Siahni po tajomnosti

Siahni po tajomnosti

Pri mojej nedávnej zahraničnej ceste som si na letisku všimla mnohé mladé slečny, ktorých nie len črty ale aj štýl obliekania prezrádzal, že sú z nejakej európskej krajiny. Áno, my Európanky máme jedinečné črty a rysy ako dievčatá a ženy z iných krajín a kontinentov. Niekedy podľa výzoru vieme aj určiť z ktorej krajiny pochádza žena alebo muž. Pamätám si, že počas mojich štúdií v Taliansku moja spolužiačka a kamarátka, taktiež Slovenka, prišla po jednom víkende vo Florencii späť do Ríma a rozprávala nám o svojich zážitkov. Do svojho rozprávania zahrnula vetu: „Vyšla som z obchodu a v tom som videla ako jedna skupinka odchádza. To boli Slováci. Mali taký slovenský „face“.“. Nik z nás od nej takúto vetu nečakal, tak sme sa všetci začali na tom smiať. Jednoduchá veta, ktorá nám spríjemnila poobedie. A mala pravdu. V hociktorej krajine, v ktorej sa teraz nachádzam, dokážem rozoznať Slovákov. A to je aj veľmi milé, pretože Slováci v zahraničí sa veľmi radi zoznamujú a budujú slovenskú rodinu v zahraničí. Ale toto nie je jediné, čo nás prezrádza. Keď som stála v rade na letisku, dokázala som povedať v mojom vnútri s 99,5% istotou, že tri skupinky mladých slečien boli zo Slovenska. Nie len podľa slovenských črtou ale podľa štýlu obliekania sa. My máme na Slovensku možnosť kúpiť si veľmi veľa krásnych kúskov odevu do nášho šatníka ale častokrát dávame prednosť kúskom, ktoré sú momentálne „IN“, aby sme dokázali „zaujať“ a docieliť, aby muži za nami otočili hlavu. Čím menej, tým lepšie – to je akoby logika mnohých kúskov. A to ešte sme ochotné zaplatiť za to viacej ako za normálne krásne šaty. Hoci každý deň vidím množstvo dievčat, slečien, žien, ktoré chodia oblečené ukazujúc svoje pozadie a popredie (dokonca aj do kostolov, hoci na každom sú značky, že takto sa do kostola nevystupuje), na letisku som si to všimla ešte viacej. Nie len kvôli tomu, že to bolo očividné ale aj na základe množstvo komentárov, ktoré boli vyslovené (niekedy rozumieť viacerým jazykom je výhodou/nevýhodou?). Slečny mali oblečené kraťasy alla spodné prádlo a priesvitné biele tričká s veľmi provokatívnym spodným prádlom. Dievčatá, ženy, veď ste krásne! Nepotrebujete vyzdvihovať svoju krásu týmto spôsobom. Boh nás stvoril krásne, jedinečné, tajomné. Nehovorím, že sa máme dať do nejakej plachty ale je množstvo krásnych a slušných kúskov oblečenia, ktoré dokážu zvýrazniť našu krásu, jedinečnosť a tajomnosť. Prečo chceme byť všetkými poznané. Musia všetci okolo vedieť aký tvar „zadku“ a poprsia máme? Neuvedomujete si pri vyberaní oblečenia, že tým či oným kúskom môžete provokovať mužov v žiadostivosti po vašom tele? Nevadí vám, že ste mnohokrát zneužité? Nie je omnoho krajšie byť dobývané a milované? Nevadí vám, že vás niekto nazýva, prepáčte za výraz, „štetkami“? – Tak vás slečny z letiska skomentovalo viacero mužov a viacej radšej ani nechcite vedieť čo. A takto oblečené si sadnete do MHD, vlakov a neviem kde všade. Neuvedomujete si to riziko následkov? Veď aj z hygienického hľadiska to nie je správne...

Jasno si spomínam na dve udalosti v mojom živote. Ja, čo sa neodvážim si obliecť do spoločnosti tričko na ramienka som raz po tlaku okolia podľahla a obliekla som si takéto tričko do spoločnosti. Neprešlo ani 5 minút a už som sa chcela prezliecť. Všetci sa na mňa pozerali, počula som rôzne komentáre. Všimla som si ako ma niekto odfotil. Už som sa necítila tajomná. Cítila som sa akoby poznaná. Druhým momentom bolo niečo iné. Počas môjho štúdia v Ríme som sa v jednu nedeľu vracala späť z jednej svadby zo Slovenska. Mala som oblečené krátke šaty a topánky na opätku. Vôbec som si nejako nelámala hlavu nad tým, že takto pôjdem okolo jedného miesta známeho prostitúciou, v noci, a cez nebezpečnú zónu. Začala som si to uvedomovať až vtedy, keď som mala na chrbte „nalepeného“ nejakého muža. Automatická reflexia poriadneho úderu ho nachvíľku „vyradila“ a ja som dostala nejaký čas na to, aby som začala utekať. S topánkami na opätku. Asi tri krát som počas toho behu poriadne spadla ale hneď som sa postavila a utekala modliac sa, aby bola otvorená brána môjho podnájmu. Boh ma vypočul. Brána bola otvorená a ja hneď pri vstupe som ju za sebou zavrela. V tom ma dobehol ten muž kričiac: „Ty mrcha! Veď ja ťa dostanem! Ja si ťa niekde počkám!“. Keď som prišla do izby začala som si uvedomovať, čo sa všetko mohlo stať. Ten pocit strachu bol omnoho silnejší ako bolesť z rozbitých kolien, laktí, dlaní, tváre... Odvtedy som sa takto už neobliekla. Mala som dokonca taký strach, že som si odvtedy zo sebou nosila oblečenie na prezlečenie, ktoré bolo skôr odradzujúce. Pred cestou domov som sa ešte rozstrapatila, aby som už nezažila ten strach a bezmocnosť.

Nedávno sa v jednom nemenovanom rádiu jeden redaktor vyjadril, že začal stretávať slečny a ženy, ktoré mali oblečené tričko akoby po svojej 12 sestre / dcére. A opýtal sa, že či to má byť akože nová móda lebo že to vyzerá strašne, že on by takú priateľku a ani ženu nechcel mať. Bolo to skomentované tým, že sa do módy nevyzná. Niekedy nie je až také dôležitý akceptovať každý druh módy. Zachovať si kritický a zdravý pohľad je niekedy omnoho viac.

Nebojte sa zachovať si spolu s krásou, jedinečnosťou aj tú tajomnosť. Móda je vždy rôznorodá a vždy sa v nej dá nájsť aj to, čo vyzdvihuje všetky tri vlastnosti – krásu, jedinečnosť a tajomnosť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo