Prečo je Najvyšší súd USA taký dôležitý ?

V poslednom čase sa aj v našej krajine rozbieha diskusia o zložení Ústavného súdu. Môžeme vidieť rôzne názory na to, akí by mali budúci sudcovia byť. Niektorí sa obávajú liberálov, iní zase konzervatívcov a ďalší naopak toho, že cez Ústavný súd by si mohla jedna z vládnych strán zaistiť beztrestnosť. Ústavný súd však pre nás väčšinou zostáva akousi vzdialenou zložkou moci, ktorú až tak výrazne nevnímame v médiách. Významným spôsobom však môže ovplyvňovať chod krajiny a prekonávanie zložitých kultúrno – etických tém v spoločnosti – a preto má veľký význam.

V USA diskusia o Najvyššom súde prebieha už určitý čas a nesporne vyvoláva veľké emócie. Mohli sme to vidieť pred pár týždňami v Senáte USA pri vypočúvaní Bretta Kavanaugha. Všetky liberálno- ľavicové médiá naňho okamžite zaútočili zo všetkých strán (nielen tie americké ale aj slovenské), predovšetkým však kvôli obvineniam zo sexuálneho zneužitia, ktoré neboli doteraz dokázané. Takéto veľké „bitky“ o každého nového sudcu však môžeme vidieť čoraz častejšie. V minulosti väčšinou Senát schvaľoval prezidentovho nominanta veľkou väčšinou, avšak táto tradícia je už dávno preč. Dnes, v dobe veľkého rozdelenia americkej spoločnosti, je už tento jav pravdepodobne nemožný. Prečo je však Najvyšší súd USA taký dôležitý a prečo vyvoláva také silné emócie ? Zastávam názor, že je to predovšetkým z dvoch dôvodov, ktoré pramenia zo súčasnej spoločenskej situácie.

Prvým dôvodom je svojím spôsobom „stabilná“ situácia v rozdelení kongresových „kresiel“ a ideologické rozdelenie americkej spoločnosti. V USA je väčšina z 50 štátov jasne zaradená buď k „červenej“ (republikánskej) alebo „modrej“ (demokratickej) strane. Výnimkou sú iba takzvané „swing states“ , o ktoré sa bojuje v každých prezidentských a kongresových voľbách, pretože voliči sa prikláňajú raz k jednej, raz k druhej strane. Takýmito štátmi sú napr. Florida, v ktorej aj v súčasnosti prebieha ostrosledované prepočítavanie hlasov alebo Pensylvánia. Štáty ako Texas, Arkansas, Alaska sú takmer istým ziskom pre Republikánov a naopak štáty ako Maine, California, Massachussets sú takmer istým ziskom pre Demokratov. Výnimkou je napríklad silne republikánsky, konzervatívny, pro-life štát Alabama, ktorý si v roku 2017 v mimoriadnych voľbách zvolil liberálneho,pro-potratového demokrata Douga Jonesa (jeho vyzývateľ Roy Moore z Republikánskej strany bol zhodou okolností tiež obvinený zo sexuálneho zneužitia, čo nebolo dodnes dokázané). V každých voľbách teda ide o získanie väčšiny, pretože pri systéme dvoch strán je to uspokojivé na presadzovanie svojich záujmov. Čo sa však týka počtu kresiel, tie sa výrazným spôsobom nemenia. V roku 2016 vo voľbách do Senátu stratila Republikánska strana 2 miesta (z 54 na 52 senátorov ) a v Snemovni reprezentantov 5 miest (z 246 na 241). V roku 2014 vo voľbách do Senátu Republikánska strana získala o 9 kresiel viac (zo 45 na 54) a v Snemovni reprezentantov získali o 13 kresiel viac (z 234 na 247) v porovnaní s rokom 2012. V obidvoch prípadoch si Republikánska strana udržala väčšinu v obidvoch komorách Kongresu, aj napriek tomu, že sa počet kresiel nezmenil výrazným spôsobom. Ako je to však v Kongrese pokiaľ ide o zmenu Ústavy USA ? Na zmenu Ústavy (teda pridanie dodatku) treba, aby najprv dve tretiny Senátu (66 zo 100 senátorov) aj Snemovne reprezentantov(290 z 435) alebo Konvent štátov , ktorý bol zvolaný dvomi tretinami štátnych legislatív (34 z 50 štátov), navrhol pridanie Dodatku. Stále však ide iba o navrhnutie. Samotné prijatie dodatku musí byť prijatá tromi štvrtinami štátnych legislatív alebo špecifickými konventmi v troch štvrtinách štátov. Celý systém je teda značne zložitý a vyžaduje vysoké počty kongresmanov. V súčasnej politickej atmosfére je však nájdenie konsenzu medzi Republikánskou a Demokratickou stranou takmer utópiou. Ani jedna strana nie je zároveň dosť silná na to, aby Ústavu zmenila sama. Preto stúpa moc Najvyššieho súdu. Jeho úlohou je vysvetľovanie Ústavy Spojených štátov, ale môže to robiť z niekoľkých pohľadov. Keďže na dosadenie nového sudcu Najvyššieho súdu stačí mať prezidenta a iba väčšinu v Senáte, je to omnoho jednoduchší spôsob ako ovplyvniť fungovanie spoločnosti. V roku 2006 sa napr. poslednýkrát hlasovalo o tzv. „Federal Marriage Amendment“ , čiže definovaní manželstva ako zväzku muža a ženy v Ústave, ktorý zlyhal v obidvoch komorách Kongresu (v Senáte za 49 a proti 48 a v Snemovni 236 za a 187 proti), pretože nedosiahol dostatočnú hranicu. Avšak manželstvo osôb rovnakého pohlavia je dnes v USA legálne, pretože ľavicovo – liberálni aktivisti prostredníctvom Najvyššieho súdu (v čase rozhodnutia v 2015 na ňom mali väčšinu liberáli 5-4) v prípade Obergefell vs. Hodges dosiahli jeho schválenie. Tým, že je súčasná situácia v USA taká vyhrotená a štáty sú viac menej rozdelené, klesá vplyv ľudí na chod spoločnosti a stúpa moc Najvyššieho súdu USA, o ktorý sa vedú boje.

Druhým dôvodom je povaha sudcov. Sudcovia sa v súčasnosti delia na tzv. liberálnych a konzervatívnych. Nie sú to však konzervatívci a liberáli v našom „európskom zmysle“. Konzervatívci uplatňujú tzv. originalizmus, teda vykladania Ústavy tak, ako bola napísaná a prijatá v čase jej vytvorenia. Zmeny ústavy majú byť podľa nich vykonané prostredníctvom článku 5 Ústavy (čo je vlastne proces, ktorý som popísal predtým). Liberáli naopak nesúhlasia s týmto prístupom a tvrdia, že Ústava má byť vysvetľovaná podľa súčasnej doby. Tým však vytvárajú rôzne nové práva bez toho, aby sa zodpovedali voličom. Napr. potraty sa v USA stali legálne cez rozhodnutie Najvyššieho súdu Roe vs. Wade , v ktorom sudcovia odvodili právo na potrat cez právo na súkromie pod 14.Dodatkom Ústavy, ktorý bol pridaný po Občianskej vojne hlavne na udelenie občianstva a na rovnakú ochranu pred zákonom pre otrokov. Liberálni sudcovia však týmto spôsobom interpretovali Ústavu a úplne zmenili pôvodný význam. Podobným spôsobom bolo zavedené aj manželstvo pre páry rovnakého pohlavia. Originalistický sudcovia môžu byť tiež za liberálne témy, môžu napr. súhlasiť s potratmi. Avšak v takom prípade si uvedomujú, že toto rozhodnutie patrí iba do kompetencie ľudí (teda majú o tom hlasovať v rámci svojho štátu), a preto má napr. Najvyšší súd USA možnosť neprijať daný prípad. Vo viac ako 30 štátoch USA sa Američania rozhodli definovať manželstvo ako zväzok muža a ženy. Ich vôľa a sloboda asi nebola pre sudcov dosť dôležitá, pretože ju odmietli a dnes platí manželstvo pre všetkých. Sudcovia sú tu na to, aby právo vykladali a nie ho tvorili. Myslím si, že ťažké spoločenské otázky by nikdy nemali byť rozhodnuté nevolenými úradníkmi (v tomto prípade 9 sudcami), ale ľuďmi. Tým, že sudcovia rozhodujú namiesto ľudí v kultúrno – etických otázkach, prispievajú k väčšej polarizácii spoločnosti. Nedovoľujú ľuďom prekonať ťažké otázky prostredníctvom diskusie, volieb alebo cez referendum. Natvrdo im povedia čo je a čo nie je správne v tejto oblasti. A preto zostáva zatrpknutosť a hnev u porazených, ktorých boj je častokrát úplne zbytočný aj napriek sile ich argumentov a možno správnosti ich názoru.

Som si vedomý toho, že tento stav nebude ľahké zmeniť. My , konzervatívci, v tomto súboji ťaháme zatiaľ za kratší koniec. Aj keď nesúhlasím so súdnym aktivizmom, myslím, že bude treba „vyrovnať“ sily. Koniec tohto aktivizmu nie je v dohľade, a preto je dobre, že Trump udržal väčšinu v Senáte (kvôli tomu nepovažujem posledné kongresové voľby za prehru). Má tak naďalej možnosť nominovať a schvaľovať sudcov na federálnej úrovni a zostáva iba dúfať, že to budú oddaní originalisti a konzervatívci ako zosnulý Antonin Scalia. Čím viac sudcov bude nasledovať jeho príklad, tým lepšie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo