Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Počúvajte ho!

Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie. Počúvajte ho!

Už neviem, akými veľkými písmenami mám napísať slová, ktorými Boh potvrdzuje svojho Syna a ukazuje koho máme počúvať. V dnešnom svete znie veľa hlasov... ale jeden je pravý. Týmito slovami Boh druhýkrát potvrdzuje svojho Syna. Prvýkrát, pri Jánovom krste v Jordáne a druhýkrát, na hore Tábor. Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." (Mt 17, 5)

Ulf Ekman raz povedal: Ježiš nie je zakladateľ nejakého náboženstva, On je Spasiteľ. Na prvý pohľad zvláštna veta a človek by mohol namietať, a čo verš z evanjelia Matúša 16,18?  Keď si však tento verš pozorne prečítame, Ježiš nehovorí, že založí svoju Cirkev, ale že postaví svoju Cirkev. Tým sa kresťanstvo odlišuje od ostatných náboženstiev. Ježiš neprišiel zakladať nové náboženstvo, Ježiš prišiel povolať hriešnikov a dať svetu spásu. Každý je pozvaný. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. (Jn 3, 16) Boh Novej Zmluvy je ten istý ako Starej Zmluvy, Ježiš a Duch Svätý tiež. Boh je totiž jeden v troch osobách, ktoré vždy existovali. Ježiš sa podieľal pri tvorení sveta, On je to Slovo, ktorým Boh hovoril a  mocou Ducha Svätého povstalo to, čo sa vidí, ním hovorili proroci. Čo sa teda zmenilo? Ježiš, od pradávna Bohom prisľúbený Mesiáš – Slovo – v plnosti času berie na seba telo zo ženy Márie a mocou Ducha Svätého sa stáva Synom človeka. Berie na seba naše hriechy – ak mu ich odovzdáme a vyznáme a trpí namiesto nás na kríži. Jeho krv nás zachraňuje a očisťuje. Je dokonané, zomiera, vstáva z mŕtvych, večné víťazstvo drží v pravici. Kto počúva slová Ježiša a uverí, mení svoj život podľa jeho slov. Rodí sa z Ducha Svätého (nielen z tela a krvi) a Boh sa stáva jeho Otcom. Nazýva Boha Otcom a prichádza smelo so všetkým k Nemu, k trónu milosti. Nebo má otvorené, vyhýba sa hriechu, semeno Božie má v sebe a ani nemôže hrešiť- tak hovorí Písmo - lebo sa narodil z Boha. Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo jeho semeno je v ňom; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. (1.Jn 3, 9) Ak predsa len v telesnej slabosti zhreší a neskôr rozpozná, že urobil zle a svoj čin oľutuje a vyzná Bohu, Ježiš mu odpúšťa  hriechy, maže ich, lebo je jedinou dokonalou zmiernou obetou za naše hriechy i hriechy celého sveta. Ježiš po zmŕtvychvstaní vystupuje do neba, poveruje učeníkov hlásať radostnú zvesť, o desať dní posiela Ducha Svätého, moc z výsosti od Otca a zostáva s nami po všetky dni, až do skončenia sveta.

Cirkev je spoločenstvo veriacich. Tých, ktorí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Ježiš si postaví svoj ľud na skale. Čo je tou skalou? Vyznanie, aké urobil Peter:  Ty si Kristus, Syn živého Boha. Stávame sa skalou, ak svoj život postavíme na Skale, ktorou je Ježiš Kristus. Zaiste poznáme podobenstvo o dome na skale a piesku. (Mt 7, 24 - 27) Dom, je náš život. Na čom staviame náš život?

Ježiš ako Skala sa vyskytuje aj v Starej Zmluve, keď Izrael putovaním púšťou vysmädol a žiadal si vodu od Mojžiša. Mojžiš vtedy udrel palicou po skale a z nej vytryskla voda. Je to predobraz Krista, ktorého neskôr jeden z vojakov prebodne a neho vytryskne krv a voda. (1.Kor 10, 4) (Jn 19,34)

O primáte Petra ako to chápe Katolícka cirkev alebo ako sa to chápalo v prvých storočiach Cirkvi (čo si do dnešných dní uchovala Pravoslávna cirkev), že vieroučné a mravoučné usmernenia sú dané všeobecným snemom a Peter je prvý medzi rovnými, sa rozpisovať nemienim. Jedno je však spoločné pre všetkých kresťanov a to, že Ježiš Kristus je hlavou Cirkvi, je jedinou hlavou všeobecnej celosvetovej Cirkvi, ktorú si vykúpil svojou krvou a obmyl kúpeľom vody. (Ef 5, 23)

Bolo by dobre neopomenúť, že predtým, než zaznel hlas z neba, Ježiš sa pred svojimi troma učeníkmi Petrom, Jakubom a Jánom premenil: tvár sa mu zaskvela sťa slnko a rúcho mu zbelelo ako svetlo. A ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním. Prečo práve  Mojžiš a Eliáš? Ježiš je totiž naplnením Mojžišovho zákona a Eliáš je predstaviteľ prorokov, proroctiev, ktoré sa v Ježišovi uskutočňujú a stávajú realitou.

Učeníci Ježiša Krista po zmocnení Duchom Svätým vyšli do sveta a zvestovali radostnú zvesť evanjelia –  to, že spása je v Ježišovi a niet iného mena pod nebom, v ktorom by sme mali byť spasený. (Sk 4,12) Taktiež hovorili, Boh je váš Otec, pristupujte k nemu, modlite sa k nemu, so smelou dôverou pristupujte k trónu milosti. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas. (Hebr 4, 16)

Učeníci a apoštoli vždy ukazovali na Ježiša. Ježiš je stredobodom evanjelia.

Panna Mária, matka Ježišova poukazuje na Ježiša a  hovorí: Robte všetko ako vám povie!

Pán Ježiš povedal: Moje ovce počúvajú môj hlas. Ja ich poznám a ony ma nasledujú. Ja im dávam večný život a nezahynú naveky, nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší než všetci, a nikto ich nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. (Jn 10, 27 – 30)

Amen, amen, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza inokadiaľ, je zlodej a zbojník. Kto však vchádza dverami, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď vyženie všetky svoje ovce, kráča pred nimi a ony ho nasledujú, lebo poznajú jeho hlas. Cudzieho však nebudú nasledovať, ale ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú. (Jn 10, 1 – 4)

Každý duch a každé učenie, ktoré zrovnoprávňuje Ježiša Krista s iným božstvom alebo entitou uctievania, nie je z Boha.

Koho počúvame? Meditačných poradcov, filozofov, enviromentalistov, sadukajov, zákonníkov alebo farizejov? Všetko odborníci vo svojom odbore. Alebo počúvame Ježiša? Tesára z Nazaretu...

Ľudia si poobliekali náboženské tričká a podelili sa do skupín, ja som Pavlov, ja Appolov, ja zase Petrov. Horlia za svoju cirkev a obhajujú svoje cirkevné spoločenstvo, častokrát len ľudské podanie. Ale kto dnes horlí za Ježiša? Za jeho slová?

 

Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde? (Lk 18, 8)

 

 

 

 

 

 

 

©Mgr. Dario Máček

obrázok: internet

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo