Služba druhým je jediná cesta k skutočnej veľkosti

Služba druhým je jediná cesta k skutočnej veľkosti

Evanjeliový úryvok tejto nedele (Mk 9,30-37) približuje Krista, ktorý opúšťa zástup, aby mohol učeníkom nerušene vysvetliť svoju náuku. Učeníci však majú úplne iné starosti. Hádajú sa, kto z nich je väčší.

Ježiš so svojimi učeníkmi sa vracia z okolia Cézarey Filipovej, kde zaznelo Petrovo vyznanie a smeruje do Kafarnauma, ktoré leží pri Galilejskom jazere. 

Veľkosť a bieda ľudskej slobody

Evanjelista Marek zachytil tri predpovede Ježišovho utrpenia. Okolnosti prvej sme počuli minulú nedeľu a tretia sa nachádza v Mk 10,33-34. Spomedzi troch predpovedí je tá dnešná najkratšia: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ (Mk 9,31) Ide síce o krátke, ale výstižné vyjadrenie.

Výraz „bude vydaný“ hovorí o tom, že Kristov osud bude ponechaný na slobodnom rozhodnutí ľudíVýraz „do rúk“ vyjadruje ich aktívnu úlohu. Dielom ľudí bude Ježišova smrť. Potom však príde Boží zásah – „vstane z mŕtvych“.  

Boh ponecháva človeku slobodu a to až po jej extrémne dôsledky – zabitie Božieho Syna. Avšak Boh zjaví svoju moc, keď svojho Syna vzkriesi z mŕtvych. Vstupuje tam, kde končia akékoľvek ľudské schopnosti. Ide o veľké tajomstvo, ktoré učeníci nechápu a spýtať sa boja. Možno ešte v nich rezonuje tvrdá Ježišova odpoveď Petrovi, ktorý sa pokúsil vzniesť námietky. 

Božie správanie aj dnes vyvoláva pohoršenie. Čo je to za Otca, ktorý nezabráni smrti vlastného Syna? Sloboda človeka je neodvolateľný dar, ktorý Boh neodoberá ani vtedy, keď ho človek obráti proti Darcovi. Nie, nejde o Božiu bezmocnosť, ale skôr to hovorí o našej úbohosti a neochote žiť v pravej slobode.

Francúzsky matematik, fyzik a filozof Blaise Pascal (1623 - 1662) to vystihol citátom: „Na svete všetko poukazuje alebo na úbohosť človeka alebo na Božie milosrdenstvo. Ukazuje alebo bezmocnosť človeka bez Boha, alebo silu človeka s Bohom.“

Neriešiť seba samých

Keď Ježiš a učeníci prišli do cieľa svojej cesty, vošli pravdepodobne do Petrovho domu. Ježiš sa ich otvorene spýtal, o čom sa po ceste medzi sebou rozprávali. Učeníci zostali ticho. Už raz zmĺkli, keď nechápali Ježišovu predpoveď utrpenia. Teraz znova zostali v trápnom tichu, lebo zoči-voči  ceste kríža, riešili vlastnú dôležitosť. Išli spolu s Ježišom, kráčali tou istou cestou, počúvali ho, a predsa sa ich svety rozchádzajú. Ich pozornosť nepredstavuje Kristus, ale vlastné záujmy.

Je to tragédia, ktorá sa opakuje a hrozí spoločenstvu veriacich v každej dobe, keď Krista a jeho evanjelium odložíme bokom, keď nás zaujíma úplne niečo iné - my sami, naše postavenie, naše zabezpečenie. 

Najskôr dobro iných

Ježiš však neláme nad učeníkmi palicu. Preberá ich tému rozhovoru a ponúka princíp, ktorý je normou pre akýkoľvek úrad v Cirkvi a v spoločnosti: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.(Mk 9,35). V tomto prípade v gréckom texte pre výraz „služobník“ nie je použitý výraz „dulos“, čo znamená „otrok“, to znamená človek pozbavený slobody, ktorý je majetkom niekoho iného. V texte je použitý výraz „diakonos“, ktorý často označoval človeka, ktorý dohliadal pri stole, aby stolujúcim nič nechýbalo.

"Je to tragédia, ktorá sa opakuje a hrozí spoločenstvu veriacich v každej dobe, keď Krista a jeho evanjelium odložíme bokom, keď nás zaujíma úplne niečo iné - my sami, naše postavenie, naše zabezpečenie."  Zdieľať

V Ježišových očiach prvým nie je ten, kto sa stará, aby jemu nič nechýbalo, ale ktorý najskôr myslí na druhých, aby oni mali všetko potrebné. Ako sme sa neraz až príliš vzdialili od Ježišovho pohľadu. Tu je koreň všetkých spoločenských a cirkevných ťažkostí dneška. 

Objatie v Ježišovom mene 

Ježiš urobí pred učeníkmi dôležité gesto, ktoré v spojení s poslednými udalosťami na Slovensku, je silným odkazom aj pre nás. Ježiš postaví medzi učeníkov dieťa a pred nimi ho objíme. Evanjelista Marek uvádza toto Ježišovo gesto spojené s požehnaním ešte aj v Mk 10,16.

Objatie je hlboko ľudské gesto, ktoré vyjadruje lásku a starostlivosť. Pán Ježiš vysvetľuje svoje správanie, aby nevzniklo pokrivené vysvetlenie: Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma.“ (Mk 9,37) Dôraz sa kladie na spojenie „v mojom mene“. V Ježišovom Duchu a s Ježišovým úmyslom je to prirodzený a čistý ľudský prejav. 

Dieťa sa nedokáže postarať o seba. Potrebuje starostlivosť rodičov. Deti sú odkázané na ich lásku, obetavosť a starostlivosť. Byť rodičom znamená dať bokom vlastné záujmy a venovať sa telesnému, citovému a duchovnému dobru detí.

Zo starostlivosti rodičov si majú vziať príklad aj Ježišovi učeníci. Majú dať bokom svoje túžby po vyniknutí, po veľkosti a učiť sa starostlivosti o dobro druhých, lebo je to práve (ne)ochota slúžiť druhým, ktorá vyjadruje našu úbohosť alebo našu veľkosť.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo