádzajúceho auta. Vodič, ktorý preskakoval z jedného pruhu do druhého sa vopchal do medzery a zmizol. A ja som do toho vrazil predo mnou. Prišiel policajt, ktorému som vysvetlil okolnosti. On to začal zapisovať, písať hlásenie o nehode a nakoniec vyhlásil: „Iné vozidlo vás predsa nemôže rozptyľovať. Vy ste sa nemali sústreďovať na neho ale na svoju cestu.“. Zvyšok  dňa som strávil s tým, že som sa snažil racionálne nájsť vysvetlenie pre moje konanie. Priveľmi som sa rozptyľoval, prechovával som agresivitu  a nepozeral som sa dopredu. Večer som si čítal v Biblii v liste Filipanom tieto slová: „Nehľadajte každý len svoj prospech ale aj prospech iných.“ (Fil 2,4) A vtedy som si zaumienil, že svoju pozornosť upriamim na dôležité veci a nie na nepodstatné, ktoré človeka rozptyľujú.

Vieme, že láska človeka koncentruje na dobrá. Sústredí sa na dobro. Sebectvo a hriech opačne človeka rozptyľuje. V tejto situácií sa to nakoniec potvrdilo. S hnevom stúpa agresivita a následne nehoda. Keby bol požehnal tomu človeku : „Ponáhľaj sa pomalšie.“, bol by možno reagoval inakšie. A tak ďakujme za takúto ekologickú výzvu, ktorú môžeme nájsť aj v tomto texte sv. Písma, aby sme si chránili životné prostredie našej duše. Odtnime to, čo narúša našu vnútornú ekológiu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo