Homosexualita je liečiteľná, ale nie všetci sú ochotní to akceptovať...

Poznám ľudí, ktorí sa z homosexuality dostali, ale aj tých ktorým to takto „vyhovuje“... Často sa pretŕčajú po námestiach a všetkých nás presviedčajú o svojich „právach“...

Je to paradox doby že kôli jednému „papieru“ potrebujú narobiť toľko hluku a kriku... Je toľko heterosexuálnych párov, a stáva sa to už fenoménom doby, ktorých keď sa opýtate prečo žijú len tak „na divoko“, bez toho aby sa zosobášili, tak vám povedia  že na to, aby spolu mohli žiť nepotrebujú nejaký „papier“ z úradu...

Zato homosexuáli ho potrebujú...! Preto toľko rozruchu, kriku, masírovania verejnej mienky a pretŕčania sa po námestiach... Potrebujú presvedčiť celý svet o tom, že majú svoje práva na neprirodzený a nemorálny spôsob života.

Ak by tie tzv. „práva“ na ktoré majú nárok boli opodstatnené, určite by sme sa o tom dozvedeli aj zo Zjavenia (tu sa myslí na pravdy, ktoré nám boli zjavene Bohom). Svätci sa okrem iného vyznačujú zvlášť svojim hlbokým a úprimným vzťahom k Bohu a z toho vyplývajúceho hlbšieho a plnšieho poznanie Božích veci a zákonov. Doteraz som nepočul ani jedného svätca rozprávať o právach homosexuálov a nenájdeme o tom žiadnu zmienku ani v Biblii. Práve naopak vo Svätom písme nachádzame varovania pred týmto hriechom jak v Starom tak v Novom zákone... Píše o tom aj sv. Pavol v jednom zo svojich listov veľmi otvorene:

„Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ 1Kor 6, 9-10

V dnešnej dobe už máme spôsoby a prostriedky ako homosexualitu liečiť. Mnohým sa z tohto problému podarilo dostať... Otvorene o svojej práci a skúsenostiach rozpráva vo svojich knihách a prednáškach klinický psychológ Jozeph Nicolosi, ktorý v Kalifornii založil NARTH (National Association for Research of Homosexuality), kde ponúkal terapeutické liečenie homosexuality a jeho metódy mali veľký úspech a účinnosť. Z homosexuality sa pomohol dostať mnohým ľudom, ktorí si založili svoje rodiny a žili spokojným a naplneným životom. O svojej terapii a jej výsledkoch hovorí vo svojich knihách „Healing homosexuality: case stories of reparative therapy“ a „ Reparative therapy of male homosexuality“.

Týmto sa stál (ne)pochopiteľne jedným z hlavných nepriateľov komunity LGBT ktorá prehlasuje, že homosexualita je neliečiteľná. J. Nicolosi  výsledkami a úspešnosťou svojej terapie dokázal pomôcť mnohým svojim klientom, ktorí o tom otvorene svedčia... (svedectva sa dajú nájsť aj na youtube – v angličštine).

Psychológ a psychoterapeut Roberto Marchesini pracuje ako konzultant a terapeuta v Miláne. Rovnako je presvedčený o liečiteľnosti homosexuality a dokazuje to výsledkami svojej liečby. O svojich skúsenostiach píše v knihách „Quello che gli uomini non dicono“ a „Come scegliere proprio orientamento sessuale“.

 Na jednom zo svojich seminárov povedal: „Homosexualita ako taká neexistuje, existuje len problém, ktorý ju spôsobuje... Ak sa nám podarilo s klientom analyzovať a uzdraviť problém, zmizla aj homosexualita...!“

Jednou z najčastejších príčin homosexuality uvádza problém v rodine. Často krát je to nezdravý vzťah k jednému z rodičov, ktorý si dotyčný/a nemusel v minulosti ani uvedomovať... Nemusí to byť zďaleka jediné podhubie z ktorého problém homosexuality vyrastá. Môžu to byť problémy a nezdravé vzťahy aj v kruhu širšej rodiny, spolužiakov, kamarátov, sklamania sa v láske, neprijatie vlastnej identity, prvé nezdravé sexuálne skúsenosti, zneužívanie z detstva a pod.

Tu sa javí normálna zdravá rodina, ako skutočný poklad. Aké dôležité sú normálne a zdravé vzťahy v rodine! Problém dnes tak podceňovaný a stále vypuklejší zo svojimi smutnými dôsledkami aj v oblasti homosexuality...

Niektorí zastávajú názor, že homosexualita je vecou genetiky, že človek sa takýto narodí. Treba povedať, že to doteraz nikto nedokázal,  aj keď sa to môže niekedy takto javiť. Napríklad v prípade matky ako spomína R. Marchesini, ktorá je veľmi sklamaná a má problém sa vyrovnať s pohlavím svojho dieťaťa už počas tehotenstva... Dieťa sa môže takto narodiť s určitou negatívnou pre dispozíciou k určitému pohlaviu..., čo môže spôsobiť v konečnom dôsledku homosexualitu... Takýto problém nie je jednoduché odhaliť, lebo o ňom nemusí dotyčný/á tušiť a môže sa javiť ako genetický...

Osobne sa skláňam pred tými, ktorí si v živote kôli svojej orientácií veľa vytrpeli a možno bezúspešne skúšali uzdravenie. Na Slovensku máme zatiaľ skromné možnosti čo sa týka potenciálneho riešenia problému, ale nájdu sa... (kto chce, môže ma kontaktovať osobne).  

Jedno riešenie tu však stále existuje, lebo „Bohu nič nie je nemožné...!“ Intenzívna modlitba, viera a sviatosti sú veľmi silnými nástrojmi. Spomeňte si na ženu z Evanjelia, ktorá bola uzdravená vďaka tomu, že sa dotkla obruby Ježišových šiat...

Pýtal som sa v jednej kresťanskej komunite, kde sa liečia mladí muži z rozličných závislosti a kde sú prítomní aj ľudia s problémom homosexuality na ich skúsenosti. Odpoveď ktorú som dostal bola: „Tí ktorí sa z toho chceli dostať, tak sa z toho aj dostali...“

Ježiš aj dnes uzdravuje a oslobodzuje.... cez modlitbu, vieru, sviatosti... Poslúžiť môže aj skúsený duchovný vodca. Chce to v prvom rade odhaliť a uzdraviť zranené miesto z ktorého homosexualita vychádza, čo nemusí byť vždy jednoduché a rýchle...

Pridávam jedno svedectvo mladého dievčaťa, ktoré malo odvahu vyrozprávať svoj príbeh nedávno verejne. Jednu z prvých veci ktorú spomenula bola, že: „Môj otec si vždy prial syna a s tým, že som dievča sa nikdy nevyrovnal... Ja som sa mu ho snažila aspoň z časti nahradiť, správať sa ako chlapec a plniť jeho sny... Hrala som hádzanú a hrala som ju dobre, drela som ako kôň, aby som mala úspech a otec mohol byť spokojný. Dotiahla som to až do talianskej reprezentácie, keď som si postupne začala uvedomovať, že strácam vlastnú identitu ženy. Cítila som že je zle, lebo čoraz viac sa mi páčili ženy. Prišli zranenia, takže s hádzanou som musela skončiť, čo bolo mojim šťastím... Čoraz viac sa snažím si postupne budovať vlastnú identitu ženy a pod dohľadom psychológa rozvíjať to, čo som rokmi zanedbala. Cítim, že veci sa vo mne postupne dávajú do poriadku...“ Toľko svedectvo Eily z Talianska.

Osobne pokladám za najväčší problém tých, ktorí vedia o možnosti liečiteľnosti homosexuality a predsa v nej zotrvávajú, žijú promiskuitne a ťahajúc za sebou do morálneho bahna ďalších...

Stalo sa mi (tiež v Taliansku), že som raz zastavil stopárovi, ktorý sa mi po ceste priznal s problémom homosexuality. Postupne som od neho dostal pozvanie na obed... a návrh na objatie... Keď som sa ho počas cesty pýtal, prečo si to nedá do poriadku, vôbec nenamietal a neargumentoval s tým že by to nebolo možne... Jeho odpoveď znela, že prečo by mal, že mu je tak dobre...

Toto je najnebezpečnejšia vzorka homosexuálov! Vedia o možnosti dostať sa z problému, ale nestoja o to...! Zakladajú si svoje komunity, ťahajú za sebou do morálneho bahna ďalších a vykrikujú po námestiach o svojich „právach“...

Manifestácie, homosexuálne spolunažívanie, promiskuita alebo v konečnom dôsledku ani nejaký „papier“ v ruke problém nikomu nevyriešia... Po mnohých skúsenostiach som hlboko presvedčený, že toto nie je správna cesta... a že takýto život nemôže človeka napĺňať spokojnosťou a šťastím, aj keď to možno niekto bude popierať...

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo