Neoddeliť, ale ani nezameniť poradie

Neoddeliť, ale ani nezameniť poradie

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele (Mk 12,28-34) ponúka text prvého a najväčšieho prikázania. Príkaz milovať Boha bol známy už v starozákonných textoch. Na prekvapenie však Ježiš k nemu pridáva druhé prikázanie, ktorým je láska k blížnemu.

Vo vzťahu Boha a človeka predstavujú Božie prikázania dôležitú súčasť našej viery. Prostredníctvom prikázaní Boh ukazuje človeku cestu, ktorou má kráčať, keď chce žiť v súlade s Božou vôľou. Neraz sa stáva, že človek  vníma Božie prikázania ako bremeno, ktorého sa treba zbaviť, aby človek ostal „slobodným“. V skutočnosti ide o stratu zmyslu pre realitu, lebo nejestvuje spoločnosť, v ktorej by neplatili žiadne pravidlá a v ktorej by každý človek bol úplne nezávislý od všetkého a všetkých. 

Otázka zákonníka, ktoré prikázanie je najväčšie, zaznieva v prostredí jeruzalemského chrámu, miesta kultu a modlitby. Otázka odráža túžbu poznať, čomu vo vzťahu k Bohu má človek venovať tú najväčšiu pozornosť a starostlivosť. 

Láska k Bohu

Príkaz lásky k Bohu uvádza starozákonná kniha Deuteronómium, ktorá je s Knihou žalmov a Knihou proroka Izaiáša najčastejšou citovanou starozákonnou knihou  v Novom zákone. Chcem však upozorniť, že celý starozákonný príkaz začína zvolaním: Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.“  (Dt 6,4-5) Tieto slová sa dodnes modlia členovia židovského národa každé ráno a večer. Je to ich vyznanie viery. Je to princíp, od ktorého sa odvíja všetko ostatné. Nazýva sa „Šema“ podľa úvodného slovesa – šema – počúvaj!Ide o tak zásadné prikázanie, že v židovských domoch na zárubniach dverí je aj tento text uložený v malej nádobke, ktorá sa nazýva „mezuza“. Keď členovia rodiny odchádzajú alebo sa vracajú domov, vždy sa jej dotknú, aby si pripomenuli, že podľa tohto prikázania sa majú v živote správať. 

V hebrejskom jazyku sa slovo „jeden, jediný“ povie „echad“. Jestvuje podobné slovo „acher“, ktoré však znamená „iný, odlišný“. V hebrejskom jazyku je rozdiel medzi týmito dvoma slovami len v poslednom písmene d – r, ktoré sa v hebrejčine na seba veľmi podobajú, až sa neraz zamieňajú. Preto hebrejské rukopisy tohto prvého prikázania zvýraznili posledné písmeno  d (dalet), aby bolo jasné, že Pán je „jediný“ – echaa niet nejakého „iného“ – acher, ako ukazuje obrázok.

Aj táto drobná gramatická poznámka nám ponúka hlboké duchovné posolstvo. Nedovoľme, aby okrem Boha, ktorý je Otcom Ježiša Krista, bol v našom živote nejaký iný, ďalší boh! Buďme aj my počúvajúcimi na Božie slovo. Nech uši nášho srdca načúvajú Boží hlas. 

Celý príkaz teda začína uistením, že Pán je náš Boh, že je jediným Pánom. Je to odkaz na Božiu lásku, na to, čo Boh vykonal v dejinách spásy Izraela. Božia láska k nám je vždy prvá. Príkaz lásky nie je nariadením, lebo láska sa nedá vynútiť. Je to naša odpoveď na Božiu lásku, ktorou nás neprestáva milovať. 

Láska k blížnemu

Pán Ježiš k prvému a najväčšiemu prikázaniu pridáva hneď ďalšie: Druhé je toto: ‚Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!‘“ (Mk 12,31) Aj toto prikázanie má svoj pôvod v Starom zákone, konkrétne v knihe Levitikus 19,18. Ježišovou „novinkou“ je, že ich vzájomne prepája. Jestvuje súvis medzi „milovať budeš tvojho Boha“ a „milovať budeš tvojho blížneho“. Láska k blížnemu je viditeľným dôkazom toho, že naša láska k Bohu je autentická, ako nekompromisne upozorňuje autor Prvého Jánovho listu „Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“ (1 Jn 4,20)

Ježiš v odpovedi zákonníkovi jasne hovorí, že láska k Bohu je prvým a láska k blížnemu druhým prikázaním. Navzájom ich teda nemáme od seba ani oddeľovať, ale ani nezamieňať poradie. Milovať blížneho totiž neznamená vo všetkom mu vyhovieť, ale znamená usilovať sa dať mu to, čo je skutočne dobré v Božích očiach. Milujúci rodičia nedajú deťom všetko, po čom ich deti túžia, lebo jestvujú veci a situácie, ktoré ich deťom môžu ublížiť. Múdre spoločenstvo a zodpovedná spoločnosť sa má usilovať dávať  svojim členom nie to, po čom každý z nich zatúži a zachce, ale čo skutočne osoží pre ich dobro a budovanie v súlade s Božou vôľou. Ak sa zo spoločnosti odstráni prvé prikázanie, tzn. odstránime Boha, vytvára sa zmätok, lebo našim vzťahom chýba pevný Princíp, od ktorého sa všetko odvíja. 

Duchovný odkaz je zrejmý. Prvé a najväčšie prikázanie kladie pred nás vyzvu, aby sme neboli ani polovičatí, tretinoví, ani inak rozdelení ľudia, ale celým svojim bytím a celým svojim životom kládli Boha na prvé miesto. Jedine v tejto nerozdelenosti sa správnym spôsobom uskutočňuje láska k blížnemu. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo