Katolíckej cirkvi vďačíme za omnoho viac, než si uvedomujeme

Katolíckej cirkvi vďačíme za omnoho viac, než si uvedomujeme

Pred niekoľkými rokmi vydali slovenskí redemptoristi preklad amerického autora Thomasa E. Woodsa „Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu“. Tento historik a konvertita na katolícku vieru si postavil za cieľ ukázať, že Katolícka cirkev nielenže prispela k budovaniu západnej civilizácie, ale túto civilizáciu vytvorila.

Autor postupne prechádza od prínosu mníchov k umeniu a architektúre; od zakladania univerzít k systému západného práva; od medzinárodného práva k ekonomike atď. Celkovo jedenásť kapitol istým spôsobom spláca dlh, ktorý západná civilizácia stále má voči Katolíckej cirkvi. Samozrejme, západná civilizácia nevychádza len z kresťanstva, ale aj z kultúry starovekého Grécka, Ríma či dokonca germánskych kmeňov. Cirkev ani jednu z týchto kultúr nezavrhla, ale dokázala prevziať z nich to najlepšie. Autor si zachováva triezvy pohľad na dejiny kresťanstva a konštatuje, že nie všetky rozhodnutia cirkevných predstaviteľov boli vždy správne. Katolíci rozlišujú medzi svätosťou Cirkvi ako inštitúcie a ľudskou hriešnosťou. Stále sme svedkami, ako sa okolo nás šíri  skreslený pohľad na prínos Cirkvi pre ľudstvo, ktorý sa, žiaľ, mnohí naučili ešte ako žiaci v socialistickom školskom systéme a mechanicky ho opakujú. 

Čitateľ sa dozvie, že na Mesiaci až 35 kráterov nesie meno niektorého z jezuitských matematikov či vedcov. Mnohí vedia, že kresťanské kláštory boli miestami, kde sa prepisovali vzácne rukopisy, ale čitateľ v tejto knihe zistí, že mníchom vďačíme za rozvoj poľnohospodárstva, chovu dobytka, vysúšaniu močarísk, zavlažovaniu atď. Rehoľa cistercitov patrí medzi priekopníkov metalurgie. Slovenský „lietajúci“ Cyprián z Červeného Kláštora má svojho dávneho predchodcu v mníchovi Eilmerovi, ktorý na vetroni preletel 182 metrov už začiatkom 11. storočia. Publikácia dokazuje, že jedinečného ducha západnej civilizácie nie je možné pochopiť bez dvadsiatich storočí kresťanskej prítomnosti. 

Najväčšiu časť knihy tvorí piata kapitola Cirkev a veda. Je to logické rozhodnutie, lebo veriaci dodnes musia čeliť falošnému obvineniu, že Katolícka cirkev je zameraná proti vede. Woods sa neváhal dotknúť ani prípadu „Galileo“, pri ktorom, ako sám uvádza, ide o jediný príklad, na ktorý si človek spomenie, keď vytiahne históriu Katolíckej cirkvi. Osobitným spôsobom autor vyzdvihuje prínos jezuitov, ktorí vynikli v mnohých rozmanitých oblastiach vedy. Stali sa priekopníkmi astronómie, meteorológie, seizmológie, solárnej fyziky, optiky, statiky atď. Katolícke katedrály v Bologni, Florencii, Paríži a Ríme slúžili ako astronomické observatóriá. 

Záver celej publikácie diela je výstižný – Svet bez Boha. Autor v ňom poukazuje na niektoré absurdity kultúry budovanej bez kresťanských hodnôt, ktorých sme dnes svedkami. 

Thomas Woods sa zameral nielen na predstavenie historických faktov, ale ich prostredníctvom odovzdáva sebaidentitu Európy a kresťanstva, v rámci ktorého vznikla a rozvíjala sa civilizácia, ktorú označujeme „západná“. Predstavená publikácia má vedecko-popularizačný charakter s apologetickými prvkami. Preto nemožno od nej očakávať hlbokú a detailnú argumentáciu. Vyznačuje sa stručnosťou, prehľadnosťou a čitateľa neunaví. Príťažlivý štýl, kuriózne témy a perličky rôznych foriem, ktorými autor obohatil publikáciu, robia toto čítanie pútavé a hodné pozornosti. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo