Na križovatke viery s Ježišom

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Na križovatke viery s Ježišom

Téma viery a prijatia Ježiša zostáva v centre pozornosti aj v závere šiestej kapitoly Jánovho evanjelia a je aj kľúčom k porozumeniu Ježišových slov tejto nedele.

Už počas svojho dialógu so Židmi, keď sa Ježiš predstavoval ako chlieb života, ešte pred tým než povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život“ (v. 54), vo v. 47 vyhlásil: „Kto verí, má večný život“. Je to práve nevera, ktorá núti tých niektorých učeníkov z úvodu dnešného evanjelia (Jn 6,60-69) vyhlásiť Ježišove slová za tvrdú reč, ktorá sa nedá počúvať (v. 60). Ježiš im jasne hovorí: „Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal sú duch a život“ (v. 63). Ježiš poukazuje na to, že nehovorí o tele z mäsa a kostí. Je jasné, že sa nejedná o požívanie takéhoto tela. Telo z mäsa a kostí v konečnom dôsledku ostane v tomto svete, teda nič neosoží. To, čo dáva život je duch a tým oživujúcim duchom sú Ježišove slová a na ich požívanie je potrebná viera. Ježiš hovoril vo svojej reči o sebe ako o chlebe, teda ako o pokrme, ale nie ako o pokrme pre materiálny život. To im „vytmavil“ už v samotnom úvode ich dialógu: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (vv. 26-27a). On je chlebom zostupujúcim z neba a to je chlieb z inej sféry, nie materiálnej.

Charakteristikou chleba, ktorý zostupuje z neba, teda Božieho chleba je, že dáva život (v. 33). Ježiš, keďže dáva večný život a má moc vzkriesiť v posledný deň (vv. 40.54), je tým pravým chlebom, ktorý zostupuje z neba. A tento chlieb sa je tak, že sa v neho verí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ v. 35. A len ten, kto verí, môže jesť telo syna človeka a piť jeho krv, lebo vie, že tieto Ježišove slová nie sú výzvou ku kanibalizmu, ale k viere a k zjednoteniu života s Ježišovým životom, podobne ako sa to deje v materiálnej sfére u toho, kto požíva materiálny pokrm a nápoj. V eucharistii sa to deje nemateriálnym spôsobom – prijať eucharistický pokrm a nápoj s vierou v Kristovu prítomnosť, v prítomnosť jeho života, znamená vyjadrovať túžbu žiť život v zjednotení s tým, ktorého život sa pod spôsobom materiálneho pokrmu a nápoja prijíma. Pre tých, čo neveria, zostáva otázka: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ (v. 52) bez odpovede.

Prijať eucharistický pokrm a nápoj s vierou v prítomnosť Kristovho života, znamená vyjadrovať túžbu žiť život v zjednotení s tým, ktorého život sa pod spôsobom materiálneho pokrmu a nápoja prijíma. Zdieľať

Ježiš sa čuduje ich neschopnosti prijať tieto jeho slová s vierou a teda ich neschopnosti vykročiť z čisto materiálneho videnia reality života a prekročiť do perspektívy života v plnosti. Ak je toto šokom, ešte väčším bude zistenie – alebo lepšie v slovníku tejto záverečnej časti šiestej kapitoly „spoznanie“ – že práve tento Ježiš, Syn človeka, teda v plnosti ľudským, je v plnosti zjavením Božej tváre: „A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?“ (v. 62a).

Posolstvo ďalších veršov zostáva jednotné: viera v Ježiša a jeho slovo je otázkou života a smrti. To reprezentujú dve postavy: ten, čo Ježiša vydá (v našom preklade „zradí“, vv. 64.70-71) a Peter (vv. 68-69). Ježiš zakončuje odpoveď učeníkom slovami: „Ale niektorí z vás neveria“ (v. 64) a evanjelista zdôrazňuje, že Ježiš vedel, ktorí neveria a kto ho vydá (zradí). Neviera vedie k vydaniu Ježiša na smrť. V skutočnosti však ten, čo neverí, vydáva seba samého smrti – tak ako to bolo potom s tým, kto ho vydal – samozrejme nie telesnej, ale duchovnej, večnej.

Ježišov učeník vierou v Ježiša a jeho slovo prekračuje do reality života v plnosti, ktorý je večný, bez smrti, lebo kto požíva tento chlieb, teda kto verí v Ježiša a teda žije jeho životom, neumiera. Zdieľať

Peter, naopak, vo svojej odpovedi Ježišovi vyjadruje vieru, že Ježišovo slovo dáva život: „Ty máš slová večného života. A my sme uverili...“ (vv. 68b-69a). Petrova výpoveď sa stáva vzorom pre postoj každého Ježišovho učeníka – vo viere v životodárnosť Ježišovho slova učeník spozná, že Ježiš je Božím Svätým (v. 69b), pravým poslom od Boha, Synom človeka, ktorý vystúpi tam, kde bol predtým. Ježišov učeník vierou v Ježiša a jeho slovo prekračuje do reality života v plnosti, ktorý je večný, bez smrti, lebo kto požíva tento chlieb, teda kto verí v Ježiša a teda žije jeho životom, neumiera: „Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť!“ (v. 50).

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo