Celý čas som rozmýšľala nad tým, či niečo napíšem k téme, ktorá mi už nejaký ten týždeň víri hlavou. Nedávno, keď som bola v zahraničí s dvomi kolegyňami na služobnej ceste, spravili sme si s kolegyňami taký „dámsky večer“ s malým posedením a seriálmi. Hoci ja nepozerám seriály, pretože nemám televízor už dlhé roky a beriem to ako veľké plus lebo ten čas, ktorý by som venovala pred televízorom, môžem venovať plnohodnotnejšej činnosti, vôbec nemám ani „potuchy“, čo v televízií beží. Za ten večer sme si pozreli dva seriály. V jednom som bola šokovane prekvapená. Bojujeme na Slovensku za tradičnú rodinu ale takmer celé Slovensko „kuká“ seriál, v ktorom je prezentované, že však muž môže spať s mužom, veď je to v pohode. Prečo by sa mali za to hanbiť? Veď už je to normálne. Dieťa príde potom do škôlky a vyjadrí sa, že má dvoch ockov, ktorí sa hoci spolu stále hádajú ale je s nimi super. Aké myšlienky si nechávame pustiť do nášho podvedomia? Myšlienky, ktoré nám postupne „znecitlivia“ zdravý úsudok, a tak postupne sa stanú aj pochody za rodinu úplne zbytočné lebo všetci sa priklonia k tomu názoru, že veď prečo by nie. A prečo by si vlastne nemohli aj adoptovať dieťa? Odkiaľ to dieťa ale zoberú? Nebude to potom ako niekde v zahraničí, že dieťa zavolá na linku dôvery a povie, že má nejaký problém alebo, že si nemôže niečo kúpiť a zrazu stojí „sociálka“ pred dverami a dieťa zoberie. Toto bol jeden konkrétny prípad, o ktorom som kedysi čítala, a naozaj sa stal. Nedávno som dostala od bývalého spolužiaka fotku s jednou pohľadnicou „Congratulacion on your wedding day“ a na obrázku dvaja muži. V uliciach mesta natrafíte na mužov, ktorí sa bozkávajú, ženy, ktoré sa bozkávajú. Des! Mám dosť, keď prechádzam cez obchodné centrum a stretnem dvoch mužov, ktorí sa držia za ruku. A toto postupne nechávame, aby otupovalo naše vnímanie a svedomie, nehovoriac o tom, čo sa „nenápadne“ snaží uzákoniť v EU. Ten seriál som už viacej nevidela, iba tú jednu časť ale ten názor a myšlienky, ktoré tam boli tak „nenápadne“ vtláčané sú na zamyslenie, čím chceme kŕmiť naše vnímanie. Druhý seriál. Prezentované, že však žena sa môže vyspať s hocikým a načo sa vlastne zobrať, však aj tak to možno prestane „klapať“ a rozvedieme sa. Len nedávno sme mali na Slovensku veľkú slávnosť blahorečenia Anky Kolesárovej. Koľko sa o nej rozprávalo! V médiách sa objavila obrovská diskusia, častokrát bola Cirkev veľmi kritizovaná, hlavne kvôli mottu: „Radšej smrť ako hriech“. Bolo cítiť istú radosť z tejto novej blahorečenej. Zrazu mám pocit akoby už po blahorečení nastalo „ticho“. A my pokračujeme v „kŕmení sa“, že čistota nie je až taká dôležitá. Ja sama by som za seba ruku do ohňa nedala, že „NIKDY“ sa s nikým nevyspím, je to ale moje rozhodnutie, o ktoré prosím Boha, aby ak príde tá najťažšia skúška, aby mi v nej pomohol. Koľko bolo tých, ktorí to „NIKDY“ tak verejne hovorili a všetkých, ktorým sa to nepodarilo odcudzovali a ako skončili? Keď rozum vypne, tak si asi ani na to „NIKDY“ nepomyslí. A k tomu prispejú aj tieto myšlienky prezentované v médiách. Máme teraz taký jedinečný dar, mať Anku ako vzor čistoty, prečo sa teda nemodliť na jej príhovor za našu vlastnú čistotu a čistotu ľudí, ktorých poznáme. Využime túto možnosť, ktorú máme. Buďme citliví na to, čím sa necháme „kŕmiť“ a ovplyvňovať. Niečo medzi neexistuje: buď jedno alebo druhé.  Nezabúdajme na zdravý kritický pohľad, ktorý je nám prirodzený.