Naša viera a život potrebujú súzvuk

 Naša viera a život potrebujú súzvuk

Evanjeliový úryvok aktuálnej nedele (Mk 9,38-43. 45. 47-48) prináša Ježišove vážne slová a tvrdé príklady, ktorými varuje pred pohoršením druhého človeka a nebezpečenstvom vlastného zatratenia.

Hneď v úvode sa spomína rozhorčenie apoštola Jána, lebo niekto, kto nepatrí medzi Ježišových učeníkov, si dovolil vyhnať zlých duchov v Ježišovom mene. Ježiš upokojuje svojich učeníkov. Kto koná v jeho mene dobro, to znamená nemá zlý úmysel, hoci aj nepatrí bezprostredne do spoločenstva učeníkov, nebude hovoriť zle o Ježišovi a jeho učeníkoch.

Svätý Augustín má známu vetu: „Boh je mi viac nablízku, než som si ja seba samému.“ Dnes mnohí ľudia v pohľade na chaotický svet a jeho ponuku pociťujú smäd po skutočnej pravde, dobre a kráse, ktorým je Kristovo evanjelium. Dávajme pozor na to, aby sme ich svojim životom nezneistili, ba až neodradili. 

Nebezpečenstvo pohoršenia 

Pán Ježiš však hneď prechádza k pozitívnej motivácii. Pohár vody je možno drobná vec. Ale vo Svätej zemi a v časoch Krista predstavoval záchranu ľudského života. Kto koná dobro tým, ktorí patria Kristovi, a práve táto prináležitosť ku Kristovi je motívom jeho konania, nepríde pred Bohom o svoju odmenu. Je to veľký prísľub z Ježišovej strany a silný záväzok pre Ježišových učeníkov, aby túto dôveru nezničili a nezneužívali na vlastné ciele. Preto hneď za tým nasleduje Ježišovo veľmi dôrazné napomenutie pred pohoršením. 

"Ježišovo posolstvo je zreteľné. Potrebujeme byť integrálnymi ľuďmi, v ktorých nie je vnútorný rozkol medzi vierou a životom." Zdieľať

Sloveso „pohoršiť“ pochádza z gréckeho slova „skandalizo“ a znamená „klásť prekážku, o ktorú druhý zakopne“, „nastaviť pascu, do ktorej sa chytí“. Je to úmyselné vystavovanie druhého zlu, ba dokonca navádzanie na zlo svojimi slovami, správaním, životom. To už nie je ľudská slabosť, krehkosť, ale úmyselná a premyslená zákernosť.

Označením „maličkí“ sa nemyslia len deti, ale marginalizovaní, obyčajní, prehliadaní ľudia... Vážnosť napomenutia Ježiš zdôrazňuje až drastickým obrazným prirovnaním. Mlynský kameň sa používal pri mletí zrna na múku a mal veľké rozmery. 

Utopením v mori sa tak zabráni človeku, aby nebol pre druhých ohrozením. Prečo také vážne slová Krista? V ohrození nie je nejaká ujma na majetku, ale večná spása, večný život človeka. 

Integrálny človek 

Pán Ježiš ponúka riešenie, ktoré človek má zamerať nie na druhých ľudí, ale na vlastnú osobu. Kristus to približuje názorným príkladom. Pre niekoho možno ide o veľmi krutý obraz, ktorý však zdôrazňuje vážnosť situácie.

Ruka, noha a oko sú orgány ľudského tela, ktoré jestvujú a pracujú v páre. Ak v človeku je na jednej strane viera v Boha, ale na druhej strane žije, akoby Boha nebolo, nastáva v ňom rozkol až rozpad osobnosti. Musí sa rozhodnúť. Ak sa zbaví Boha, možno niečo získa, ale riskuje večné zatratenie. Ak sa zbaví toho, čo ho od Boha odvádza, možno utrpí nejakú stratu, ale zachráni sa pre večný život. 

Ježišovo posolstvo je zreteľné. Potrebujeme byť integrálnymi ľuďmi, v ktorých nie je vnútorný rozkol medzi vierou a životom. Naša viera a život potrebujú jestvovať a pracovať v páre, vtedy budeme užitoční a budeme veľkým požehnaním pre Cirkev, našich blízkych a spoločnosť. Získame však oveľa viac – Božiu milosť, pokoj srdca, skutočné šťastie a pravých priateľov. 

Na tomto mieste si uvedomujeme veľkosť sviatosti zmierenia. Mnohí vďaka Božiemu daru odpustenia sa vrátili k Bohu, zachránili svoje manželstvo, vymanili sa z rôznych závislostí, radikálne zmenili svoj život a Boh ich naplnil šťastím a požehnaním. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo