Biblia a určenie veku Zeme

Biblia a určenie veku Zeme

Vieme na základe Biblie vypočítať aká je stará Zem?

Krátka exkurzia dejinami výpočtov veku Zeme

V priebehu ľudských dejín a vývoja poznania sa mnohí učenci pokúšali vypočítať vek Zeme. V dávnych dobách mali tieto čísla mytologické a náboženské pozadie. Zaujímavé je, že ázijské kultúry počítali s omnoho vyšším vekom Zeme ako tie európske. Vo východných kozmológiach sa rátalo aj s miliónmi a miliardami rokov. Tieto čísla sa pochopiteľne nezakladali na vedeckých výpočtoch. Napríklad grécky filozof a učenec Aristoteles usudzoval, že svet existoval vždy. Ernst Mayr: „Niektorí filozofi si mysleli i to, že svet síce postupne prechádza odlišnými štádiami, ale, že nakoniec sa vráti do určitého predošlého štádia.“ 

Vari najznámejším výpočtom veku Zeme na základe Biblie je výpočet anglikánskeho biskupa Jamesa Usshera (1581-1656). Ussher na základe biblických rodokmeňov určil dátum stvorenia sveta na nedeľu 23. októbra 4004 pred Kristom. Z dnešného pohľadu jeho výpočet možno vyzerá komicky až absurdne. Ussher však nebol žiaden obmedzenec. V zrkadle vtedajšieho stavu poznania sveta to bol mimoriadne vzdelaný človek. Jeho výpočet predpokladal znalosť Biblie, jazykov, histórie a spisov cirkevných Otcov. V tom čase vládla predstava nehybného sveta, do ktorého Boh každého vložil a každému stanovil pevné miesto. Nebola to len náboženská predstava - túto predstavu podporoval aj vtedajší stav vedeckého poznania. 

No s prichádzajúcim novovekom a rozvojom modernej vedy sa však začal tento obraz nabúravať. Niektorí učenci začali pochybovať, že by Zem bola takto mladá ako to vyrátal Ussher. Georges Buffon vypočítal, že Zem je stará 75-tisíc rokov. Za otca modernej geológie je považovaný anglický právnik a bádateľ Charles Lyell. Svoje myšlienky sformuloval vo svojich Základoch geológie: „Lyellove práce opisujú Zem skôr v procese zmien, než ako raz a navždy daný výsledok. Lyell tiež ukázal, že geologické procesy, napríklad vrásnenie, erózia a sedimentácia, prebiehali milióny rokov a v ich dôsledku sa menil povrch Zeme. “ 

Otec modernej geológie, Sir Charles Lyell (1797-1875) (zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Charles_Lyell)

Čoskoro boli objavené skameneliny, ktoré vykazovali vek oveľa starší než šesťtisíc rokov. Boli nájdené pozostatky dinosaurov a okrem toho, že sa našli tieto „strašné jaštery“, viacerí prišli na ešte „strašnejšiu“ správu - vek Zeme v skutočnosti nie je v súlade s výpočtami z Biblie! William Thomson v druhej polovici 19. storočia odhadol, že vek Zeme sa pohybuje medzi 20 až 400 miliónmi rokov. S objavom rádioaktivity a rozvojom moderného datovania sa tento údaj ešte viac predĺžoval a výpočty spresňovali. Dnes geológovia na základe radiometrického datovania súdia, že Zem je stará približne 4,54 miliardy rokov s odchýlkou plus/mínus 50 miliónov rokov.

Kresťania sa bránia, no nie vždy tým správnym spôsobom
Kresťania po rozbití dovtedajších predstáv o svete a vesmíre, začali strácať pôdu pod nohami. Mali na výber: Buď sa aj oni posunú vpred a aj vďaka vedeckým objavom objavia novú duchovnú hĺbku a zanechajú istú predstavu Boha ... alebo začnú popierať moderné objavy a ešte viac sa zabetónujú. Tou druhou cestou sa vybrala nemalá skupina veriacich predovšetkým v protestantských Spojených štátoch. Tu sa sformovalo hnutie fundamentalizmus. (Nemám teraz na mysli „dobrákov“ z Al-Kaidy alebo ISIS, tento výraz mal pôvodne iný zmysel.) Fundamentalizmus mal aj niektoré pozitívne črty, ktoré s nástupom popierania Božej existencie a postupného a čoraz agresívnejšieho odkresťančovania, vyznievajú pochopiteľne. Bránil tradičné hodnoty, usporiadaný rodinný život, poctivú prácu a čestnosť. S fundamentalizmom išiel ruka v ruke aj kreacionizmus. Kreacionizmus (presnejšie kreacionizmus mladej Zeme) v princípe hlása, že svet bol stvorený za doslovných šesť dní ako to popisuje kniha Genezis a usudzuje, že Zem má len niekoľko tisíc rokov. (Napr. na webovej stránke https://www.gotquestions.org/Slovencina/vek-zeme.html si možno prečítať niečo viac o tejto predstave )

Nemusím ani dodávať, že kreacionizmus je v rozpore s modernou vedou. Nemyslím si, že zástancovia striktne doslovného výkladu Biblie sú nejakí zlomyseľní ľudia. Ale dalo by sa súhlasiť s biológom (a kresťanom) Darrelom Falkom, ktorý v knihe s príznačným názvom Coming to Peace with Science píše, že „postoj obhajcov kreacionizmu by sme mohli porovnať s postojom človeka, ktorý trvá na tom, že dva a dva skutočne nie sú štyri.“ Výraz kreacionizmus je však zavádzajúci. Áno, všetci kresťania veria že Stvoriteľom (Kreátorom) sveta je Boh. Treba tu, ale zdôrazniť, že nie každý kresťan je kreacionista v zmysle viery, že vesmír a Zem sú staré iba šesť až desaťtisíc rokov. Kreacionizmus nebol nikdy oficiálnym učením Katolíckej Cirkvi. Katolícka Cirkev a aj mnohé nekatolícke odnože uznávajú výsledky modernej vedy.

Na druhej strane, v Spojených štátoch takmer 40% populácie stále verí v kreacionistický pohľad na svet. Človek s údivom môže zájsť do kreacionistických múzeí v USA a dozvedieť, aj to, že ľudia a dinosaury kedysi žili pekne vedľa seba alebo že Grand Canyon je dôsledok biblickej potopy sveta. Nuž, keď chytíte Bibliu za zlý koniec, vidíte ako to dopadne ...

Žili dinosauri a ľudia spolu v jednej dobe? Kreacionisti si myslia, že áno. Fotografia z kreacionistického múzea Creation Museum v štáte Kentucky, USA. (zdroj: http://www.dailymail.co.uk/news/article-2638115/Australian-man-claims-proof-humans-lived-dinosaurs.html)

Myslim si, že kľúčovou otázkou v týchto úvahách bude tá, ktorú kladiem nižšie. 

Je Biblia geologická štúdia? 

Strikne doslovný výklad Biblie je na pohľad „chutný a vábivý“ pretože ponúka jednoduché a rýchle odpovede na zložité otázky. Zdanlivo si z nej môžeme vypočítať aj vek Zeme, ale ... Biblia nie je Bohom mechanicky nadiktované slovo a na druhej strane ľudská časť Biblie nie je potlačená..Človek aktívne spolupracoval s Bohom. Biblia nie je kniha, ktorá by spadla z neba. Biblia je v prvom rade Božie slovo, ktoré sa zjavuje ľudským spôsobom v historickom, kultúrnom a jazykovom kontexte. V prípade knihy Genezis je treba skúmať či nám naozaj chce podať správu očitého svedka, vedecké údaje alebo vyjadriť niečo iné. Kľúčový je žáner danej biblickej knihy. 

Všimnime si prvú kapitolu knihy Genezis. Ak ju chápeme v kontexte o ktorom som písal vyššie, je zjavné, že sa neide o vedecký opis vzniku sveta, ale o základné princípy vzťahu Boha a človeka. Krátko sa zmienim o chápani dní v knihe Genezis. Hebrejský preklad slova deň (yom) nemusí nevyhnutne predstavovať 24-hodinový deň. Môže mať symbolickejšie chápanie. V Biblii sa s dňom stretávame viackrát, napr. deň Pána. Ale nie v zmysle vyjadrenia číselného údaja. Aj v bežnej komunikácii často používame podobné výrazy - napr. za päť minút dvanásť. Chceme týmto výrazom vyjadriť presný matematický údaj? Nie, ide o prenesený výraz, ktorým vyjadrujeme inú skutočnosť. Prečo by tomu malo byť ináč v prípade Biblie? O tom píše aj oficiálny dokument II. vatikánskeho koncilu Dei Verbum: „Aby sa totiž správne pochopilo, čo chcel posvätný autor povedať tým, čo napísal, treba venovať náležitú pozornosť obvyklým spôsobom myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktoré jestvovali vo svätopiscových časoch, ako aj spôsobom, ktoré sa vtedy používali vo vzájomných ľudských stykoch. “ 

Genezis a dni stvorenia z pohľadu norimberských kronikárov z 15. storočia (zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Genesis_creation_narrative)

Výklady Genezis neboli v kresťanstve známe len od novoveku keď už „horelo pod pätami“ a Bibliu bolo potrebné nejako zachrániť tvárou v tvár vedeckým objavom. Už v štvrtom storočí napríklad známy kresťanský učenec Augustín napísal dielo De Genesi ad litteram v ktorom nachádzame túto myšlienku: „V evanjeliách nečítame, že by Kristus povedal: Ja vám pošlem svojho ducha a ten vás poučí o tom ako funguje Slnko a Mesiac. Kristus z nás chcel učiniť kresťanov, a nie matematikov.“ Myslím, že by sme v tejto súvislosti pokojne mohli doplniť, ... a nie ani geológov. Zámerom Biblie je vyjadriť Božiu povahu a urobiť z nás Božích ctiteľov, nie znalcov prírodných vied. Pápež Pius XII. v encyklike Divino afflante spiritu uvádza, že „každé ľudské poznanie, hoci nie je náboženskej povahy, má v sebe vlastnú dôstojnosť a hodnotu - a má účasť na nekonečnom poznaní Boha.“ 

Týmito úvahami som určite nechcel spochybniť pravdivosť Biblie. Ale čo sa tým má myslí - že pravdivosť alebo neomylnosť Biblie? „Knihy Písma isto, verne a bez omylu učia pravdu, ktorú Boh chcel mať zaznačenú v posvätných knihách na našu spásu. “ (Dei Verbum) Ako vidíme neomylnosť Biblie sa nevzťahuje na oblasť prírodných vied. 

Postoj Katolíckej Cirkvi 
Katolícka Cirkev nemala a nemá žiadne oficiálne učenie o veku Zeme. Je to pochopiteľné - Cirkev nie je geologická spoločnosť. Ona má na starosti predovšetkým duchovné zaležitosti - sprostredkovať ľuďom život Ježiša Krista, jeho ponuku spásy a sviatosti. Vzťah prírodných vied a Cirkvi v minulosti prechádzal určitými turbulenciami (hoci sa perzekúcia vedcov zo strany Cirkvi neraz zámerne zveličuje alebo dokonca vymýšľa), ale dnes sa jedna i druhá strana viac-menej snaží o plodný a užitočný dialóg. Cirkev sa k vzťahu vedy a viery vyjadruje v Katechizme Katolíckej Cirkvi, bod 159: 

Hoci viera presahuje rozum, medzi vierou a rozumom nikdy nemôže byť skutočný rozpor: lebo ten istý Boh, ktorý zjavuje tajomstvá a vlieva vieru, vložil do ľudského ducha svetlo rozumu. A Boh nemôže poprieť seba samého ani pravda nikdy nemôže protirečiť pravde.“ „Preto ak metodický výskum v akomkoľvek vednom odbore postupuje naozaj vedecky a v súlade s morálnymi normami, nikdy nebude v skutočnom rozpore s vierou, lebo svetské skutočnosti i skutočnosti viery majú svoj pôvod v tom istom Bohu. Ba toho, kto sa pokorne a vytrvalo snaží preskúmať tajomstvá sveta, vedie akoby Božia ruka, hoci si to neuvedomuje. Boh totiž udržiava všetky veci a spôsobuje, že sú tým, čím sú.“ 

Použitá literatúra
COLLINS, F. Boží rěč. 2009
MAYR, E: Co je evoluce. 2004
MONFORTE, J: Úvod do Písma svatého. 2015
PIUS XII: Divino Afflante Spiritu. 1943
REAPER W., SMITH, L: Myslenie západnej civilizácie. 1998.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi. 2012.

https://www.scientificamerican.com/article/how-science-figured-out-the-age-of-the-earth/
https://cs.wikipedia.org/wiki/St%C3%A1%C5%99%C3%AD_Zem%C4%9B

Titulný obrázok - https://www.space.com/24854-how-old-is-earth.html

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo