Daruj radosť do toho, čo robíš

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Daruj radosť do toho, čo robíš

Nedávno, keď som vybavovala mnoho vecí, mala som veľmi zlé skúsenosti s ľuďmi, s ktorými som  sa stretla. Áno, každý jeden má svoje, má svoje trápenia, ťažkosti, radosti a podobne ale mnohokrát to potom prenášame na ľudí, ktorí vlastne za to nemôžu, a tak si to “nevinne” schytajú. Nejako zabúdame na to, že náš osobný život máme vedieť správne oddeliť od toho profesíjného -pracovného života. Nemám síce veľa pracovných skúseností ale pamätám si, že keď som bola na misiách v Mexiku, bola to veľmi dobrá a zároveň aj náročná škola toho, ako sa to učiť a dávať to do praxe. Bolo to omnoho ťažšie ako to máme my, pretože okrem ľudí, s ktorými som pracovala, som nikoho iného nestretla. My tu máme možnosť stretnúť každý deň niekoho iného, máme rodinu, priateľov… Aj medzi kolegami v práci sa nedá vždy byť bez nejakého konfliktu - malý spor záujmov, ponorková choroba, syndróm vyhorenia a pod. Môže za to ale nejaký zákazník, ktorý si chce niečo zaplatiť a zrazu mu zamietne bankomatovú kartu alebo zákazník, ktorý chce niečo kúpiť a nechce kúpiť “opicu vo vreci”, tak sa pýta informácie alebo si chce odskúšať viacej produktov, aby sa rozhodol pre ten jemu najvyhovujúcejší, pri vybavovaní mnohej byrokracie, keď niekto nevie správne vyplniť papiere, pretože sa s nimi nestretáva každý deň, je to vhodné, aby niekto po osobe kričal? Myslím, že nie. Prečo? Pretože každý z nás má iné talenty a schopnosti a pracuje s niečím iným. Keby som niekomu dala spraviť niečo z mojej práce, nemyslím si, že by to dotyčná osoba vedela spraviť hneď správne, pretože s tým nepracuje každý deň. Živo si spomínam na jednu situáciu, ktorá sa mi prihodila ešte počas štúdia na vysokej škole. Bola som si kúpiť obed a keďže moje jediné financie, s ktorými som disponovala boli na bankomatovej karte, chcela som zaplatiť kartou. Vedela som presne, koľko “euríčiek” mám na účte. Prišla som k pokladni, chcela som zaplatiť a zrazu pri bezkontaktnej platbe som mala zrazu transakciu zamietnutú. To sa niekedy stáva, takže sa použil aj druhý spôsov platenia kartou, avšak aj tu prišla správa, že transakcia bola zamietnutá. Bola som v šoku, pretože som vedela, že som na učte peniaze mala. Predavačka po mne začala kričať a ja som so slzami v kútikoch vyšla z obchodu. Vôbec som nechápala ani správanie predavačky a ani to, prečo mi zamietlo kartu. Keď som sa potom pri najbližšej príležitosti pozrela na účet a videla som ho úplne “vybielený”, rozrevala som sa. Všetky moje ťažko zarobené peniaze z letnej brigády boli preč. Niekto sa nabúral do môjho účtu a “vybielil” mi ho. Miluj svoju prácu, to čo robíš, rozdaj úsmev a dobrú náladu tomu, kto pri tebe stojí, pretože nikdy nevieš, kto pri tebe alebo pred tebou stojí. Ak máš prácu, ktorá sa ti nepáči, zmeň zamestnanie alebo si nájdi niečo na nej, čo ťa inšpiruje, a čo ťa motivuje, aby si chodil/a s radosťou do svojej práce, pretože radosť rozdávaním vždy rastie. Na druhej strane, ak sa začneme z našej práce tešiť, nestáva sa to pre nás len prácou, kedy odpočítavame hodiny a minúty do “záverešnej” ale môže sa to stať miestom našich inšpirácií, realizácií (samozrejme workoholizmus nie je správny postoj k práci a ani k rodine). Dať radosť do toho, čo robíme nie je len v rámci zamestnania ale aj povolania. Všetci máme možnosť rozhodnúť sa pre svoje povolanie - manželstvo, kňazstvo, rehoľníctvo, zasvätené panenstvo. Darujme túto radosť aj do tohto povolania, do tých ťažkostí, ktoré s povolaním prichádzajú. Veď každý, koho stretneme je darom a nikdy nevieme, akým darom pre náš život bude.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo