Zážitky na prahu smrti a možné interpretácie

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zážitky na prahu smrti a možné interpretácie

Jedna zo záhad ľudskej existencie a konca života sú zážitky na prahu smrti. Veda, filozofia a náboženstvo skúmajú tento jav z vlastnej perspektívy, ale nie vždy prichádzame k jednoznačným záverom.

Smrť - slovo, ktoré u mnohých vyvoláva strach a úzkosť, u iných, hlavne veriacich nádej, že sa smrťou iba začína nová etapa života. V minulosti bola smrť ľuďom oveľa bližšia. Ľudia zvyčajne videli zomierať svojich blízkych. So smrťou mali priamy kontakt a možno sa jej až tak nebáli. Lekárska veda síce predĺžila ľudský vek a prispela k pozdvihnutiu životnej úrovne, no na strane druhej sme sa smrti odcudzili. Najmä v západnej kultúre, ktorá sa sústredila na prítomný okamih, sa smrť začala tabuizovať. Smrť je v istom zmysle konečná zastávka. Oberie človeka o všetko. Všetko čo si nahromadíme v tomto svete, zanecháme tu. Existuje však niečo aj po smrti? Ako možno interpretovať záhadný a vysoko diskutabilný fenomén zážitkov na prahu smrti (v angl. near-death experience, skratka NDE)? Prežíva vedomie aj po smrti?  

Smrť by sme z lekárskeho hľadiska mohli rozdeliť do dvoch fáz. Klinická smrť je zastavenie dýchania a činnosti srdca, ale mozog zostáva nepoškodený. Z tejto fázy sa dá dostať späť oživovaním. Časový limit v ktorom to je možné je približne 5 minút, v krajných prípadoch 30 minút. Biologická smrť je stav z ktorého sa nemožno vrátiť. Definitívne a nezvratne sa končí činnosť všetkých životných funkcií. Toto rozdelenie je potrebné mať na pamäti pri prístupe k NDE. 

Ľudia, ktorí zažili NDE de facto nezomreli, ale prežili klinickú smrť. Zaujímavé je, že NDE sú zaznamenávané už od čias staroveku. V 18. storočí Pierre-Jean du Monchaux spísal najstaršiu známu lekársku správu o NDE. Priekopníkom pátrania a interpretácie NDE je americký lekár a filozof Raymond Moody. V polovici 70. rokov 20. storočia napísal knihu Život po živote kde zdokumentoval desiatky prípadov ľudí, ktorí prežili klinickú smrť, vrátili sa späť a opísali to, čo zažili. Moody zaznamenal, že tieto zážitky majú veľa spoločných znakov: 

1) Pocity blaženého pokoja  
2) Počuteľné zvuky
3) Oddeľovanie od vlastného tela 
4) Cesta svetelným tunelom
5) Prežitie spätného pohľadu na vlastný život (zdroj: 1001 myšlenek, ktoré zmenily naše uvažování)

Moody už v úvode svojej knihy píše, že nie je jeho úmyslom dokázať život po smrti. Moody zaznamenáva zážitok jednej ženy. Mohli by sme tento zážitok zaradiť k bodu číslo jedna. 
Začala som vnímať najfantastickejšie pocity. Necítila som absolútne nič okrem mieru, pohodlia a ľahkosti - proste zázrak. Chápala som, že všetky moje starosti pominuli a pomyslela som si: Och, aké ticho a pokoj. Nič ma nebolí.“

Pre týchto ľudí nebolo ľahké popísať priestor v ktorom sa ocitli. „Nuž, naozaj mám teraz problémy, keď sa to snažím vykresliť, pretože všetky slová, ktoré poznám, sú trojrozmerné. Samozrejme náš svet - v ktorom žijeme teraz je trojrozmerný, ale ten ďalší určite nie je. Preto sa mi to tak ťažko hovorí. “

Po Moodyho knihe nasledovali ďalšie svedectvá o zážitkoch na prahu smrti. Napríklad v roku 2012 vyšla kniha amerického neurochirurga Ebena Alexandra Journey into the Afterlife, ktorý prežil klinickú smrť. Alexander svoj zážitok opisuje aj v jednej epizóde populárno-vedeckého seriálu Cestováni červí dírou s Morganem Freemanem.

V roku 2008 som dostal ťažké bakteriálne ochorenie mozgu a upadol som do kómy. Pripadal som si ako dážďovka, všetko zlovestne hnedé až temné. Až zrazu som uvidel podivné svetlo, ktoré sa zväčšovalo až som sa objavil na nádhernej lúke spolu s veľkým množstvom motýľov. Necítil som svoje telo. Prišiel som do stavu keď som sa ocitol akoby v jadre vesmíru. Hrejivý pocit a predo mnou bolo celé multiverzum ...“ Alexander zastáva názor, že vedomie môže existovať nezávisle na mozgovej činnosti. Zaujímavé výsledky prináša aj štúdia AWARE z roku 2012. (link:  https://www.southampton.ac.uk/news/2014/10/07-worlds-largest-near-death-experiences-study.page#.VDpMEfl_sdR) 

Agentúra Gallup už v roku 1982 vydala štatistiku podľa ktorej až 15 percent Američanov prežilo NDE a podobné zážitky. Niektorí skeptici však začali stavať NDE na tú istú úroveň so zážitkami údajných stretnutí s mimozemšťanmi. Problém spočíva v tom, že na rozdiel od stretiek s mimozemšťanmi, NDE boli riadne vedecky a lekársky zdokumentované. NDE sú zaznamenávané naprieč kultúrami a spoločnosťami. Niektorí však spozorovali, že stretnutia po živote sú nábožensky podmienené - kresťania vidia Ježiša, moslimovia Mohameda. Zrejme je pravda, že to čo niekto zažije je jedna vec a ako si to vysvetlí vec druhá.  

Ako interpretovať tieto zážitky? Niektorí za NDE nehľadajú náboženské alebo metafyzické pozadie, ale čisto prirodzené, vedecké vysvetlenie. V jednom výskume vedci na príklade zomierajúcich potkanov poukázali na hyperaktivitu mozgu. (link: https://tech.sme.sk/c/6900462/vedci-vysvetlili-zazitky-blizke-smrti.html) Podobne to funguje aj u ľudí. Mozog pred blížiacou sa smrťou vysiela obranné signály, ktoré majú podobu tunelov, stretnutí s blízkymi, levitácie a podobne. Kľúčová môže byť aj produkcia endorínov. „Pozorovaná aktivita mozgu by totiž vysvetľovala, prečo sa ľuďom zdá, že sa vznášali nad svojím telom, ale i ďalšie fenomény. Víziu tunela so svetlom by napríklad vysvetľoval nedostatok okysličenej krvi prúdiacej do mozgu po zlyhaní srdca.“ Tieto signály však nemusia pochádzať iba z mozgovej aktivity. Možno teda jednoznačne odmietnuť aj metafyzickú príčinu NDE? 

Hans Küng hodnotí tieto zážitky celkom jednoznačne: „Čo vypovedajú tieto zážitky umierajúcich ľudí o živote po smrti? Nič ! Ako teológ cítim povinnosť odpovedať jasne - tieto zážitky umierajúcich ľudí nemajú pre život po smrti žiadnu výpovednú hodnotu, týkajú sa posledných päť minút pred smrťou a nie večného života po smrti. Z týchto prechodových minút ešte nemožno vyčítať kam sa ľudia dostanú po smrti - do ničoty, alebo do nového života ... “

Možno, že NDE o budúcom živote toho veľa nevypovedajú, ale ... Už v minulom článku (Nebo, peklo, očistec) som poukázal na to, že NDE nie sú absolútnym dôkazom posmrtného života. Určite však stoja za pozornosť. Skutočnosť NDE má svoj zmysel pretože núti ľudí zamyslieť sa nad existenciálnymi otázkami, prípadne prehodnotiť vlastný život. 

Moody uvádza, že mnohí z tých, ktorí prežili klinickú smrť, sa začali na svoj život a na svet pozerať inými očami. Istá žena opisuje: „Bolo to istým spôsobom požehnanie, pretože pred srdcovým infarktom som stále robila pre svoje deti, trápila sa nad minulosťou a strácala radosť z prítomnosti.“

Otázku prehodnotenia dobre ilustruje film Hráči so smrťou z roku 1990. Študenti medicíny si navodzujú klinickú smrť aby zistili aké je to za „oponou.“ Najskôr sú z NDE fascinovaní. Riskantný experiment však naberie zaujímavé, no nie celkom príjemné obrátky. Medikov, ktorí absolvovali experiment, začne prenasledovať vlastná minulosť. Jedného z nich, Nelsona, začne prepadávať predstava chlapca, ktorí bol tragickou obeťou jeho šikanovania. Iný študent - notorický sukničkár má bizardnú záľubu točiť si sex s frajerkami bez toho aby o tom vedeli. Jemu sa začnú premietať obrazy žien, ktoré zneužil. Raz kráča vedľa výkladu s televízormi a zrazu sa mu na každom z nich vyjaví obraz ženy, ktorá mu niečo vyčíta. Zaujímavým príkladom je študent David, skeptik, ktorý sa najskôr zážitkom jeho spolužiakov vysmieva, no neskôr sa nechá presvedčiť. David prežije okamih, v ktorom sa mu premietne jeho spolužiačka zo základnej školy, ktorú šikanoval. Počas NDE sa všetko obráti proti nemu. Zahanbený a vydesený David je nútený ísť za už dospelou spolužiačkou a prejaviť lútosť nad svojim konaním. Vo filme je vyobrazený prvok odpustenia a zmierenia, ale aj to, že človek nie je pánom nad smrťou.  

Na záver
Zážitky na prahu smrti môžu, no nemusia nevyhnutne viesť k nejakej forme náboženskej viery. Nech je už ich príčina akákoľvek - sú silným osobným zážitkom, ktorý môže prinajmenšom vyprovokovať k hľadaniu po odpovediach na otázky o ktoré počas našej uponáhľanosti a materialistickému spôsobu života častokrát ani nezakopneme. 

Použitá literatúra 
KUNG, H: Večný život? 2006
MOODY, R: Život po živote. 2015. 

SOUZA, D: Život po smrti. 2010
https://en.wikipedia.org/wiki/Near-death_experience

Titulný obrázok - https://www.jashow.org/articles/what-is-a-near-death-experience/

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo