Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
30. august 2018

Kotleba a Katolícke noviny k 50. výročiu okupácie 21. augusta 1968

V čase 50. výročia z Moskvy riadenej okupácie Československa, ktorá zlikvidovala pokus o demokratizáciu, rozosielala Kotlebova ĽSNS propagačný leták obviňujúci slovenskú vládu zo servilného prisluhovania USA a NATO. Katolícke noviny pokračujúc v komunistami nariadenej praxi neučiť veriacich hodnotiť spoločensko-politické udalosti z hľadiska kresťanského učenia, zdravého rozumu a demokracie, venovali výročiu len jeden minikomentár.
Kotleba a Katolícke noviny k 50. výročiu okupácie 21. augusta 1968

Kotleba proti západným imperialistom

V hlavnom článku propagačného materiálu „Náš Bratislavský kraj“ píše M. Kotleba o stretnutí s oficiálnymi predstaviteľmi Libanonu a najmä Sýrie. Bez jediného slova o diktátorských vládach v regióne a zločinoch Islamského štátu tvrdí, že ľudia tam denne umierajú a krajina chradne v dôsledku „nezmyselných sankcií“. Tvrdí, že slovenská vláda namiesto pochopenia situácie podporuje vlády USA, Francúzska a Británie, ktoré sú vraj za humanitárnu krízu priamo zodpovedné, a „vysiela slovenských vojakov provokovať na ruské hranice. A vo svojom podliezaní sa medzinárodným zločincom pod vedením USA nepoznajú medze“

Píše, že 19. júna „bol v NR SR schválený pozývací list slovenskej vlády pre amerických vojakov, ktorí majú pôsobiť ako špecialisti na základni v Martine. … Je čas aby sme prestali byť otrokmi svetovládnych chúťok USA...!“

Kotleovci, a tí, čo za najlepší zdroj informácií považujú weby ako Hlavné správy či AlianciaZaNedeľu ignorujú to ako Sovietske Rusko po dohode s Hitlerom okupovalo Litvu, Lotyšsko, Estónsko a polovicu Poľska. Aj ako po vojne odňalo Československu Podkarpatskú Rus, a vo viacerých krajinách pomohlo nastoliť komunistické diktatúry, ktoré priniesli v slobode i životnej úrovni podstatne horšie výsledky než dosiahli štáty oslobodené západnými demokraciami vrátane USA. Aj ako vojensky zlikvidovali pokus o demokratizáciu v Maďarsku či Československu, ako vojenskou okupáciou Afganistanu priniesli smrť miliónu afgancov a 15 tisícom sovietskych vojakov, a položili základy Al Kaidy. Aj ako vojensky podporovali ľavicových diktátorov vrátane Líbye a Sýrie. Aj aký je rozdiel medzi pár špecialistami NATO, ktorí tu majú pôsobiť so súhlasom vlády, a 500 tisícovou okupačnou armádou, ktorá prišla proti vôli našej vlády aj občanov.

Tí, ktorí celkom nestratili historickú pamäť a zdravý rozum by si však mohli všimnúť, ako veľmi sa táto Kotlebova propaganda podobá na tú, ktorou komunistická Moskva a naši „normalizátori“ odôvodňovali okupáciu našej vlasti 21. augusta 1968.

Fakty a čísla čo nám dal demokratický západ a nedemokratické Rusko sú tu: https://www.postoj.sk/26301/co-nam-dal-demokraticky-zapad-a-vzalo-nedemokraticke-rusko Tým ktorí to všetko nechápu, alebo nechcú uznať, a šíria protizápadnú a proruskú propagandu musím pripomenúť jeden z najlepších vtipov po auguste 1968: „Viete ako sme v Československu dokázali, že Zem je guľatá? Vysrali sme sa na Západ, a hovno prišlo z Východu." Zdá sa, že niektorí to chcú zopakovať.

„Normalizácia"

Niektorí podnes hovoria o „proslovenských" zásluhách G. Husáka. On však stál na čele poaugustovej „normalizácie" komunistickej diktatúry, ktorej dopad na vedomie a morálku spoločnosti dobre opísal Tomáš Halík:

„Doba normalizácie bola strašná, strašnejšia, ako sa mnohým ľuďom zdalo a zdá, dokonca by som ju označil za najstrašnejšiu v celých moderných dejinách našej krajiny - z jedného jediného, ​​lenže najdôležitejšieho aspektu: zdevastovala morálne klímu našej krajiny viac ako dve svetové vojny, aj ako neporovnateľne krutejšie päťdesiate roky stalinského teroru.

Tie predchádzajúce temné doby stáli naše národy oveľa viac obetí na životoch i materiálnych strát, áno, aj za nacizmu a stalinizmu bolo veľa kolaborantov a zbabelcov. Ale nie tie kruté zimy teroru, ale skôr to teplé klzké bahno, tých dvadsať rokov lží, predstierania, kompromisov, korupcie, keď sa k moci ľahko dostávali najneschopnejší a najbezcharakternejší ľudia a iní boli podozriví už len preto, že boli schopní a charakterní - to skrivilo chrbtice a otrávilo dôveru oveľa viac.

Zlo bolo plazivé a dobre zamaskované, nastupovalo po malých krôčikoch, počítalo s únavou ľudí. Boli sme ako žaby v hrnci, v ktorom teplota vody stúpa takmer nepozorovane. Cenzúra médií, rušenie inštitúcií, práv a slobôd, výpovede z práce - to všetko prichádzalo postupne, často s komentárom, že ide o dočasné opatrenia, až sa rozzúrený ruský medveď zas trochu upokojí: hlavne nedráždiť, neriskovať „nedozerné následky". Ale ten nedozerný následok spočíval v tom, koľko ľudí na to pristúpilo." Halík: Pražská jar bola ilúzia, komunizmus je nereformovateľný Názov a zmysel tohto Halíkovho textu je plne v súlade so slovami Jána Pavla II., že komunizmus nie je dobrá myšlienka, ktorá sa zle zrealizovala, ale zlá myšlienka.

Dôsledky a dedičstvo okupácie

Po 23 rokoch okupácie a ťažkom vyjednávaní za prezidenta V. Havla opustilo v júni 1991 Československo 73 500 vojakov, 39-tisíc rodinných príslušníkov, 1220 tankov, 2500 bojových vozidiel pechoty, 105 lietadiel, 175 vrtuľníkov a 95-tisíc ton munície. Na troch miestach tu Sovieti skladovali jadrové zbrane. (viac tu http://www.postoy.sk/content/mierotvorca-fico-verzus-nato-okupacia-slovenska ) Zanechali zničené a rozkradnuté objekty, a enviromentálne škody, ktorých odstraňovanie stálo miliardy korún a milióny eur. Horšie je však Halíkom opísané, a podnes pôsobiace morálne, psychologické a kultúrne dedičstvo normalizácie.

Priemerný príjem na Slovensku je aj po 27 slobodných rokoch tretinový oproti Rakúsku, ktoré na tom bolo v r. 1948 podstatne horšie než ČSR, či Nemecku, ktoré po obsadení armádou USA, Británie a Francúzska budovalo demokraciu. V korupcii a „kvalite" justície patrí Slovensko k najhorším v Európe. Veľké problémy v zdravotníctve majú dôsledky na dĺžku a kvalitu života.  Tisíce mladých a vzdelanýh ľudí odchádza do zahraničia. (viac tu: https://www.postoj.sk/22033/ako-zachranit-slovensko-pred-extremizmom-a-demografickou-katastrofou)

To všetko je dôsledkom politiky hrubých čiar za minulosťou, nepochopenia vlastných dejín väčšinou občanov, a toho, že podnes väčšinu politickej i ekonomickej moci majú bývalí komunisti a eštebáci, ich odchovanci a biznispartneri. Napriek tomu, že kresťania tvoria takmer tri štvrtiny obyvateľov Slovenska. (https://www.postoj.sk/27770/krestania-su-v-kazdej-strane-ale-slovensko-ovladaju-komunisti)

„Pražská jar" a cirkev

Demokratizácia v roku 1967-68 priniesla aj viac slobody pre cirkvi. Zrušila sa cenzúra a tvrdý dohľad komunistami riadeného štátu nad cirkvami, ktorý bol ich obmedzovaním a šikanovaním. Nové vedenie a viac možností dostali bohoslovecké fakulty. Prijali viac kandidátov na kňazstvo, vrátane takých, ktorým to dovtedy komunisti znemožňovali. Bola obnovená Gréckokatolícka cirkev, ktorú naši komunisti podľa návodu Moskvy zlikvidovali v r. 1950. Po 20 ročnom zákaze bolo možné postaviť niekoľko kostolov a vytlačiť niekoľko náboženských kníh.

Inzercia

Nové vedenie dostali aj Katolícke noviny, ktoré začali viac a lepšie informovať, a reagovať na dianie vo svete i domáci spoločensko-politický vývoj. S oneskorením sa ku nám dostávali niektoré myšlienky 2. Vatikánskeho koncilu, začala slobodná diskusia na rôzne témy.

Aj to všetko zabrzdila, zastavila a čiastočne zničila „normalizácia" po okupácii „bratských" socialistických krajín pod vedením Sovietskeho Zväzu.

Znormalizované Katolícke noviny

Aj do Katolíckych novín (KN) sa v rámci „normalizácie“ vrátila cenzúra. Jednou z hlavných požiadaviek totalitného režimu na cirkvi aj KN bolo, aby sa nevyjadrovali k spoločesnko-politickým udalostiam a vývoju, aby neučili veriacich kriticky myslieť a diskutovať. Aby ich nevzdelávali v schopnosti hodnotiť politiku a riadenie štátu z hľadiska zdravého rozumu, Biblie a učenia Cirkvi, ktoré sú v zhode so základnými princípmi demokracie - slobodou a rovnosťou občanov v právach i zodpovednosti. A nemotivovali ich verejne sa angažovať.

Túto požiadavku v značnej miere aj po 27 rokoch slobody plní mnoho našich duchovných pastierov a zvlášť Katolícke noviny, ktoré sa týmto témam úporne vyhýbajú. Ukázalo to aj číslo 33/2018 KN, ktoré 50. výročiu okupácie z augusta 1968 venovali len jeden krátky komentár. Stĺpček T. Macáka „Memento okupácie" je dobrý, ale vzhľadom na význam výročia, a jeho tragické dôsledky, ktoré pociťujeme podnes, vrátane myslenia mnohých ľudí, je to žalostne málo.

Autor v závere píše: „Dnes veľa nasvedčuje tomu, že ani 50 rokov nestačilo pamäti národa, aby sa spamätala..." Svoju úlohu a možnosti po novembri 1989 v tomto nesplnila cirkev ani Katolícke noviny.

V Česku a na Slovensku je to tak

Príklad ako sa to aj za náročnejších podmienok dá robiť podstatne lepšie ukazuje aj porovnanie našich KN a českého Katolického týdeníka. Ten má zrovnateľné množstvo správ z náboženského sveta, príhovorov pápeža, duchovných a náboženských úvah. Kvalitných textov na aktuálne a dôležité spoločensko—politické a kultúrne témy má však apoň desaťnásobne viac ako KN.

Katolický týdeník, ktorý má dvojnásobný formát ako KN, v č. 33/2018 venoval  prelomovému roku 1968 celú dvojstranu. Pripomenul podstatné udalosti u nás, od odvolania A. Novotného, cez obnovenie Gréckokatolíckej cirkvi až po vytvorenie prorežimnej organizácie duchovných "Pacem in Terris" v rámci „normalizácie“ po auguste 1968. Mnohé objasnil text „Osmašedesátý v Katolických novinách“ vtedajšieho člena redakčnej rady. Rozhovor s M. Valentom z Ústavu pro studium totalitních režimů „Vzpoura, která změnila Západ“ sa venoval študentským a generačným vzburám na Západe. Štyri osobnosti, publicistka, lekárka, kňaz a kardinál Duka písali aká je ich najsilnejšia spomienka na rok 1968.

Okrem toho je tam článok o tom, ako si v Rakúsku pripomenuli 75. výročie mučeníka svedomia, bl. Franza Jägerstättera, (a jeho manželku) ktorého nacisti popravili, lebo odmietol splniť povolávací rozkaz. V úryvku z knihy „Ze života kardinále Berana“ sa spomína jeho radostné stretnutie s biskupom Vojtaššákom počas internácie. Historik pôsobiaci na KTF UK v Prahe tam má dobrý text „Kněz a politik Andrej Hlinka“ k 80. výročiu jeho smrti.

Slovenské KN č. 33 spoločensko politickú orientáciu veriacich zlepšujú celostránkovým článkom „Korfbal – šport, ktorý uči spolupracovať ženy a mužov", a veľmi aktuálnym trištvrte stranovým textom „Liptov je kraj žinčice....."

Na Slovensku je to tak. Môže sa niekto diviť, že verejný život, riadenie štátu a politika na Slovensku, kde sa za katolíkov hlási 66% obyvateľov, nie je o nič kresťanskejší než v Česku, kde je 26,8 % katolíkov?

 

Foto: Sovietsky tank pred kostolom Kapucínov v Bratislave, 21. august 1968. Fotil môj otec Pavel Martinický st. , viac jeho fotografií z 21. augusta tu: https://www.postoj.sk/5491/nove-zabery-z-augusta-1968-zachytene-fotoaparatom-pozicanym-od-turistu

 

Odporúčame

Blog
Aldo Moro a Červené brigády, slovenskí svätí a omyl našich antiliberálov

Aldo Moro a Červené brigády, slovenskí svätí a omyl našich antiliberálov

Vo Vatikáne začali prípravy blahorečenia talianskeho premiéra a kresťanského demokrata Alda Mora, ktorého v roku 1978 uniesli a zavraždili ľavicoví teroristi „Červené brigády". Jeho prípad rovnako ako všetci slovenskí svätí vyvracajú niekoľko omylov v rozšírených názoroch o politike, vrátane tvrdenia, že najväčším ohrozením Slovenska a kresťanstva je liberalizmus.

Blog
Kto je vzorom pre nás?

Kto je vzorom pre nás?

Keď vyslovím mená ako Milan Rastislav Štefánik, Bernolák, či Štúr, naši mladí ľudia vedia o kom hovorím. Nie je to tak však u každého významného Slováka. Kto vie, čo je toho príčinou? Ja mám pocit, že si nevieme vážiť osobnosti , ktoré sme tu počas našej histórie mali, a tak sa nevieme ani dostatočne poučiť z minulosti.