Čo sa skrýva pod populárnou frázou „ži a nechaj žiť“?

Čo sa skrýva pod populárnou frázou „ži a nechaj žiť“?

Dnes už ustálená fráza ži a nechaj žiť je skutočne chytľavá a už takmer všeľudová. No mne nie je vôbec sympatická. Svoj postoj zdôvodním.

Na prvý pohľad sa nijako nezdá, že táto fráza v sebe obsahuje nebezpečenstvo. V dnešnej dobe sú sloboda a tolerancia chápané ako cnosti prvej triedy. Lenže tieto slová sú nám veľmi často podsúvané v pokrivenej verzii. Sloboda sa chápe oddelene od pravdy, zodpovednosti a pravidiel. Moderný človek si to odstrihol a rozdelil podľa vlastnej ľubovôle. Takáto oddelená sloboda však už nie slobodou, ale niečím čo vedie k otroctvu. Hoci na prvý pohľad sa to vôbec nezdá. 

Podobne aj slovo tolerancia sa pokrivilo. Toleranciou sa nerozumie tolerovanie blížneho ako osoby, ale to, že budem tolerovať jeho necnosti, klamstvá a porušovanie pravdiel. Proti hlúpostiam a pomýleným názorom aké sa dnes v spoločnosti presadzujú však nemožno uplatniť toleranciu. Treba sa proti nim otvorene (ale slušne a korektne) postaviť. Keď človeka, ktorého mám rád ohrozujú klamy dnešnej doby a vedú ho do nešťastia, nemožno uplatniť heslo Ži a nechaj žiť alebo Nevnucuj mi svoj názor

Nie je vždy dobré mlčať ... 

Týmto spôsobom sa naša spoločnosť a kultúra rúti do anarchie kde sa zo slobody paradoxne stáva tyran a pravidlá sú iba na papieri. Dnes sa už takmer všetko toleruje a až nechutne zrovnoprávňuje - všetky náboženstvá sú si rovné, všetky kultúry sú si rovné, všetky modely rodiny sú si rovné, všetky svetonázory sú si rovné ... Lenže vynucovať si rovnosť je neprirodzené. To robili komunisti - vnucovali rovnosť aj tam kde to nebolo vhodné. A vieme, že história je veľmi dobrý učiteľ.  

Rovnako príjemnosť sa dnes chápe ako zaručený indikátor šťastia. Lenže nie vždy sa príjemný život rovná šťastný život.  

V tomto kontexte si predstavte, že otec vidí svojho syna korčulovať sa po tenkom ľade. Otec rýchlo uteká k svojmu synovi a naliehavo ho vyzýva aby zišiel z ľadu lebo ináč sa utopí. Ale syn mu povie: Otec, ty obmedzuješ moju slobodu ! A otec na to: Ok, nechcem ťa diskriminovať ani potláčať tvoje práva. Máš právo utopiť sa. 

Žiaľ, podobná mentalita sa prenáša aj do náboženského života a podobne absurdnú predstavu majú mnohí aj o Bohu.  

Bieda boha pohoďáka
Náročky som nedal slovo Boh s veľkým B lebo v tomto prípade sa nejedná o skutočného Boha, ale boha ako projekciu ľudských túžob. Človek je prirodzene náchylný k sebectvu a k pôžitkárstvu. A aj cez tento filter má človek sklon si zdeformovať, prípadne úplne si vyfabulovať vlastného boha. 

Boh pohoďák je v skutočnosti boh, ktorému nič nevadí a žije si svoj vlastný život. Je to lenivý a pasívny boh. Je to boh, ktorý sa o svoje deti nestará a nezaujíma sa o ich osud. Jeho najvyšším ideálom je sloboda a príjemnosť. Nemá rád pravidlá, nikdy nikoho nevyrušuje, ale radšej preferuje chaos a disharmóniu.  

Naozaj chceme aby bol Boh takýto? 

Alebo prijimeme reálneho Boha - skutočne láskavého, spravodlivého a starostlivého Boha, ktorý nie je vždy príjemný, ale to len preto, že nám chce dobre a aj preto nám dáva Desatoro. Skutočný Boh neraz nalieha, prosí a niekedy aj tresce aby sa človek už konečne spamätal a odvrátil sa od svojich zlých spôsobov a žil plnosť šťastia. 

Kresťanstvo bez kríža a s lacnými kompromismi s hriechom nie je skutočným kresťanstvom. 

Boh nám dáva slobodu, ale nie na spôsob modernej frázy ži a nechaj žiť. Keby sa Boh riadil týmto heslom, spreneveril by sa sebe samému a my by sme skončili skutočne veľmi zle.    

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo