Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. august 2018

Čo má spoločné Kuciak a Kolesárová

V roku 1944 žilo dievča, ktoré sa stalo tragickou obeťou agresie opitého osloboditeľa. Takže čítajúci s porozumením by mohol vidieť osobu, ktorá je ochotná za svoj postoj zaplatiť vysokú cenu. Ocenili sme to v súvislosti s Jánom Kuciakom, Zuzanou Hlávkovou, alebo Jánom Palachom. Tiež napriek dôsledkom urobili to, čo považovali za morálne správne. Ján Kuciak je svojím spôsobom sekulárnym mučeníkom.
Čo má spoločné Kuciak a Kolesárová

Tento text píšem preto, lebo vo verejnom priestore vznikajú nedorozumenia v súvislosti s blahorečením Anny Kolesárovej. Keďže tu spolu žijú konzervatívci aj liberáli (zdá sa, že konflikt prebieha medzi týmito tábormi), ponúkam takéto čítanie udalostí: V roku 1944 žilo dievča, ktoré sa stalo tragickou obeťou agresie opitého osloboditeľa. Takže každý, čítajúci s porozumením, by mohol vidieť osobu, ktorá je ochotná za svoj postoj zaplatiť vysokú cenu. Ocenili sme to v súvislosti s Jánom Kuciakom, Zuzanou Hlávkovou alebo Jánom Palachom. Tiež napriek dôsledkom urobili to, čo považovali za morálne správne. Ján Kuciak je svojím spôsobom sekulárnym mučeníkom. Dokázali sme sa ako občania v tejto veci zjednotiť – na Košických protestoch rečnil aj kňaz, aj aktivistka, ktorá vyjadrovala sympatie Sorosovi. Na (cirkevnom) pohrebe Kuciakovej partnerky Martiny Kušnírovej zaznel inteligentný prejav košického pomocného biskupa. Takže ak sa chce – dialóg sa viesť dá.

Rozdiel medzi Kuciakom a Kolesárovou je v tom, za aké hodnoty položili život. Kuciak zašiel priďaleko pri odhaľovaní korupcie (na výsledky vyšetrovania netrpezlivo čakáme), ide teda o ekonomické zločiny, ktoré mu boli proti srsti a ktoré prekážajú aj všetkým, čo na protesty prišli. Kolesárová bola radikálna v pohľade na svoju sexuálnu neporušenosť. V tomto majú na vec liberáli a konzervatívci iný pohľad, čo je výborné - môžeme si čo – to vysvetliť.

V hre nie je znásilnenie, o ktorom sa zvykne diskutovať v tom zmysle, že sexuálna agresia zanechá menšie porušenie ako kalašnikov, mala byť teda "rozumná" a mohla žiť. Každá žena so sebaúctou, ktorá by od opitého agresívneho muža dostala neslušný návrh, by odpovedala, že záujem o intímne chvíle nemá. Tu je priestor na blahorečenia aj zo strany feministiek. Táto dievčička si so svojím telom nenechá robiť, čo sa komu zachce.

Lenže faktov je akosi málo. A keď o tej udalosti tak málo vieme, je celkom logická otázka, či možno predpokladať takú morálnu hĺbku u jednoduchého dievčaťa, ktoré proste zastrelili, až ju vyhlásime za blahoslavenú.

Znova si pomôžem paralelou s hrdinským Kuciakom. Keď sa ho kolegovia pýtali, či potrebuje ochranu, povedal, že nie. Uvedomoval si, aká je jeho situácia vážna? Keď bol vo svojom dome popravený, myslíte, že mal možnosť povedať: „Tak dobre. Vidím, že ste naozaj zlí a ak neprestanem s investigatívou, zabijete ma. Viete čo? Ja si svoj život cením viac ako moju prácu a preto vám sľubujem, že už nebudem do tých vecí šprtať, svoj HDD vymažem a od zajtra robím šport.“ Asi nie. Prišli ho zabiť a on v tej chvíli na výber už nemal. Napriek tomu som nepočul argument, ktorý by ho oberal o zaslúženú aureolu tým, že by podotkol: „Síce bol za svoju prácu zabitý, ale nie je to ako prípad Jan Hus, ktorý keby zaprel, žije ďalej.“ Priestor na tieto pochybnosti vytvára pravdepodobne to, ako málo o danom tragickom večere vo Vysokej nad Uhom vieme. Odpoveď je však podľa mňa v niečom, čo by som nazval nepriamimi dôkazmi:

Sú výpovede ľudí, ktorí boli svedkami udalosti: otec a brat zabitej. Nevidím dôvod, aby ju pred 74 rokmi potrebovali umelo štylizovať do obrazu dievčaťa, čo obetovalo život za čistotu, ak by to tak nebolo. Videl to tak aj miestny farár: príbeh bol silný, zapisoval ho a zbieral informácie, za čo šiel neskôr sedieť. ŠtB to chcela ututlať. To by nám v roku, keď slávime 50 výročie okupácie, mohlo byť sympatické. Veď aj ona je obeťou totality, (tiežoslobodzovacích) tankov... Podobnosť s Palachom je možno ešte vhodnejšia. Zaplatil privysokú cenu, jeho obeta je pripatetická a mnohí tiež nechápavo krútia hlavou a tvrdia, že mal byť rozumný, veď oni tu vedeli slušne žiť aj za totaity, resp. že sú aj menej extrémne spôsoby odporu (nejaké tie samizdaty, tajné schôdzky...) než samovražda. Niečo v zmysle "Radšej trochu zhrešiť, ale žiť". Až pudeš, Honzíku, na Václavák, zavři vrátka zvenčí, ať tady nenastydnem.

Vo veci zdanlivého nedostatku fakov okolo Kolesárovej smrti by som rátal aj nepriamimi dôkazmi „druhého stupňa“. Mal by som úctu k osobným skúsenostiam ľudí, ktorí na ďaleký východ chodia na púte. Priatelia, znie to ako sci-fi, ale je to tak: naozaj sa tam stretávajú tisíce ľudí a treba povedať, že k dnešnému dňu je ich viac, ako tých na protestoch za Slušné Slovensko. Nečudujeme sa tibetským mníchom, prečo už ako pubertiaci odchádzajú do kláštora. Berieme ich ako zdroje tajomnej, inšpiratívnej a cool spirituality bez toho, aby akokoľvek korešpondovala s našou, alebo bez toho, aby sme o nej čokoľvek zásadné vedeli. Skúsme tak brať aj to, že na Slovensku existuje zvláštna skupina ľudí, volajú sa katolíci, žijú podľa nepochopiteľných mravných zásad, ktoré sú nám cudzie - napríklad (rovnako ako u šaolínov) je ich sexuálny život v istom období asketický - ale to neznamená, že nimi za to pohŕdame. Berme ich ako súčasť miestnej plurálnej kultúry. Ako exotický, tajomný a inšpiratívny živočíšny druh. Veď o sebe aj radi tvrdia, že nie sú z tohto sveta.

Presvedčenie, že sú to ovce a stali sa obeťou cirkevného sprisahania je z rovnakého súdka, ako presvedčenie, že protesty za Slušné Slovensko platil niekto z inej planéty. Je to ďalšia konšpiračná teória. Ak by slovenská cirkev bola naozaj taká úspešná vo vymývaní mozgov, tak sa k nej chodia školiť tajné služby aj zo zahraničia. A už by ste pod jej vplyvom boli aj vy. Pravdepodobnejšie bude, že sa Kolesárovej príbeh stal, ako sa stal a že medzi konzervatívnymi kresťanmi je práve toľko uvažujúcich ľudí, ako medzi liberálnymi ateistami. Toleranciu (od tolere – znášať, vydržať; nie od amare – milovať, obľubovať) môžu trénovať obe strany.

Otvorenou zatiaľ ostáva otázka, či potrebujeme takýchto vypätých hrdinov. Potrebujeme Kuciaka? Určite áno, hoci posledne, keď si nakupoval za hotové a predavač sa ťa spýtal (v stavebninách?), či potrebuješ bloček, povedal si, že nie, lebo každé euro navyše je dobré. Ak teba zlomí už pár stovák, dá sa ospravedlniť, že ľudia v politike si podobne ulejú, keď ide o milióny? Ale na protestoch za slušné Slovensko si bol, hoci lepšie rozumieš Jánošíkovi, ako Kuciakovi. A je dobré, že existujú nezávislí žurnalisti, hoci aj na Slovensku máme denník, čo vlastní oligarchická finančná skupina.

Inzercia

Potrebujeme Palacha? Veď väčšina ľudí s minulým režimom tíško kolaborovala (od členstva v strane, po pionierske sľuby). Potrebujeme Kolesárovú, keď od jej smrti veková hranica (dobrovoľného) príchodu o panenstvo klesla a slovo panna/panic sa spája skôr s nekompetenciou ako výsadou? O to viac, že cirkvou otriasa sexuálny škandál? Pre svet je sexuálny škandál dôkazom neexistencie Boha, zbytočnosti cirkvi, Kolesárovej prípad je zas oproti tomu taký radikálny, že je uveriteľný asi jedine s implicitným pripustením, že Boh je a jej rozhodnutie je bláznosvtvo, ale sila naň zázrak.

Nedosiahnuteľné ideály potrebujeme, lebo je podstatou ideálu byť nedosiahnuteľný a našou prácou je ho každodenne veľmi prakticky spodobiť v živote. Bez reálnych hrdinov by sme boli oportunistickí ohýbači chrbtov a skláňači hláv. Alebo surovo pragmatické beštie. Alebo fanúšikovia komixových postavičiek, čo sú karikatúry hrdinov, dostatočne vzdialené od každodennosti.

Ja som z jej jednoduchosti, údajnej intelektuálnej nekompetentnosti byť blahorečnou, povzbudený. Ak môže byť blahorečené to jednoduché, na zle zachovaných fotkách ani nie pekné dievča, polovzdelané, bez verbalizovnej teologickej hĺbky a dôsledne premyslených skutkov, ktoré koná impulzívne a nie dosť vypočítavo a pragmaticky, môžem byť blahorečený aj ja. Mne sa dokonca jej v ostatnom čase vyhotovená kresba pozdáva menej, ako fotka z vojny. Na kresbe je akási uvedomelá, chápavá, povzbudzujúca a pekná. Na fotke je trocha neistá, črty nie sú jasné. Mohli by to byť aj moje, alebo tvoje črty.

 

Príručný slovník:

Môj učiteľ (neviem, či by tu chcel byť menovaný) Juraj Briškár vravel, že cudzinec nie je človek s odlišnou rečou, ale s odlišným rebríčkom hodnôt. Tak prikladám slovník na ľahšiu komunikáciu vo verejnom priestore.

Verejný priestor = Miesto, kam chodia všetci, nie iba ovečky z mojej sociálnej bublinky. Takže keď nabudúce budem dávať verejné vyjadrenie, dám si nadprácu a neurobím to tak, že konečne nahlas poviem to, na čo sme v našom košiari zvyknutí a každý tam tomu rozumie, ale pokúsim sa hovoriť tak, aby mi rozumeli aj tí, čo sa s nami nepasú. A keďže verejný priestor patrí všetkým, nebudem rozhorčene bľačať, čo tu robia tí, čo majú inú fazónku brčiek, ako naša črieda. Verejný priestor slúži nie na to, aby sme ho my s kamošmi zaujali (ako v počítačovej strategickej hre), ale aby sme doň konštruktívne prispeli a zachovali jeho pluralitu.

Blahoslavený = Dosahujúci nadpriemernú mravnú integritu podľa hodnôt society, ktorá tento titul udeľuje. Dalo by sa povedať, že pre liberála je blahorečený niekto iný, ako pre konzervatívca. Nepohoršuj sa nad tým, uč sa tolerancii a slušnosti bez toho, aby si rezignoval na vlastné hodnoty (ale z času na čas si ich spytovať môžeš).

Odporúčame

Blog
Desať mýtov o Katolíckej Cirkvi

Desať mýtov o Katolíckej Cirkvi

Nie všetko, čo sa o Cirkvi píše a hovorí je skutočne pravda. Čo Cirkev naozaj učí? Čím žije? A čomu skutočne verí? Mýtov o Katolíckej Cirkvi je neúrekom. Vyberám len niektoré.