10 percent pre zamestnancov!

Britská Labouristická strana prišla nedávno s návrhom podľa ktorého by každá firma s viac ako 250 zamestnancami previedla 10% na svojich zamestnancov. Firma by musela založiť fond inkluzívneho vlastníctva, ktorý by sa tvoril 10 rokov a nakoniec by obsahoval 10% základného imania. Riadili by ho zástupcovia zamestnancov, ktorí by nesmeli akcie kupovať alebo predávať, ale získavali by dividendu, píše český portál Argument (http://casopisargument.cz/2018/09/25/labour-planuje-akcie-pro-zamestnance/).

Domnievam sa, že iniciatívy by sa v tomto smere mohli chopiť aj  kresťanské /kresťansko-demokratické strany, keďže myšlienka podielu zo zisku pre zamestnancov resp. podielu zamestnancov na vlastníctve (zamestnanecké akcie) bola a je stále prítomná v sociálnej náuke Katolíckej cirkvi, na ktorú sa tieto strany (aspoň v krajinách s katolíckou väčšinou obyvateľstva) odvolávajú.

Už v 19. storočí nemecký biskup Wilhelm Emmanuel von Ketteler (1811 – 1877) vyhlásil, že robotník vkladá „svoje telo a krv“ a spracúva „zároveň denne kus života“; a preto je správne ho urobiť „účastníkom“ a „spoluvlastníkom“ a týmto spôsobom prekonať mzdový systém. Táto myšlienka našla svoje vyjadrenie neskôr aj v sociálnych encyklikách pápežov.

Ján XXIII napríklad vo svojej encyklike „Mater et magistra“ píše: „Naznačenej požiadavke spravodlivosti možno vyhovieť viacerými spôsobmi, ktoré ponúka skúsenosť. Jedným z nich, ktorý patrí medzi najželateľnejšie, je postarať sa, aby robotníci mohli v primeranej forme a miere dosiahnuť určitú účasť na vlastníctve svojich podnikov, keďže dnes ešte viac než za čias nášho predchodcu ´je nevyhnutné zo všetkých síl zabezpečiť, aby sa v budúcnosti nadobudnutý kapitál zhromažďoval jedine rovnomerným podielom medzi bohatými a s istou dávkou veľkodušnosti sa rozdeľoval medzi zamestnancov´“

Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, ktoré je akýmsi zhrnutím sociálnej náuky Cirkvi, k danej téme uvádza: „Vzťah medzi prácou a kapitálom nachádza svoje vyjadrenie aj v podiele pracujúcich na vlastníctve, na jeho správe a výnosoch. Ide o požiadavku, ktorá sa často zanedbáva a ktorej je v skutočnosti treba prikladať väčšiu váhu. Je vhodné aby sa každý na základe svojej práce, mohol zároveň pokladať za spolumajiteľa veľkého pracoviska, na ktorom pracuje spolu so všetkými ostatnými. Cestou k dosiahnutiu takéhoto cieľa by mohlo byť, nakoľko je to možné, prepojenie práce s vlastníctvom kapitálu...“

Dokumenty sociálnej náuky Cirkvi nikde nehovoria aký by mal byť podiel zamestnancov na vlastníctve firmy, resp. ich podiel na zisku, avšak aby to malo zmysel, aby zamestnanci naozaj cítili, že pracujú „na svojom“, mal by byť tento podiel vo výške minimálne tých 10% a mal by sa týkať všetkých zamestnancov, ktorí vo firme odpracovali istý čas. Tým by zamestnanci zároveň získali aj podiel na správe podniku – právo hlasovať v dozornej rade do výšky svojho podielu. Toto riešenie považujem za lepšie ako u nás zavedené 13. a 14. platy, pretože lepšie kopíruje hospodársky výsledok firmy. Pri veľkých firmách dosahujúcich miliónové zisky by si tak mohli zamestnanci výrazne prilepšiť, čo by prispelo ku zmierneniu vo svete, ale aj u nás panujúcej obrovskej príjmovej a majetkovej nerovnosti.

Najlepším typom podniku je však určite družstevný podnik, kde zamestnanci sú zároveň vlastníkmi podniku a všetok zisk prislúcha zamestnancom ako členom družstva. Takýto typ podnikania treba všemožne podporovať ako to odporúča aj spomínaný Ján XXIII na inom mieste vo svojej encyklike „Mater et magistra.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo