Viedeň a Poitiers, dve symbolické miesta západnej civilizácie

K napísaniu tohto článku ma inšpirovali dve udalosti. Najprv to bolo čítanie článku o aktuálnom dianí vo Viedni a v Poitiers v súvislosti s prenikaním islamu do Európy od Lukáša Lhoťana a potom vypočutie si dvoch relácií  v našom „verejnoprávnom“ rozhlase, kde diskutujúci vyjadrili počudovanie nad tým, že je u nás migrácia takou témou, keď tu žiadni migranti nie sú. Najprv k tej Viedni a Poitiers.

Čo nové vo Viedni a v Poitiers

To, čo majú Viedeň a Poitiers spoločné je, že predstavujú kóty, na ktorých bolo zastavené v minulosti prenikanie islamu do Európy.

Vo Viedni mala byť teraz postavená socha poľského kráľa Jana Sobieskeho, ktorý sa výraznou mierou pričinil o porážku Turkov v roku 1683. Nakoniec k tomu na rozhodnutie viedenských mešťanostov nedošlo s odôvodnením, že teraz nie je na to správna doba. Takéto zdôvodnenie dáva nádej, že keď doba bude vhodná, potom by Sobieskeho socha mohla byť vo Viedni postavená. Lenže, keď pochopíme, prečo teraz nie je vhodná doba, musí nám byť jasné, že doba len tak ľahko vhodná nebude.

Zaslúži si Sobieski vo Viedni sochu? Určite áno. Viedeň patrí medzi najkrajšie mestá sveta. Koncom 19. storočia bola spolu s Parížom hlavným mestom svetovej kultúry. Viedenčania môžu byť  právom hrdí na dejiny svojho mesta a osobnosti, ktoré v ňom pôsobili. Keby však v roku 1683 Turci Viedeň dobyli, väčšina z tohto by nebola. Nebol by Schonbrunn, Belveder, Mária Terézia, Mozart, Haydn, Beethoven, Schubert, Brahms, Strausovci, Freud, Adler, Klimt a iní. Stefansdom by bol premenený na mešitu.  Vo Viedni by boli mešity a palác tureckého miestodržiteľa, tie by sa však nevyrovnali viedenskej barokovej, rokokovej, klasicistickej a secesnej architektúre. Viedeň by bola iným mestom, menej atraktívnym, ako z pohľadu estetického, tak aj z pohľadu kvality života.

V bitke pri Viedni však nešlo len o toto jedno mesto. Keby padla Viedeň, ďalším cieľom Turkov mal byť Rím. Vzhľadom na to, že Taliansko a Nemecko boli v tej dobe rozdrobené, je otázka, či by sa našla sila, ktorá by ich v postupe na Rím dokázala zastaviť. Nebola to bežná vojna, bola to vojna civilizačná, podobne ako keď kedysi bojovali Gréci s Peržanmi. Išlo o západnú civilizáciu.

Dôvod, prečo nemôže byť vo Viedni Sobieskeho socha je prítomnosť silnej moslimskej a špeciálne tureckej menšiny. Keďže táto menšina sa bude pravdepodobne zväčšovať, budú dôvody na nepostavenie Sobieskeho sochy  v budúcnosti ešte silnejšie. Viedenskí mešťanostovia skrátka nechcú uraziť viedenských Turkov, nechcú sa dotknúť ich cítenia, nechcú ich dráždiť. Preto z preventívnych dôvodov sochu odmietli. Vidíme tu, ako väčšina zo západnej civilizácie, v jednom zo svojich historických centier, ustupuje pôvodom orientálnej menšine. V istom zmysle tu teda už vládne táto menšina. Ešte by som dodal, že ani Turkom a moslimom vo všeobecnosti by Sobieskeho socha nemala vadiť, lebo aj vďaka nemu je dnes Viedeň mestom, ktoré ponúka také podmienky na život, že to bolo pre nich dosť zaujímavé, aby opustili svoju vlasť a do tohto mesta sa presťahovali.

Počul som, že sa mení aj spôsob, ako sa v rakúskych školách učí o období protitureckých vojen. Preto je dôležité aj o tomto období hovoriť otvorene, že Turci k nám neprišli v 16. storočí v rámci nejakej kultúrnej výmeny, ale že to bola normálna okupácia veľkej časti Uhorska so všetkým čo k tomu patrí, ako je rabovanie, vypaľovanie dedín a únosy žien a detí. Ktovie koľkí pôvodom Slováci bojovali v tureckom vojsku ako janičiari, ktovie koľko našich žien skončilo v orientálnych háremoch  alebo ako otrokyne. Turci boli na našom území ako okupanti. Toto obdobie reflektuje Chalupkova báseň Turčín Poničan (Jajže Bože strach veliký...) a Cikkerova opera Beg Bajazid. A ešte poznám politicky nekorektnú pieseň Už Turek ide, už vojna bude.

Z podobného dôvodu, ako nebola vo Viedni odhalená socha, neodvysielala slovenská televízia film 11. september 1683: Bitka pri Viedni. V. Mika tvrdil, že dôvodom je nižšia kvalita filmu, ale ja si myslím, že skutočným dôvodom bolo politicky nekorektné spracovanie témy. Napísal som o tom článok 11. september 1683: Bitka pri Viedni. Víťazstvo politickej korektnosti.

Dôležitou správou z Poitiers je, že tu vznikla krásna mešita, ktorá je venovaná pamiatke padlých mučeníkov z roku 732. Práve tu totiž Karol Martel povraždil tisíce moslimských bojovníkov, ktorí sa snažili toto územie získať pre „pravú“ vieru. Mešita bola postavená len vďaka dobročinnosti bohatých katarských darcov. Veru, bohatí katarskí a saudskoarabskí darcovia vykonali mnoho pre šírenie islamu po celej Európe. Mešita má dva názvy, jeden pre moslimov a druhý pre neveriacich. Mala by sa stať misijným centrom šírenia islamu v strednom Francúzsku. Starosta Poitiers sa moslimom pri stavbe mešity snažil vychádzať, čo najviac v ústrety. Stavbu urgoval aj francúzsky minister vnútra. Francúzske elity si želajú, aby islam vo Francúzsku čo najviac prospieval. Naplňuje sa tak vízia z Houellebecqovej knihy Podvolenie.

Môj komentár k tejto udalosti: Opäť platí, že bitka pri Poitiers nebola nejaká tuctová bitka, kde išlo len o územné zisky, bola to bitka, kde proti sebe stáli vojská prináležiace k dvom civilizáciám. Keby Arabi Frankov porazili, Franská ríša by bola islamizovaná a nemožno pochybovať, že expanzia by pokračovala do Nemiec a hádam až na Velehrad alebo do Nitravy. Západná civilizácia by tak bola zadusená ešte v kolíske. Mesto Poitiers má teda symbolický význam a to tak pre nás okcidentálcov, ako aj pre orientálcov. Niekto by mi mohol namietnuť, že toto je už dávna minulosť a dnes už nehrá žiadnu úlohu. Lenže prečo potom moslimovia venovali svoju mešitu padlým bojovníkom z roku 732? Prečo viedenskí mešťanostovia nepostavili sochu hrdinovi spred viac ako tristo rokov? Zjavne sú tu dejiny s nami stále nejako prítomné, vrhajú svoj tieň do prítomnosti.

Nepochopenie elít

Začiatkom septembra som počúval v rádiu na obed reláciu Z prvej ruky s B. Dobšinským. Relácia sa týkala klimatických zmien. Hlavným hosťom bol najvýznamnejší slovenský klimaalarmista Milan Lapin, meno druhého hosťa si nepamätám. Hoci to nebolo témou relácie, Dobšinský, ako to u neho býva zvykom, si povzdychol, že hoci u nás žiadni migranti nie sú, tak je u nás migrácia veľkou témou.

Tento týždeň som počúval tú istú reláciu so sociológom M. Vašečkom a D. Milom, odborníkom na extrémizmus. Obaja hostia sa podivovali nad tým, že u nás a v Čechách je migrácia takou veľkou témou, a pritom u nás žiadni migranti nie sú. Vašečku som prvýkrát výraznejšie zaregistroval, keď v RTVS komentoval volebné výsledky v roku 2016 a povedal, okrem iného, že KDH by malo ísť cestou moderných západných kresťansko demokratických strán ako je napr. nemecká CDU. Ja si myslím, že to by KDH definitívne položilo (Ako kuriozitu dodávam, že CDU na post hamburgského starostu nominovala moslimku.). Vašečka vtedy povedal mnoho viet a ja som sa márne medzi nimi snažil objaviť aspoň jednu, ktorá by sa mi zdala pravdivá alebo rozumná.

Dobšinského, Vašečku aj Mila môžeme považovať za príslušníkov elity, či už z prostredia mediálneho, akademického alebo mimovládneho. Všetci traja zastávajú názory, ktoré sú v médiách preferované. Patria teda k mainstreamu. Zároveň sú to príslušníci tých elít, ktoré sa odcudzili svojmu ľudu, ktoré svoj ľud nechápu. A nechápu ho aj preto, lebo sú pod vplyvom určitej ideológie, zatiaľ čo ich ľud sa riadi zdravým sedliackym rozumom. Oni žijú vo svojej sociálnej bubline, v rámci ktorej sa stretávajú len s ľuďmi s podobnými názormi a navzájom sa v nich utvrdzujú. Keby vystúpili z tejto bubliny a zašli napr. do detvianskej krčmy, tam by im vysvetlili, ako sa veci majú.

Kto iný ako sociológ by mal rozumieť náladám verejnosti? Ja som len filozof, ale na otázku, prečo je u nás migrácia témou, hoci tu takmer žiadni migranti nie sú, viem odpovedať. Je to preto, lebo väčšina ľudí chce, aby to tak zostalo. Väčšina ľudí nie je naklonená sociálno inžinierskym multikulti experimentom. V tomto smere naozaj platí Vox populi, vox Dei. Keď elity potratia rozum, nech si ho uchová aspoň ľud.

Keď by u nás už migranti boli, potom niet cesty späť. Potom by už bolo neskoro plakať. Každý lekár vie, že je lepšie predchádzať ako liečiť. Keď sa integrácia migrantov nevydarí, potom sa im už nedá povedať: „Vráťte sa do svojich pôvodných krajín. Dovidenia.“

Vo viacerých západných krajinách došlo k obmedzeniu slobody slova a to nielen vďaka politickej korektnosti, ale aj v dôsledku prítomnosti silnejúcich moslimských menšín. Odmietnutie sochy viedenskými mešťanostami znamená, že už nie sú slobodní.

Nedávno sa G. Wilders chystal v Holandsku urobiť výstavu karikatúr proroka Mohameda. Nakoniec od toho upustil na nátlak zvnútra, ale najmä zvonka. Predstaviteľ politického islamu, tohto náboženstva mieru a tolerancie, ako ho nazval B. Obama, Chadim Husajn Rizví z Pakistanu povedal: „Ak by som mal atómovú bombu, zniesol by som Holandsko z povrchu zemského, ešte predtým než sa uskutoční tá súťaž karikatúr.“

Druhý dôvod, prečo otázka migrácie vyvoláva také emócie je, že tu nejde o nejakú technickú otázku typu, či budeme platiť 20 alebo 25 percentnú daň, ale ide o zásadnú civilizačnú otázku. Tu ide o zmenu civilizačnej paradigmy, o dekonštrukciu etnickej a náboženskej homogenity západných krajín za účelom vytvorenia nového typu spoločnosti.

Ja necítim k islamu a moslimom nenávisť. V islame dokážem vidieť duchovnú hodnotu a medzi moslimami je nepochybne mnoho dobrých (alebo ak chcete slušných) ľudí. Napriek tomu si myslím, že islam obsahuje určité prvky, ktoré sú nekompatibilné so západným spôsobom života, a preto je lepšie, keď budú moslimovia žiť v moslimských krajinách a kresťania v kresťanských. Môžu sa navzájom navštevovať, obchodovať... Tak isto je v poriadku ak sa nejaký Sýrčan prižení na Slovensko alebo sa Slovenka vydá do Sýrie. Individuálna migrácia je akceptovateľná.

Keď sa opýtate multikulturalistov, v čom by nás mala obohatiť arabská kultúra, tak spomenú ako prvé jedlo. Lenže na to, aby v Nemecku existovalo niekoľko  sto arabských reštaurácií alebo stánkov s kebabom, na to tam nemusíte presúvať státisíce ľudí. Na to, aby ste mohli jesť figy alebo datle, na to tiež netreba presťahovať polovicu blízkeho východu do Európy. My si môžeme od tých arabov z blízkeho východu tie datle a figy kupovať. Tak isto si môžeme prečítať Rozprávky tisíc a jednej noci. Keď sa vyskytne v Pakistane nejaký geniálny literát, môžeme ho pozvať na Slovensko, aby tu urobil autogramiádu, prednáškové turné alebo mu udeliť čestný doktorát, ale nemusíme zároveň s ním priviesť aj 50000 ďalších Pakistancov. Tak sa môžeme kultúrne obohatiť a zároveň sa vyhneme tomu, aby pakistanské gangy prznili naše panny a ukájali svoje zvrátené chúťky na maloletých deťoch tak, ako to robili vo Veľkej Británii.

Pre mňa by bol multikulturalizmus uveriteľnejší, keby sa pol milióna Nemcov a Francúzov vybralo do nejakej africkej alebo arabskej krajiny, aby sa tam usadili a mohli sa navzájom obohacovať s tamojšími obyvateľmi. Veľmi sa im tam nechce. Prečo asi? Multikulturalizmus pestujú Švédi alebo Nemci, ale zdá sa, že Africké a Ázijské krajiny o multikulturalizmus veľmi záujem nemajú. Ak sa bavíme o nejakom kultúrnom obohacovaní medzi západom a Afrikou a arabským svetom, tak to nie je rovnocenný vzťah. Je toho nepomerne viac, čo môže ponúknuť západ Afrike a Orientu než, čo môžu ponúknuť oni jemu. Nemyslím samozrejme na ropu ale na rôzne civilizačné vymoženosti.

Mnohí liberáli a ľaví liberáli si celkom neuvedomujú, aký je rozdiel medzi kresťanstvom a islamom. Nechápu, že islam je oveľa menej liberálny než kresťanstvo. Oni to berú tak, že náboženstvo ako náboženstvo, veď všetci vo všetkých ohľadoch sme si rovní, tak aj náboženstvá sú si rovné. Niektorí však už precitli ako napr. známy ateista a biológ Richard Dawkins, keď pochopil, že kresťanstvo je v porovnaní s islamom ešte tá lepšia alternatíva. Liberáli a ľaví liberáli sú tak vzdialení od náboženstva, že im chýba cit, aby dokázali rozlíšiť kvalitnejšie náboženstvo od menej kvalitného.

Taký ten progresívne uvažujúci človek by mi mohol povedať: „Ty si beznádejne uviazol v minulosti.  Dávno sú preč tie časy, keď pápeži vyhlasovali križiacke výpravy proti neveriacim. Pozri sa na súčasného pápeža, ktorý naširoko otvára svoju náruč všetkým migrantom bez ohľadu na to, akého sú vierovyznania!“

Láskavý pápež František verzus drsný odkaz Dalajlámu

Pápež František vidí v migrantoch v prvom rade trpiacich ľudí a chce im pomôcť. Najlepšie tak, že by sme ich mali všetkých alebo aspoň čo najviac prijať v Európe. Lenže tento jeho pohľad na vec je pomerne zúžený. Treba vidieť širšie súvislosti a dôsledky masovej migrácie, pretože migrácia v masovom meradle mení už civilizačný charakter Európy. No a nezanedbateľnou skutočnosťou je, že väčšina tých migrantov sú arabskí moslimovia, ktorí sa integrujú najťažšie.

Keďže nepredpokladám, že pápež je tajný illuminatus, ktorý chce nastoliť Nový svetový poriadok (New world order), ani že je zlomyseľný, musím veriť, že je naivný a že si neuvedomuje dôsledky, aké masová migrácia môže pre Európu mať. On síce hovorí, že migranti by sa mali prispôsobiť zvyklostiam krajín, do ktorých prichádzajú. Lenže už dnes je ochota moslimov v Európe sa integrovať obmedzená a keď ich bude viac, tak to bude ešte horšie. Prečo by sa mali integrovať, keď ich bude 20, 30 alebo 40 percent. Nakoniec oni povedia domorodým Európanom: „Nie my sa budeme prispôsobovať vám, ale vy sa prispôsobte nám. A ak sa vám nepáči, tam sú hranice.“

V relácii Máte slovo na ČT, ktorú som spomínal v predchádzajúcom článku, sa moslimovia vyjadrili, že ak hidžáb ako náboženský symbol nepatrí do školy, potom ani vianočný stromček nepatrí do školy, lebo aj to je náboženský symbol. V takejto situácii by sme mali zareagovať tým, že použijeme slogan českých a slovenských športových fanúšikov: „My sme tu doma! My sme tu doma! My sme tu doma!...“ Oni si neuvedomujú, že sú v Európe ako hostia a že majú rešpektovať civilizáciu, ktorá tu je a v rámci nej sa snažiť nejako uplatniť. Je pomerne neslušné, keď prídete k niekomu na návštevu a hneď mu tam začnete presúvať nábytok, skladať obrazy zo steny, lebo sa vám nepáčia a pod. Majiteľ domu si môže dať na stenu obrazy, aké chce a vy to musíte rešpektovať alebo potom dom opustiť.

Pápež je človekom svojej doby. Aj to je dôvod jeho popularity v mainstreamových médiách. Dokonca aj taký Michal Havran sa o ňom vyjadril pochvalne. Nemyslím, že František je stúpencom multikulturalizmu ako Havran, ale medzi jeho a Havranovým postojom nie je fakticky žiadny rozdiel, lebo aj jeho postoj otvorenej náruče povedie v konečnom dôsledku ku vzniku multikulti spoločnosti. Myslím, že ideológom novej Európy ide aj o to, aby oslabili vplyv kresťanstva v Európe. Preto sú takí ústretoví k migrujúcim moslimom. Očakávajú, že rast islamu povedie k oslabeniu kresťanstva. Je na škodu, že pápež to nevidí.

Pápež interpretuje prikázanie lásky k blížnemu svojmu príliš jednostranným spôsobom. V jeho postoji je nepochybne cit, ale chýba mi tam múdrosť.

Podľa mňa rozumnejší postoj v tomto smere zastáva Dalajláma. Ten bol nedávno na návšteve vo Švédsku, kde v Malmo, v jednej z bášt multikulturalizmu, vyslovil politicky nekorektný výrok: „Európa patrí Európanom.“ Ešte v roku 2016 vyhlásil, že Nemecko by malo zostať Nemeckom a nemalo by sa stať arabským. Samozrejme, Nemci majú na to úplne opačný názor, aspoň čo sa elít týka. Aj Dalajlámov postoj je však do istej miery nerealistický, lebo povedal, že európske krajiny by sa mali o utečencov starať len dočasne a potom by sa mali utečenci vrátiť domov. Keď si však migrant zvykne na život v Nemecku, tak ho už odtiaľ nedostanete, len násilím. Vracať utečencov do krajiny pôvodu nie je také jednoduché, najmä keď oni sami nechcú.

Záver

Dianie vo Viedni a Poitiers ukazuje dva rozdielne prístupy. Okcidentálci uvažujú nad tým, aký by mohlo mať postavenie sochy turkobijca účinok na Turkov, či by sa im to páčilo alebo nie. A keď dospejú k záveru, že by sa im to páčiť nemuselo, hoci reálne by sa nemusela dostaviť žiadna ich reakcia, tak len na základe toho sa rozhodnú sochu nepostaviť. Na druhej strane moslimovia v Poitiers a inde sa takto nezamýšľajú. Keby sa zamýšľali, tak by nemohli postaviť mešitu práve v Poitiers, lebo pre nás okcidentálcov má toto mesto určitý symbolický význam, a preto by sme to mohli chápať ako provokáciu. Oni sa nezamýšľajú nad tým, aký účinok bude mať na nás nejaký ich čin. Oni proste robia to, čo im dovolíme a dovolíme im toho čoraz viac. A často aj zneužívajú práva a slobody na to, aby robili a hlásali veci, ktoré sú s tými právami a slobodami v rozpore.

Ak by som mal niekomu v skratke vysvetliť postavenie islamu v súčasnej Európe, tak by som mu povedal, že v dnešnej Viedni nemôže mať Jan Sobiesky sochu, ale moslimovia môžu mať mešitu v Poitiers na pamiatku padlých z roku 732. Oni si svojich hrdinov pripomínať môžu bez ohľadu na to, či sa to nejako dotkne nášho cítenia, my svojich už nie. Vidíte tú nerovnováhu? Aj toto je neomarxizmus v praxi.

V otázke migrácie by sa malo Slovensko držať V 4. Ja by som bol rád, keby sa k V 4 pridali aj Rakúšania, ale mám pocit, že pre Rakúšanov nie sme dosť fajnoví ľudia. Oni obdivne hľadia k Nemecku. Zatiaľ. Ak sa rozpadne EÚ, práve tieto štáty, možno ešte s pobaltskými, by mohli vytvoriť základ novej Európy.

Maďari patria k bojovnejším národom. Preto ich prozreteľnosť umiestnila do Panónie, aby tam zastavili prenikanie Turkov do Európy. A zdá sa, že podobnú úlohu, akú plnili v rannom novoveku, plnia aj dnes, keď zastavili prílev migrantov. Keď to nešlo inak, tak aj politicky nekorektným plotom.

Prenikanie islamu do Európy je podľa mňa problém, ale tento problém je dôsledkom iného, vnútorného problému Európy. V EÚ sa dnes usídlili ideológie, ktoré pôsobia na ňu zvnútra ako červotoč. Európa je ohrozená preto, lebo stráca svoju identitu, stráca svoje ja a to sa prejavuje aj stratou akejsi civilizačnej imunity. Súhrnne by sa dali tieto ideológie označiť ako kultúrny marxizmus a postmodernizmus. Ich základnou tézou je, že západná civilizácia je postavená na útlaku a vykorisťovaní, a preto ju treba zničiť, rozvrátiť, hovorí sa tomu subverzia, a na jej troskách vybudovať nový svet. Prenikanie myšlienok  kultúrneho marxizmu a postmoderny do rôznych sfér spoločenského života má rozkladný vplyv. Rozkladá Európu zvnútra. Tento pohyb sa dá označiť ako kultúrna revolúcia. Čo sa s tým dá robiť? Treba vytvoriť akýsi kultúrny protiprúd  (Orbán to nazval kontrarevolúciou), ktorý bude vychádzať  z toho najlepšieho, čo Európa vo sfére náboženstva, filozofie, umenia a vedy dokázala vytvoriť. Európa dnes potrebuje niečo ako ideovú a duchovnú obnovu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo