Sociálne služby potrebujú zmenu

Ako tak sledujem vrcholiacu volebnú kampaň pred komunálnymi voľbami, ktoré sa budú konať 10. novembra,, čítam programy jednotllvých kandidátov alebo skupín kandidátov a neviem sa ubrániť pocitu, že mi tam niečo chýba.

Dozvedám sa ako chcú kandidáti vybudovať alebo zrekonštruovať detské ihriská, vybudovať cyklotrasy, riešiť kolabujúcu dopravu alebo zvyšovať transparentnosť pri nakladaní s majetkom a rozpočtom samosprávy. Sú to nepochybne zaujímavé témy, ktoré je potrebné riešiť. Ale je tu i iný naliehavý problém, ktorý je potrebné riešiť. Tento problém sa nazýva - zvyšovanie kvality a lepšej dostupnosti sociálnych služieb. O sociálnych službách sa v programoch kandidátov nedozvieme nič, v lepšom prípade iba ako o okrajovej téme ako o doplnku k tomu "hlavnému." 

Pritom v oblasti sociálnych služieb čakajú pre všetky mestá a obce veľké výzvy a značne náročné úlohy.Prevládajúci názor verejnosti s ktorým sa ako profesionál v tejto oblasti často stretávam, je, že pre občanov (prijímateľov sociálnej služby) umiestnených v zariadeniach sociálnych služieb je dôležité aby bolo o nich dobre postarané. Myslia tým to aby boli prijímatelia sociálnych služieb zaopatrení , mali uspokojené všetky biologické potreby a nič im nechýbalo. A keď k tomu pre nich zariadenie zabezpečí i voľnočasové aktivity, terapeutické aktivity a návštevy rôznych podujatí v zariadení alebo mimo budovy zariadenia, môžeme hovoriť o plnohodnom naplnení ich potrieb.

Toto však zdaleka nestačí. V súčasnosti sú požiadavky na sociálne služby omnoho vyššie, zriaďovatelia a posyktovatelia sociálnych služieb musia neustále zvyšovať kvalitu posyktovaných sociálnych služieb. Zvyšovanie kvality znamená aby prijímatelia sociálynch služieb boli čo najviac samostaní a mohli žiť nezávisle svoj život bez akýchkoľvek obmedzení. Toto je ideálny stav, ktorý ak sa nedá dosiahnuť z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu prijímateľa, musí nastúpiť primeraná podpora a dohľad. A toto je to podstatné. Už sa nemôžeme zameriavať iba na komplexnú starostlivosť o prijímateľa ale musíme precovať tak aby prijímateľ si všetky potrebné úkony starostlivosti o svoju osobu vykonal sám či už s pomocou alebo bez pomoci.A rovnako aby sám sa rozhodol aké aktivity alebo podujatia chche navštíviť a aby sa na určené miesto mohol dostaviť sám bez pomoci alebo s pomocou profesionála.Ďalšou  podmienkou pre nezávislý život prijímateľa je i miesto v ktorom žije. Obyčajne je to izba kde sú v lepšom prípade umiestení dvaja prijímatelia, ubytovanie po troch a viac prijímateľov je aj v dnešnej dobe realitou. Ak má prijímateľ štastie, v izbe býva samostatne. Ide o to aby prijímatelia žili v prostredí, ktoré v maximálnej miere pripomína skutočný domov. Aby už ďalej nemuseli žiť vo veľkých budovách z množstvom ďalších prijímateľov a množstvom zamestnancov. Vytvára to atmosféru "inštitúcie".zo všetkými negatívnymi vplyvmi na prijímateľa a jeho život.

Úlohou samospráv miest, obcí a samosprávnych krajov v procese deinštitucionalizácie a transformácie sociálnych služieb je naplniť tieto dve základné podmienky - zmeniťsystém poskytovania sociálynch služieb tak aby prijímatelia mohli žiť nezávislý život.To znamemná zmeniť systém posudzovania odkázanosti na sociálnu službu tak aby v drahých celoročných pobytových službách boli umiesňovaní iba tí občaniaq,ktorí sú na to skutočne odkázaní. Ostaní občania ktorí sú scopní žiť svoj nezávislí život budú zaradení do komunitného systému poskytovania sociálnych služieb Ide predovšetkým o terénne sociálne služby v domácnosti občana  alebo o ambulantné formy sociálnych služieb, ktoré sa vykonávajú počas pracovných dní od ráma do popoludnia a následne občania sa vracajú späť do svojho domáceho prostredia.

Druhou podmienkou pre naplnenie nezávislého života prijímateľov je premiestnenie prijímateľov z dnešných veľkých neosobných budov do priestorov rodinného typu. Toto si vyžaduje nemalé finančné prostriedky, ktoré ale je možné získať napríklad z prostriedkov, ktoré sú alokované v IROP-e (Integrovaný regionálny operačný program) a o ktoré môžu samosprávy požiadať. Osobitnou kapitolou je problematické nastavenie podmienok na čerpanie týchto zdrojov. Toto je však problém, ktorý musí vyriešiť ministerstvo práce, sociálynch vecí a rodiny v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstava ako riadiacim orgánom.Dôsledkom je v súčasnosti veľmi nízke čerpanie zdrojov a malý počet podaných žiadostí o nenávratný príspevok. Nestačí však iba získať zdroje na vybovanie nových nízkokapacitných moderných budov rodinného typu  alebo na rekonštrukciu existujúcich budov ale na  postupnú deinštitucionalizáciu bude potrebné zmeniť organizáíciu práce v zariadeniach a predovšetkým zmeniť inštitucionálne mylslenie všetkých aktérov - zamestnancov, prijímateľov, rodinných príslušníkov a verejnosti.

Ide o značne náročnú úlohu pre samosprávy, ktorej výsledky nie sú tak viditeľné ako keď sa podarí vybudovať nové detské ihrisko alebo sa podarí opraviť cesta a zároveň sa táto úloha nedá zeralizovať za jeden rok ani za štyri roky. Je to beh na dlhé trate. Problém je, že dnes sme už mali bežať na tej dlhej trati a nie stáť na štarte a váhať či vôbec máme odštartovať.

Mgr. Ján Kmeť,PhD.     

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo