Bitka o formulár

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bitka o formulár

Chcel by som reagovať na blog Antona Chromíka ohľadom formulára na žiadanie o prídavok na dieťa. Môj zámer je pozrieť sa na argumentáciu v blogu a na to, aký obraz jeho znenie vytvára o nás kresťanoch.

Misia má prvenstvo

Keď pápež František vydal svoj programový dokument Evangelii gaudium, zaznelo tam množstvo výziev k evanjelizácii či misii. Vypichnem len niektoré:

Misijná činnosť je vzorom pre každé úsilie v Cirkvi. (EG15)

Disponujme sa vo všetkých oblastiach sveta do permanentného stavu misie. (EG 25)

Ak všetko chceme vnímať v kontexte misijnej perspektívy, platí to aj pre spôsob odovzdávania posolstva. (EG34)

Skrátka, pri všetkých našich aktivitách by sa mal prejavovať misijný záujem, snaha ohlasovať Krista. Chápem, že pri petícii proti zneniu formulára na to nemusí byť veľmi priestor. Avšak minimom by malo byť, aby sme v danej činnosti evanjelizácii nebránili.

Veď čo máme z toho, ak v nejakom formulári nebude obsiahnutá formulácia registrované partnerstvo, ak nám to zhorší možnosti evanjelizácie? Čo je viac? Ohlasovanie Krista alebo agenda Aliancie za rodinu?

Ako sa prezentujeme v petícii/blogu

Už prvý odstavec textu blogu je burcujúci a pôsobí, ako keby išlo o život. Potrebujeme argumenty a činy. Pozrieme sa teda na argumenty, ktoré sú použité v blogu a vyjadrím sa aj k niektorým komentárom pod blogom. Teraz však k tej sebaprezentácii.

Anton Chromík sa pýta, čo sme ochotní urobiť, aby vo formulároch nefigurovalo registrované partnerstvo. Vidno, že automaticky predpokladá, že čitatelia blogu sú presvedčení, že toto je problém. V komentároch však vidno aj kritiku, či skôr výsmech, kde sa poukazuje na to, že v krajine máme pálčivejšie problémy. Myslím si, že pre väčšinu populácie táto položka vo formulári problém nepredstavuje, je to „taľafatka“. Dotýkame sa prídavku na dieťa. Ten je v súčasnosti vo výške 23,68€ mesačne. Ak kresťania chcú pôsobiť ako sila, ktorej záleží na rodine, tak by bolo vhodné, aby adresovali aj ekonomický rozmer veci. Či už sa zasadzovali za zvýšenie prídavku alebo iné zvýhodnenia v daňovej oblasti.

Kresťania sa vedia veľmi zapáliť pre niektoré témy, ale iné vážne veci ich nechávajú chladnými. Aký obraz to o nás robí? Prezentujeme sa ako ľudia, ktorí neprinášajú riešenia v problémoch, s ktorými sa v každodennom živote stretávajú ľudia. O čom je potom kresťanstvo? Zdieľať

Toto má na každodenný život omnoho väčší dopad a ľudia by videli, že Aliancia za rodinu fakt niečo pre rodiny robí a nedrží sa iba v oblasti presadzovania istej ideológie. Toto totiž vytvára obraz o kresťanoch, že žijú mimo realitu. Najväčšou hrozbou je pre nás LGTBI, Istanbulský dohovor a podobne. Do tohto investujeme energiu a čas, ale množstvo iných vecí ignorujeme, či dokonca odmietame. Dobre to bolo vidno pred pár mesiacmi, keď boli pochody za Slušné Slovensko a keď prišla iniciatíva ĽSNS proti potratom. Ohľadom pochodov rôzni kresťania hovorili o tom, že je za tým Soroš, že účastníci podporujú LGTBI, že v skutočnosti nie sú slušní atď. Veľmi záležalo na všetkom, okrem slušného Slovenska bez vrážd novinárov a korupcie. Keď kotlebovci prišli s návrhom zákona proti potratom, tak zase na ničom inom nezáležalo – nebola dôležitá ich integrita, ich iné, neprijateľné názory atď.

Tieto príklady ukazujú, že kresťania sa vedia veľmi zapáliť pre niektoré témy, ale iné vážne veci ich nechávajú chladnými. Aký obraz to o nás robí? Prezentujeme sa ako ľudia, ktorí neprinášajú riešenia v problémoch, s ktorými sa v každodennom živote stretávajú ľudia. O čom je potom kresťanstvo? Dokáže pomôcť človeku prekonávať bežné životné situácie? Kto je Kristus? Prejavuje sa viera v Neho nejako hmatateľne? Treba napraviť takýto obraz. Treba ukazovať, ako kresťania aktívne vstupujú do spoločenského života, do politického života, ako sa realizujú v charitatívnej oblasti atď. Inak sme iba nejakým zvláštnym záujmovým združením, ktoré chce sťažovať život homosexuálov.

Ak my, kresťania, presadíme zákony nepovoľujúce registrované partnerstvá, a potom sa na ne odvolávame, tak konáme pokrytecky a ľudia si to všimnú. Zdieľať

Ďalšia argumentácia je ohľadom zákonnej úpravy. Anton Chromík hovorí o potrebe trvalosti vzťahu. Keď sa pozrieme na to, koľko manželstiev sa rozvádza, tak tieto slová nemajú váhu. Manželstvo muža a ženy, ako sa žije na Slovensku, skrátka trvalosť nezaručuje. A nie je vysvetlené, prečo iné vzťahy ako manželstvo, autor nazýva vzťahmi s ručením obmedzeným. Zvlášť keď aj tí, čo vstupujú do manželstva, môžu uzatvárať predmanželské zmluvy a teda upravovať svoje ručenie.

Pristavím sa ešte pri zákonnej úprave. Tým, že registrované partnerstvo slovenské zákony nepoznajú, tak nemá byť ani vo formulári. To zaznelo viackrát aj v diskusii pod blogom. Aj tu vidím problém. Totiž to, že na Slovensku nemáme povolené registrované partnerstvo, je aj zásluha Aliencie za rodinu, vplyvu kresťanov, či Cirkví. Takže ak si my, kresťania, vynútime presadenie zákonov nepovoľujúcich registrované partnerstvá, a potom sa na ne odvolávame, tak to pôsobí asi tak cnostne, ako keď si politici schvália zákony, ktoré im umožňujú rozkrádať štát a potom hovoriť, že všetko, čo robili, bolo v súlade so zákonom. Je to pokrytecké a ľudia to cítia. Keby sme horlili za súlad zo zákonom kvôli samotnému zápalu za dodržiavanie zákonov, keby nám išlo o tento vyšší princíp, tak by sme tým mohli osloviť aj nekresťanov. Ale takto sa iba ukazujeme ako pokrytci. A to, že kresťania vyvíjajú tlak na politikov, aby nepresadzovali témy ako registrované partnerstvá, potvrdil aj otec biskup Haľko na Hanusových dňoch, dá sa to vidieť v tomto videu, čas: 1:24:55-1:25:45.

Ďalší argument blogu spočíva v tom, že aktívni homosexuáli majú horšiu kvalitu života. Keď to však čítam, tak ma hneď napadne nasledovné. Podľa blogu umierajú na predávkovanie drogami, páchajú samovraždy. Čelia depresiám častejšie ako heterosexuáli. OK, ale to je kvôli tomu, že sú aktívnymi homosexuálmi? Aká je spojitosť medzi braním drog a homosexualitou? Myslím si, že nie som jediný, komu napadne, že keď mladý človek zistí, že ho priťahuje rovnaké pohlavie, tak ho to zmätie a bojuje s tým. A keď sa stretáva s odmietaním, keď vidí vyjadrenia, ako sú v tom blogu: „kto trpí nemožnosťou založiť si rodinu kvôli príťažlivosti k rovnakému pohlaviu“, tak to môže prispieť k depresii. A od depresie sa dá dostať aj k užívaniu drog a aj k samovražde. A teda sa medzi dôvody, ktoré viedli k týmto negatívnym javom dá prirátať aj odmietavý postoj väčšiny. Je potom priam choré hovoriť o tom, ako láska nechce zle druhému a pritom šíriť vyjadrenia, ktoré zhoršujú stav druhého. Netvrdím, že ak by vznikla spoločnosť, ktorá bude stopercentne akceptovať homosexuálne správanie, tak sa všetky tieto veci vyriešia (resp. budú na rovnakej úrovni ako u heterosexuálov). Ale argumentácia v blogu pána Chromíka mi tu nepripadá presvedčivá.

Tiež by som sa chcel opýtať – čo je viac? Láska, trvalý zväzok, alebo zdravie? Keby sme si mali vybrať prežiť život s osobou, ktorú milujeme, hoci by to prinášalo nejaké zdravotné riziká, tak by sme ho neuprednostnili pred samotou? Odkedy je zdravie a dĺžka života takou vysokou hodnotou kresťanov?

A ak láska chce druhému až tak dobre, že sa zaoberá životným štýlom, tak potom by sme nemali v mene lásky bojovať proti západnému štýlu života ako takému? Veď prináša zvýšené riziko srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny. Mala by Aliancia za rodinu v mene lásky na svojej stránke uverejňovať recepty na zdravé jedlo alebo návody, ako bojovať so stresom? Láska chce druhému dobre. Ale láska aj počúva toho druhého. Láska sa zaujíma. Láska nie je o poučovaní, ale o počúvaní. A toto tu úplne chýba. Preto mi argument lásky pripadá prázdny.

Čo sa týka posledných odstavcov, ktoré sa zamieravajú na legislatívny aspekt, nechcem tomu venovať veľa priestoru. Za prvé, argumentácia mi tam pripadá vecná, ale ťažko sa mi to posudzuje, keďže som si nenaštudoval problematiku a nesledoval som všetky vyjadrenia. Za druhé, myslím si, že pre bežného človeka je to nepodstatné. Tak, ako je pre neho nepodstatná samotná existencia položky registrované partnerstvo vo formulári, tak je pre neho nepodstatné, či je alebo nie je jej existencia v súlade s nariadeniami EÚ a podobne. Nemá to pre neho emocionálny náboj.

Vyjadrím sa teda krátko: Myslím si, že fakt, že aj Slováci majú možnosť zvoliť si registrované partnerstvo vyplýva z toho, že sa programátori stránky nevyhrali s možnosťami. Skrátka tie dve položky nie sú na seba previazané tak, aby sa to filtrovalo. A keď potom v závere blog tvrdí, že ide o provokáciu a plazivé zavádzanie LGBTI ideológie mimo demokratického procesu, tak ja si myslím, že ide iba o to, že sú ľudia, ktorí veria, že tá možnosť tam má byť, a že mali možnosť to tam dať. Anton Chromík tuším spolupracoval na zákonoch alebo nariadeniach ohľadom potratov a postaral sa o to, aby to bolo prísnejšie, ako pôvodne navrhované. Že tam bolo vložené poučenie o negatívnych následkoch, že od rodičov sa vyžadoval súhlas do určitého veku dievčaťa. Bola to vtedy provokácia? Plazivé zavádzanie kresťanského pohľadu? Alebo sa tak má označiť lobing Aliancie za rodinu u politikov?

Bojové pole

Každá strana v spore sa snaží presadiť svoj pohľad. Kresťania si vymohli ochranu rodiny v ústave, liberáli sa snažia presadzovať liberálne vnímanie. Je to prirodzená vec a bude to pokračovať. Žiaľ, dochádza tu k istej dehumanizácii protivníkov. A to vnímam ako problém. Treba si uvedomiť, že sme v otvorenej spoločnosti, sú tu rôzne názorové skupiny a treba spolu diskutovať. Ak začneme druhých nálepkovať, ak im prisudzujeme iba rôzne pokútne úmysly, tak sa priestor na diskusiu uzatvára a zostáva iba konflikt. Žial, RKC už nejakú dobu ide touto cestou. Pojmy ako LGBTI a gender sú vnímané ako čosi diabolské. Hovorí sa o kultúre smrti, o tom, že ktosi tu chce zničiť rodinu, našu kultúru a podobne.

V našej krajine dlhodobo rastie nespokojnosť so štandardnými stranami. A hoci sa tým podarilo vytvoriť po posledných voľbách fungujúcu koalíciu, nevyužili to ako príležitosť, aby navracali ľuďom dôveru v hodnoty demokracie. Sú tu ďalšie škandály a kauzy, neriešia sa problémy obyvateľstva, priestor pre extrémistov zostáva veľký. Predstavme si, že o niekoľko rokov by prevzali moc nejakí neonacisti. Kto sleduje situáciu, tak vie, že sexuálne menšiny a mimovládne organizácie im prekážajú. Môžeme očakávať, že by ich v nejakej forme prenasledovali. Ak by to nastalo, tak by Cirkev na tom mala podiel. A to práve tým, že namiesto budovania dialógu zvolila cestu konfliktu. Chceme si toto vyčítať?

Čo teda?

Týmto nechcem povedať, že kresťania nemajú nič povedať k témam LGTBI a podobným. Avšak namiesto teoretických a od života odtrhnutých argumentov treba viac hovoriť o tom, ako reálne pomáhame. Lebo som presvedčený, že sú rôzne iniciatívy, kde kresťania nehovoria o tom, aký je homosexuálny životný štýl škodlivý so svojimi chorobami a depresiami, ale s láskou pomáhajú tie choroby a depresie trpiacim prekonávať. Ako sa zaujímajú o problémy ľudí, ktorí trpia kvôli svojej orientácii. Toto je priestor, kde ukážeme svoju lásku, kde ukážeme, o čom je kresťanstvo a kde môžeme presvedčiť.

Lebo ak chceme fungovať tak, že budeme apelovať na politikov, snažiť sa presadiť sa mocenskými nástrojmi, tak veci kresťanstva ublížime. Kardinál Beran na Druhom vatikánskom koncile to vyjadril týmito slovami: „Světská moc, i když chce sloužit katolické církvi, nebo to aspoň předstírá, ve skutečnosti takovými činy způsobuje trvalou skrytou ránu v srdci národa. Toto trauma brzdilo pokrok duchovního života a nepřátelům církve poskytovalo a poskytuje lacinou látku k námitkám.“ A čo budeme robiť vtedy, keď už mocenské nástroje k dispozícii mať nebudeme? Ak nebudeme schopní dialógu, ak nebudeme známi tým, že naším jazykom je láska, tak nepresadíme nič.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo