Zásada oko za oko, zub za zub v biblických textoch

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zásada oko za oko, zub za zub v biblických textoch

Je Biblia naozaj svätá a morálna? Niektoré biblické pasáže, hlavne tie starozákonné, nás môžu uviesť do rozpakov, pohoršiť ba dokonca šokovať. Veriaci sa môžu s touto náročnou témou vyrovnávať trochu nešťastne. Vzniká preto pokušenie tieto verše ignorovať, len tak preletieť alebo čítať na spôsob „jedným uchom dnu a druhým von.“ Čítajme však Písmo s porozumením a v súvislostiach.

Historické súvislosti
Každá spoločnosť sa nejakým spôsobom bráni pred tým aby ju nerozleptalo vraždenie, rozkrádanie alebo vyčínanie neprístojných osôb. Preto vzniklo právo aby nás chránilo pred kriminálnikmi. Je správne a logické, že je vinník potrestaný a obete podľa možností odškodnené. Bez pravidiel spolunažívania by spoločnosť nemohla fungovať a čoskoro by sa ocitla v chaose. Nebolo tomu ináč ani v starovekých blízkovýchodných kultúrach, ktoré ako prvé dosiahli vyšší stupeň civilizačného vývoja. Zásada „oko za oko, zub za zub“ nebola známa len biblickej kultúre, ale praktizovala sa aj v okolitých spoločnostiach. Poznali ju Asýrčania, Chetiti a Sýrčania. To isté platilo aj v starom Babylone v ktorom vládol Chammurapi. Chammurapi panoval približne v rokoch 1792 až 1750 pred Kristom. Za jeho vlády dosiahla jeho ríša značný rozkvet. Bola vnútorne silná, mala dobrú organizáciu a kvalitný administratívny aparát, hospodársky a sociálne vzrastala. Keď však spomenieme meno Chammurapi, laikovi sa vybaví povestné „oko za oko, zub za zub“, zásada, ktorá ho možno najviac preslávila. Chammurapiho zákonnik však bol oveľa zložitejší a prepracovanejší. Okrem trestných nariadení v ňom nájdeme aj rodinné, obchodné, majetkové a dedičské predpisy. Zákonník upravuje aj rôzne vzťahy - napr. vzťah medzi otrokom a majiteľom alebo manželské vzťahy. 

Refiéf: Chamurrapi (vľavo) preberá kráľovské žezlo z rúk boha Marduka. (zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Hammurabi)

Zákon odplaty (lat. lex talionis) - „oko za oko, zub za zub“  - mal za úlohu chrániť spoločnosť a zabrániť praktizovaniu krvnej pomsty. „Zvykovú spoločnosť ovládala zásada krvnej pomsty, ktorá roztáčala nekonečnej a neobyčajne zničujúci kolotoč vzájomného zabíjania a vojen medzi klanmi ... je preto právom považovaná za veľký civilizačný výdobytok.“ Josef Klima v knihe Nejstarší zákony lidstva pozmenal, že „odveta mohla byť vyjadrená aj ináč: hovoríme o tzv. legálnej kompenzácií, kedy páchateľ škodu odčinil majetkovou náhradou.“ Zákon odplaty bol síce tvrdý, ale spravodlivý lebo vymedzil pravidlá trestu, ktoré mali zabrániť svojvoľném násiliu. To bol účel tohto zákona - aby nedochádzalo k neprimeranej odvete - napr. aby za urážku na cti alebo za majetkovú škodu nedošlo k zmasakrovaniu celého kmeňa. Navyše pokrok tu bol aj v tom, že nie príbuzný vykonáva trest, ale štátny orgán.  

Zákon odplaty v Biblii   
Už od prvých stránok Biblie vidíme rozmach zla a pokusy s tým niečo urobiť a zabrániť jeho šíreniu. S nariadením „oko za oko, zub za zub“  sa stretávame v starozákonných knihách a to konkrétne v knihe Exodus (kapitola 21, verše 23-25), Levitikus (24,17-22) a Deuteronómium (19,16-21). Zákon odplaty je formulovaný podobne ako je tomu v Chammurapiho zákonníku. Rovnako aj jeho funkcia bola veľmi podobná. Biblista Roland E. Murphy podotýka, že tento zákon sa častokrát vykladá nesprávne: „Cieľom je zaistiť rovnosť v trestoch a udržať hranice odplaty v medziach normy, aby neprekročila mieru trestu, aký si zlý skutok zasluhuje. Takýto zákon bol nevyhnutný tam, kde nesprávne chápanie jednoty v skupiny často viedlo k neprimeranej odplate.“ Tento zákon samozrejme mal aj svoje nedostatky, ale Paul Copan v knihe Is God a Moral Monster? píše, že „keď porovnáme izraelský trestný zákonník s inými starobylými blízkovýchodnými právnymi predpismi, Mojžišov zákon prináša pozoruhodný morálny vývoj. Princíp lex talionis bol dôležitým posunom. “ 

Čítajme Starý zákon vo svetle Nového. Ježiš sa tu predstavuje ako pravý interpret Mojžišovho zákona: „Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za oko a zub za zub. No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“  (Mt 5,38-48)

Ježišova reč na vrchu v podaní Carla Blocha. (zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Sermon_on_the_Mount)

Toto je pre kresťanov záväzný výklad. Mohli by sme zhrnúť, že Starý zákon ako príprava na konečné Božie zjavenie v osobe Ježiša Krista (Nový zákon), obsahuje aj prechodné a nedokonalé skutočnosti. Boh sa v SZ v istom zmysle znižuje pred ľudskou slabosťou a toleruje aj hrubosť človeka. V Biblii však môžeme badať určitý vývoj - a to nielen Božieho zjavenia, ale náboženských predstáv. Zároveň vidíme ako sa ľudská mentalita mení pod vplyvom Božej výchovy.

To neznamená, že Starý zákon je teraz nepotrebný alebo že by sme ho mali dokonca zavrhnúť. Ježiš v tomto kontexte hovorí: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,16) Na druhej strane mnohé starozákonné právne (tu patrí aj zákon odplaty) a liturgické nariadenia boli nahradené novým a lepším chápaním. Z toho vyplýva, že zákon odplaty netreba pri čítaní Písma prehliadať lebo má svoju platnosť, ale nie pre dnešnú dobu. 

Čítať Bibliu znamená čítať ju s porozumením
Texty Písma vznikali v inom kultúrnom, sociálnom a historickom kontexte v akom žijeme dnes my. Preto častokrát máme problém im porozumieť. Kresťania veria, že Biblia je v prvom rade Božím slovom ale nemožno nemyslieť aj na ľudských autorov. Človek nebol iba bezmocnou bábkou, ale aktívne spolupracoval. Ľudský prvok v Biblii nie je zatlačený do úzadia a aby bol Boh človeku zrozumiteľný zjavuje svoje posolstvo jazykom danej doby. Rešpektuje ohraničenosť ľudského poznania, vplyv súdobej kultúry a spôsobu myslenia. Vidíme aj vplyv mimobiblických kultúr. Autori Biblie žili obklopení drsným prostredím, ktoré často predstavovalo svoje božstvo ako vášnivého bojovníka. Je úlohou príslušného vedného odboru (biblistiky) aby dešifrovala biblické posolstvo a zároveň ho aktualizovala pre našu dobu a naše myslenie. Biblistika nie je nejakým kľučkovaním aby isté citáty vyzerali miernejšie. Jej cieľom je čo najlepšie a objektívne porozumieť danému textu. 

Kniha Exodus alebo Druhá kniha Mojžišova. (zdroj:  https://mondoweiss.net/2014/04/book-exodus-palestine/)

Súčasný čitateľ má tendenciu prenášať hodnoty dnešnej západnej, liberálnej kultúry (tolerancia, rovnosť, ... ) do chápania biblických textov. V objektíve humanisticko-liberálnej morálky totiž Biblia vyzerá ako kniha plná násilia a nerovnosti, ktorú treba zavrhnúť. Aj preto vzniká nedorozumenie až zhrozenie nad niektorými nariadeniami. Nie je to ľahké, ale v tomto prípade je lepšie zanechať vlastné vnímanie ovplyvnené našou dobou a kultúrou a pustiť sa do chápania spoločnosti, ktorá je nám svojou mentalitou neraz vzdialená. Angloamerická a európska kultúra je iste na inom stupni spoločenského vývoja a mravného uvedomenia. Hoci hlavne v tom druhom prípade by sme mohli polemizovať či sme až takí uvedomelí. Mohli by sme diskutovať či dnešná morálna klíma nie je v skutočnosti niekedy ešte drsnejšia ako tá starozákonná.   

Navyše, môžeme len hádať ako budú generácie po nás vnímať našu spoločnosť, morálku, kultúru a spôsob myslenia. Možno, že sa tiež nad niektorými našími spôsobmi zhrozia ... 

Použitá literatúra 
Copan, Paul: Is God a Moral Monster? 2011

Dillard, R: Úvod do Starého zákona. 2011. 
Klima, Josef: Najstarší zákony lidstva, 1979
Murphy, Raymond: Tóra - 101 otázok a odpovedí. 2001
Starý Jiří, Vítek Tomáš: Zákon, právo a spravedlnost v archaickém myšlení. In: Zákon a právo v archaických kultúrach, 2010. 
 

Titulný obrázok - https://www.sharda.ac.in/blog/4-main-types-of-law/

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo