Pavol VI. v spoločnosti svätých pápežov

Pavol VI. v spoločnosti svätých pápežov

V nedeľu 14. októbra bude vyhlásený za svätého pápež, ktorého mnohí označujú „zabudnutý pápež“. Akoby sa totiž stratil medzi „usmievavým Jánom“, ako volali jeho predchodcu Jána XXIII., a „Karolom Veľkým“, ako sa neraz hovorí o Jánovi Pavlovi II. Podľa niektorých bol apoštolom Pavlom našich čias. Pavol VI. sa zaradí do generácie svätých pápežov 20. storočia.

Vlastným menom Giovanni Battista Montini sa narodil 26. septembra 1897 v talianskej dedinke Concesio pri meste Brescia. Za kňaza bol vysvätený v roku 1920. Väčšinu svojho kňazského života pracoval v diplomatických službách Svätej stolice.

Pius XII. ho v roku 1954 vymenoval za arcibiskupa milánskej diecézy a o štyri roky ho Ján XXIII. kreoval za kardinála. 21. júna 1963 bol zvolený za pápeža. 

Dokončenie koncilu

Tento Petrov nástupca sa výrazne zaslúžil o dokončenie Druhého vatikánskeho koncilu. Po otvorení koncilu v roku 1962 boli viaceré pripravené schémy a texty odmietnuté koncilovým zhromaždením. Z mesiacov, ktoré mal trvať koncil, sa práce natiahli. Medzitým v roku 1963 zomrel pápež Ján XXIII. Jeden kardinál sa vtedy údajne vyjadril: „Ján XXIII. otvoril koncilom okná Cirkvi pre čerstvý vzduch, ale tým sa otvorili aj silnému vetru a búrke. Vôbec netreba závidieť tomu, kto sa teraz bude snažiť ich zavrieť,“ čím myslel na úspešné zakončenie koncilu.

Vďaka ľudským a kresťanským čnostiam pápeža Montiniho ako pokora, múdrosť, vzdelanie, schopnosť počúvať druhých, úcta ku každej osobe, dokázal počas koncilu zmieriť viaceré mienky a prúdy a dokumenty boli prijímané s výraznou až neočakávanou jednotou a vysokým počtom hlasov koncilových otcov.

Pavol VI. sa zaslúžil  o implementáciu koncilových uznesení do praxe (Rímsky misal, reforma liturgického kalendára, nový lekcionár, reforma Rímskej kúrie, príprava nového Kódexu kánonického práva a Kódexu kánonov východných cirkví). Stal sa aj terčom kritiky. Zo strany jedných za to, že údajne udusil nádeje, ktoré sa vkladali do koncilu, zo strany druhých preto, že prijatými koncilovými dokumentami vraj zosvetáčtil Cirkev.

Flying Paul

Pavol VI. vniesol do práce pápežov nové prvky, ktoré nám dnes pripadajú samozrejmé. Ako prvý pápež od apoštola Petra navštívil v januári 1964 Svätú zem. Obnovil prax synody biskupov, čo je aj jeden z dôvodov, pre ktorý jeho kanonizácia prebehne počas aktuálnej synody biskupov o mladých, ktorá sa koná v Ríme. Zreformoval štruktúru Rímskej kúrie, založi Medzinárodnú teologickú komisiu a viaceré pápežské komisie a rady napr. Iustitia et pax, Cor unum.  

Začal uskutočňovať zahraničné apoštolské cesty (Ázia, Afrika, Latinská Amerika, USA) a z toho dôvodu dostal od novinárov prezývku „flying Paul – lietajúci Pavol“.  Ako prvý pápež vystúpil v OSN.

Počas svojho pontifikátu kreoval 142 nových kardinálov, medzi nimi Albina Lucianiho (budúci pápež Ján Pavol I.), Karola Wojtylu (budúci pápež Ján Pavol II.) a Jozefa Ratzingera (budúci pápež Benedikt XVI.). Zdieľať

Zriekol sa pápežskej tiary a získané peniaze daroval chudobným. Na záver svojej návštevy Indie v roku 1964 podaroval komunite matky Terezy svoje pápežské auto. Počas svojej apoštolskej návštevy vo filipínskej Manile utrpel poranenie nožom pri pokuse o atentát na jeho osobu.

Vynikal hlbokou mariánskou úctou. Na záver 3. sekcie Druhého vatikánského koncilu 21. novembra 1964 vyhlásil Pannu Máriu za „Matku Cirkvi“. Urobil tak v spojitosti s promulgovaním vieroučnej konštúcie o Cirkvi  Lumen gentium, ktorá venuje jednu celú kapitolu Božej Matke. 

Pavol VI. stanovil maximálny počet kardinálov voličov na 120 a určil, že po dosiahnutí veku 80 rokov kardinál stráca právo zúčastniť sa na voľbe pápeža. Počas svojho pontifikátu kreoval 142 nových kardinálov, medzi nimi Albina Lucianiho (budúci pápež Ján Pavol I.), Karola Wojtylu (budúci pápež Ján Pavol II.) a Jozefa Ratzingera (budúci pápež Benedikt XVI.).

Pavol VI. a Slovensko

Pápež Montini mal informácie o dianí v bývalom Československu najmä prostredníctvom biskupa Pavla Hnilicu. V roku 1965 po zložitých a dlhotrvajúcich rokovaniach s komunistickým režimom menoval za pražského administrátora biskupa Františka Tomáška, ktorého v roku 1977 povýšil za kardinála.

Keď 8. júna 1969 prijal na audiencii biskupa Jána Chryzostoma Korca, podaroval mu biskupský prsteň, pektorál, dve mitry a berlu. Bolo to výrazné gesto solidarity pápeža nielen s trpiacim biskupom, ale celým národom. V náročnom normalizačnom období 70. rokov Svätá stolica pristúpila v roku 1973 k menovaniu biskupov pre tri slovenské diecézy (Nitra, Banská Bystrica, Trnava).

V roku 1977 bola podľa povojnového usporiadania hraníc zariadená Slovenská cirkevná provincia odčlenením od maďarskej cirkevnej provincie. 

Inšpirácia pre Ratzingera?

Je známe, že pápež Pavol VI. napísal 2. mája 1965 list adresovaný dekanovi kolégia kardinálov, ktorým bol v tom čase francúzsky kardinál Eugene Tisserant. Išlo o jeho prípadnú rezignáciu „v prípade nevyliečiteľnej a dlhodobej choroby, ktorá by bránila vo vykonávaní apoštolskej služby, alebo v prípade ďalšej vážnej a dlhotrvajúcej prekážky.“  

Toto sa nikdy nestalo a ako komentoval obsah listu terajší pápež František „musíme ďakovať Bohu, ktorý jediný vedie a ochraňuje Cirkev, že dovolil Pavlovi VI. pokračovať až do posledného dňa svojho života, aby bol otcom, pastierom, učiteľom, bratom a priateľom.“ Podľa niektorých dôvody, ktoré Pavol VI. uviedol v liste, stáli za rozhodnutím pápeža Benedikta XVI. zrieknuť sa úradu.

Diecézna fáza blahorečenia Pavla VI. začala už v roku 1993 a bol to práve Benedikt XVI., ktorý v roku 2012 promulgoval dekrét o jeho hrdinských čnostiach a už ako emeritný pápež bol osobne prítomný pri jeho blahorečení 19. októbra 2014. Jeho liturgická spomienka sa slávi 26. septembra.

Giovanni Battista Montini zomrel v Castel Gandolfe na sviatok Premenenia Pána 6. augusta 1978 o 21:40 hod. Zomrel na sviatok, keď vydal svoju prvú encykliku Ecclesiam suam v roku 1964. Táto evanjeliová udalosť mu zostala natrvalo v pamäti vďaka návšteve vrchu Tábor v Svätej zemi, kde sa, podľa svedectva jeho tajomníka, nezvyčajne dlho modlil. 

Arcibiskup Gaetano Bonicelli, ktorý bol pri jeho úmrtí, vydal o Pavlovi VI. toto svedectvo: „Jeho svätosť nebola ľahká alebo populárna, ale bol autentickým svätcom. Jeho nauka a správanie boli priezračným evanjeliom.“  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo