Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. august 2018

Na križovatke viery s Ježišom

Téma viery a prijatia Ježiša zostáva v centre pozornosti aj v závere šiestej kapitoly Jánovho evanjelia a je aj kľúčom k porozumeniu Ježišových slov tejto nedele.
Na križovatke viery s Ježišom

Už počas svojho dialógu so Židmi, keď sa Ježiš predstavoval ako chlieb života, ešte pred tým než povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život“ (v. 54), vo v. 47 vyhlásil: „Kto verí, má večný život“. Je to práve nevera, ktorá núti tých niektorých učeníkov z úvodu dnešného evanjelia (Jn 6,60-69) vyhlásiť Ježišove slová za tvrdú reč, ktorá sa nedá počúvať (v. 60). Ježiš im jasne hovorí: „Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal sú duch a život“ (v. 63). Ježiš poukazuje na to, že nehovorí o tele z mäsa a kostí. Je jasné, že sa nejedná o požívanie takéhoto tela. Telo z mäsa a kostí v konečnom dôsledku ostane v tomto svete, teda nič neosoží. To, čo dáva život je duch a tým oživujúcim duchom sú Ježišove slová a na ich požívanie je potrebná viera. Ježiš hovoril vo svojej reči o sebe ako o chlebe, teda ako o pokrme, ale nie ako o pokrme pre materiálny život. To im „vytmavil“ už v samotnom úvode ich dialógu: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka“ (vv. 26-27a). On je chlebom zostupujúcim z neba a to je chlieb z inej sféry, nie materiálnej.

Charakteristikou chleba, ktorý zostupuje z neba, teda Božieho chleba je, že dáva život (v. 33). Ježiš, keďže dáva večný život a má moc vzkriesiť v posledný deň (vv. 40.54), je tým pravým chlebom, ktorý zostupuje z neba. A tento chlieb sa je tak, že sa v neho verí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“ v. 35. A len ten, kto verí, môže jesť telo syna človeka a piť jeho krv, lebo vie, že tieto Ježišove slová nie sú výzvou ku kanibalizmu, ale k viere a k zjednoteniu života s Ježišovým životom, podobne ako sa to deje v materiálnej sfére u toho, kto požíva materiálny pokrm a nápoj. V eucharistii sa to deje nemateriálnym spôsobom – prijať eucharistický pokrm a nápoj s vierou v Kristovu prítomnosť, v prítomnosť jeho života, znamená vyjadrovať túžbu žiť život v zjednotení s tým, ktorého život sa pod spôsobom materiálneho pokrmu a nápoja prijíma. Pre tých, čo neveria, zostáva otázka: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?“ (v. 52) bez odpovede.

Prijať eucharistický pokrm a nápoj s vierou v prítomnosť Kristovho života, znamená vyjadrovať túžbu žiť život v zjednotení s tým, ktorého život sa pod spôsobom materiálneho pokrmu a nápoja prijíma. Zdieľať

Ježiš sa čuduje ich neschopnosti prijať tieto jeho slová s vierou a teda ich neschopnosti vykročiť z čisto materiálneho videnia reality života a prekročiť do perspektívy života v plnosti. Ak je toto šokom, ešte väčším bude zistenie – alebo lepšie v slovníku tejto záverečnej časti šiestej kapitoly „spoznanie“ – že práve tento Ježiš, Syn človeka, teda v plnosti ľudským, je v plnosti zjavením Božej tváre: „A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?“ (v. 62a).

Posolstvo ďalších veršov zostáva jednotné: viera v Ježiša a jeho slovo je otázkou života a smrti. To reprezentujú dve postavy: ten, čo Ježiša vydá (v našom preklade „zradí“, vv. 64.70-71) a Peter (vv. 68-69). Ježiš zakončuje odpoveď učeníkom slovami: „Ale niektorí z vás neveria“ (v. 64) a evanjelista zdôrazňuje, že Ježiš vedel, ktorí neveria a kto ho vydá (zradí). Neviera vedie k vydaniu Ježiša na smrť. V skutočnosti však ten, čo neverí, vydáva seba samého smrti – tak ako to bolo potom s tým, kto ho vydal – samozrejme nie telesnej, ale duchovnej, večnej.

Ježišov učeník vierou v Ježiša a jeho slovo prekračuje do reality života v plnosti, ktorý je večný, bez smrti, lebo kto požíva tento chlieb, teda kto verí v Ježiša a teda žije jeho životom, neumiera. Zdieľať

Peter, naopak, vo svojej odpovedi Ježišovi vyjadruje vieru, že Ježišovo slovo dáva život: „Ty máš slová večného života. A my sme uverili...“ (vv. 68b-69a). Petrova výpoveď sa stáva vzorom pre postoj každého Ježišovho učeníka – vo viere v životodárnosť Ježišovho slova učeník spozná, že Ježiš je Božím Svätým (v. 69b), pravým poslom od Boha, Synom človeka, ktorý vystúpi tam, kde bol predtým. Ježišov učeník vierou v Ježiša a jeho slovo prekračuje do reality života v plnosti, ktorý je večný, bez smrti, lebo kto požíva tento chlieb, teda kto verí v Ježiša a teda žije jeho životom, neumiera: „Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť!“ (v. 50).

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Inzercia

Inzercia

Centrum sa zameriava predovšetkým na výskum a vzdelávanie v oblasti biblických a blízkovýchodných vied s interdisciplinárnych presahom do iných oblastí, na popularizáciu vedeckého štúdia biblického a blízkovýchodného sveta, na biblický apoštolát a formáciu. Členmi Centra sú kňazi Košickej arcidiecézy zaoberajúci sa štúdiom biblického a blízkovýchodného sveta. Viac o Centre a jeho aktivitách na www.biblia.rimkat.sk

Inzercia

Odporúčame

Blog
Rozžuť Ježišovo telo

Rozžuť Ježišovo telo

Pred nami je posledná časť dialógu o chlebe z neba zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia. Budúcu nedeľu nás čaká opis krízy a dopadu (v. 60-71), aký tento dialóg mal na Ježišových učeníkov. Až dnešná perikopa (v. 51-58) je totiž najzreteľnejšie eucharistická. Ježiš svoje tvrdenia počas celej reči (dialógu) stupňoval a na záver vidíme jej vyvrcholenie.

Blog
Čo má spoločné Kuciak a Kolesárová

Čo má spoločné Kuciak a Kolesárová

V roku 1944 žilo dievča, ktoré sa stalo tragickou obeťou agresie opitého osloboditeľa. Takže čítajúci s porozumením by mohol vidieť osobu, ktorá je ochotná za svoj postoj zaplatiť vysokú cenu. Ocenili sme to v súvislosti s Jánom Kuciakom, Zuzanou Hlávkovou, alebo Jánom Palachom. Tiež napriek dôsledkom urobili to, čo považovali za morálne správne. Ján Kuciak je svojím spôsobom sekulárnym mučeníkom.

Blog
Desať mýtov o Katolíckej Cirkvi

Desať mýtov o Katolíckej Cirkvi

Nie všetko, čo sa o Cirkvi píše a hovorí je skutočne pravda. Čo Cirkev naozaj učí? Čím žije? A čomu skutočne verí? Mýtov o Katolíckej Cirkvi je neúrekom. Vyberám len niektoré.