Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
18. október 2018

Využívanie verejných zdrojov príčina našej chudoby

Príjmová chudoba na Slovensku. Pracovať nestačí ak 80% našich príjmov odíde do verejných zdrojoch a tam sa nevyužijú účelne. Prestaňme ideologizovať vyžadujme morálku a odbornosť od všetkých volených funkcionárov.

              V pondelok 15.oktobra bola v Národnej rade konferencia k chudobe na Slovensku https://www.youtube.com/channel/UCYBiBMGMNLOuTYTzO-B2nLg/videos?utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=videa_z_konferencie_krestan_na_vidieku_a_zodpovednost_za_nabozensku_slobodu_vo_svete&utm_term=2018-10-22 . Za štatistický úrad vystúpila pani doktorka Ivančíková, ktorá hovorila o príjmovej chudobe pracujúcich. Z jej údajov vyplývalo, že 6,3% pracujúcich u nás nezachránilo pred chudobou ani to, že pracujú. Keď som sa jej spýtal ako merajú chudobu, veď náklady na život rodiny žijúcej v meste sú iné ako napríklad rodiny žijúcej na vidieku, tak mi odpovedala, že náš štatistický úrad nesleduje nákladovú chudobu, ale iba príjmovú. Nebol som z toho nadšený, veď z uvedeného vyplýva, že skutočný stav chudoby na Slovensku vlastne ani nepoznáme.

              Vzápätí som čítal článok pána šéfredaktora Postoja pána Múčku, v ktorom sa zaoberá tým, že terajší minister financií vynašiel systém, ako výrazne zdaniť domácnosti bez toho, aby si to všimli. V diskusii k článku pán Michal dokonca uvádza, že hoci si to neuvedomujeme príjmy pracujúcich sú zdanené tak, že 80% našich príjmov skončia v štátnom rozpočte a k nemu pridružených verejných rozpočtoch. Takže nielen terajší minister financií, ale všetci doterajší spravovatelia verejných financií popracovali na tom, aby sme boli dôkladne zdanení bez toho, aby sme si to plne uvedomovali.  

                Takýmto vyzbieraním ide teda o obrovský balík peňazí, z ktorými disponujú štátne orgány, verejná správa, poisťovne (sociálne a zdravotné) a podobné verejnoprávne inštitúcie. Podobné to určite bolo aj pred rokom 1989 ibaže vtedy všetky peniaze skončili pod palcom Štátnej plánovacej komisie. Dnes je to množstvo inštitúcií a tým je to neprehľadnejšie, ale v podstate sa o nich hovorí pri schvaľovaní štátneho rozpočtu.

                 Tieto podnety ma viedli k zamysleniu, ako je to s našou chudobou, alebo blahobytom za situácie, kedy tým čo ich zarábajú, štát pomocou zákonov, zoberie drvivú väčšinu príjmov?

Predovšetkým by som chcel v tomto zamyslení abstrahovať od ideológií, ale na celý problém sa pozrieť s pohľadu toho, ako sa manažérsky kvalifikovane a zodpovedne narába v verejnými peniazmi, ktoré sú peniazmi nás všetkých. Dôležité je to najmä preto, že od roku 1992 sú za narábanie s našimi peniazmi zodpovední slovenskí manažéri a sami sme si ich do vedúcich funkcií zvolili.

                  Základnou oblasťou, od ktorej je závislá naša chudoba, alebo blahobyt je bývanie. Do bývania patrí jeho nadobudnutie, poplatky súvisiace s jeho prevádzkou, energie, voda, odpad, atď. Pre rodiny v minulosti z verejných zdrojov štát prispieval na nadobudnutie bývania (štátne byty, družstevné byty a štátom dotované pôžičky pri stavbách domov). Formou bezúročných pôžičiek bola dotovaná aj podpora pri zariaďovaní domácností. Prevádzka bola dotovaná prostredníctvo regulácie cien energií, vody a spracovania odpadov. V súčasnosti ide pri nadobudnutí bývania iba o dotáciu pôžičiek a podporu malého počtu výstavby nájomných bytov. Oproti minulosti žiadna podpora z verejných zdrojov pre prevádzku bývania, energie, vodu a odpady.  Ostatné si musia mladí ľudia pri zakladaní a fungovaní rodín hradiť s pôžičiek a vlastných zárobkov.

Inzercia

                  Druhou dôležitou oblasťou, ktorá rozhoduje o chudobe, resp. blahobyte sú náklady na stravovanie. V minulosti štát dotoval výrobu a reguloval ceny základných potravín a preto chlieb, pečivo, mlieko, mäso, vajcia a pod. boli vo veľmi nízkych cenách. V súčasnosti ceny na trhu sú v podstate svetové, porovnateľné v celej EÚ a príjmy slovenské. Mnohí z vlastných skúseností hovoria, že ceny potravín v Rakúsku, Nemecku a ďalších krajinách sú dokonca nižšie ako na Slovensku. Dotácie v poľnohospodárstve sú dotácie výrobcov a nie spotrebiteľov. Veď ani nie sú viazané na produkciu, ale v najväčšej miere na obrábané hektáre pôdy.

                   Doprava do zamestnania a za ďalšími povinnosťami. V súčasnosti sa veľa diskutuje o tom, že seniori a študenti majú dopravu vlakmi zadarmo a aká je to strašná chyba. Doprava aj v minulosti bola silne dotovaná, lebo vtedajší manažéri vedeli, že potrebujú ľudí dostať do práce a študentov k vzdelávaniu. Aj v prípade seniorov bola doprava nad určitý vek takmer zadarmo. Nízke boli ale tiež nadobúdacie ceny aut a pohonných hmôt. Teraz sme aj pri nich svetoví, pričom bola zdecimovaná verejná doprava. Došlo to až tak ďaleko, že bola na viacerých miestach osobná doprava vlakmi zrušená a tak nefunguje ani tam, kde majú koľaje a premávajú tam nákladné vlaky. Čo by dali zato obyvatelia Veľkého Krtíša, Svidníka a ich okolia keby k nim viedla železničná trať. Náklady na cestu za prácou, za štúdiom, k lekárovi, pri vybavovaní rôznych administratívnych povinností vážne zasahuje do rozpočtu rodín. Ak tam dnes štát prispieva dotáciami mal by to ale robiť rozumnejšie aby svojou politikou zlepšoval všestranné podmienky fungovania v tejto oblasti. Dnes vidíme najmä presun na cestnú dopravu a osobnú dopravu, ktorá je iste omnoho nákladnejšia a má svoje limity aj v infraštruktúre.     

                  Vyššie uvedené úvahy sú v podstate podnetmi na zamyslenie. Z uvedeného vyplýva, že v mnohých oblastiach, kde v minulosti sa dávali peniaze z verejných zdrojov dnes tam peniaze nejdú vôbec, alebo v obmedzenom množstve. Celkove však možno konštatovať, že manažovania verejných financií ak pridáme ďalšie pohľady do súčasného zdravotníctva a školstva je oproti minulosti biedne.  Kde sú tie peniaze, ktoré sa ušetrili tým, že ich už oproti minulosti do uvedených oblastí nedávame. Použili sa inde účelne?

                   Prestaňme tieto pohľady ideologizovať, ale začnime od ľudí, ktorí chcú spravovať naše peniaze a uchádzajú sa do funkcií starostov, primátorov, poslancov parlamentu a ďalších funkcií vyžadovať jasné koncepcie využívania zverených finančných zdrojov a skladanie účtov za ich spravovanie. Je strašné počúvať ako generálny riaditeľ železníc nikdy nerobil na železniciach, generálny riaditeľ štatistického úradu zase na štatistike, poštár sa stane ministrom zdravotníctva, atď. Taktiež počúvať ako svojou činnosťou spôsobili obrovské škody, ale z funkcií odišli namiesto postihu na zlatých padákoch. Konečne by mali náš štát spravovať odborníci a mali by mať minimálne hmotnú zodpovednosť za narábanie s verejnými prostriedkami. Som presvedčený, že potom by sa konečne začalo niečo užitočné robiť aj pri odstraňovaní chudoby na Slovensku.

Odporúčame

Blog
Začiatky rozkrádania Slovenska a vzniku mafií

Začiatky rozkrádania Slovenska a vzniku mafií

Vysporiadanie sa s dnešnými problémami si žiada, aby sme sa pozreli s otvorenými očami na to čo sa dialo po novembri 1989. Mnohé z toho totiž nechalo deformujúce genetické vady v súčasnej slovenskej spoločnosti. Poradiť si s nimi nebude ľahké. Ale ak o nich nebudeme otvorene hovoriť tak riešenie nenájdeme.